Salming bol prvou veľkou európskou hviezdou

Storočná história NHL je bohatá na udalosti i na veľké osobnosti. Každý mesiac až do konca roka 2017 vám NHL.com/sk prináša tie najpútavejšie príbehy z hokejových dejín.
V našom seriáli sa zameriavame na jednotlivé desaťročia, pripomíname si ich významné postavy a dôležité momenty. Vyzdvihujeme zakladateľov a priekopníkov. Tentoraz to bude švédsky obranca Borje Salming.

Keď v roku 1973 naskočil v drese Toronto Maple Leafs do NHL, akoby mal na chrbte terč. Počas sedemnástich sezón však dokázal, že sa o seba dokáže postarať. A to aj v hokejovej ére, ktorá je označovaná za najnásilnejšiu v dejinách ligy.
V prvej polovici sedemdesiatych rokov boli zahraniční hráči v zámorí raritou. Generálny manažér Toronta Jim Gregory ale vyslal zvedov do Švédska, aby sa porozhliadli, či sa tam po ľade nepreháňa vhodný hráč pre Maple Leafs.
Skautské reporty najprv ukazovali na útočníka Inge Hammarstroma, ale výsadok z Maple Leafs na mieste zistil, že do NHL by ešte viac pasoval Salming. A skaut Gerry McNamara o tom hneď farbisto referoval svojim nadriadeným.
"McNamara prišiel v roku 1972 na vianočný turnaj do Štokholmu a spýtal sa ma, či chcem hrať za Toronto. Ja som o NHL nikdy nepremýšľal, ale potom som si povedal, že by to mohla byť zábava."
Toronto so švédskym bekom podpísalo zmluvu, aj keď hráči Tre kronor mali v tej dobe povesť bojazlivých zbabelcov, ktorí nebudú schopní hrať taký tvrdý hokej, aký sa praktikoval v NHL.

"V prvých zápasoch som mal pocit, že súperi ma chcú hlavne zmlátiť. Ale ja som vedel, že by sa to mohlo stať, takže som bol pripravený," opisoval Salming.
Najhoršie to však bolo s Philadelphia Flyers. "Keď som prešiel okolo ich striedačky, skoro všetci na mňa začali pokrikovať, že ma zabijú. Každé mužstvo vtedy malo vo svojom strede nejakého cvoka, ale tu bola koncentrácia bláznov naozaj veľká. Odhadujem to tak na polovicu mužstva "
Salming si ale zjednal rešpekt aj vďaka drsnej bitke so svalovcom Daveom Schultzom v hale Spectrum. Ten si švédskeho 'votrelca' vyhliadol, aby mu škaredo naložil, ale stretol sa s nečakaným odporom. "Trieskal do mňa, tak som do toho išiel tiež naplno. Inú možnosť som nemal," vybavil si Salming svoj druhý zápas v NHL.
Rodák z najsevernejšieho švédskeho mesta Kiruna sa rýchlo stal miláčikom fanúšikov Maple Leafs aj obľúbeným spoluhráčom.
"Keď sme si niekoľkokrát vymenili puk, tak skoro vždy z toho bola veľká šanca," tvrdil útočník Darryl Sittler. "Borje vedel všetko. Brániť, blokovať strely, alebo zobral puk a prešiel cez celé klzisko," dodala hviezda Toronta.
V Maple Leaf Gardens sa Salming dočkal aj jedného z najdojímavejších okamihov kariéry, keď tam nastúpil za Švédsko proti Kanade na Canada Cupe 1976. Fanúšikovia ho privítali búrlivými ováciami postojačky, hoci mal na sebe dres protivníka.

"Bolo to neuveriteľné. Ako ma môžu tak oslavovať, keď hrám proti Kanade? Nechápal som to. Ale o to viac som si to cenil," povedal Salming. Toronto ho milovalo a on mu to bohato vracal v zápasoch.
"Najlepšie na tom všetkom je, že Maple Leafs sa ku mne správajú ako k zlatému pokladu vždy, keď sa do Toronta vrátim. Je to skrátka Mekka hokeja a ja som mal to šťastie, že som v nej mohol hrať celých 16 rokov."
Salming má nakoniec vedľa Air Canada Centre aj svoju sochu, kde je zvečnený vo víťaznej póze s ďalšími bývalými hviezdami klubu Sittlerom, Johnny Bowerom, Tedom Kennedym, ale aj Matsom Sundinom.
"Pre mňa a moju rodinu strašne veľa znamená, že som hneď vedľa Salminga. To je naša legenda legiend," tvrdil Švéd Sundin.
"Keď sme vyrastali, tak Salming bol pre nás ten najväčší hrdina. To on nám vydláždil cestu. A tá bola teda niekedy pekne tŕnistá," ďakoval svojmu vzoru aj neskorší kapitán Detroit Red Wings Nicklas Lidstrom.
Salming ale nikdy nemal pocit, že je priekopník, a poukazoval na to, že určite nebol prvým Európanom v NHL. Ešte pred ním v nej hral jeho krajan Ulf Sterner za New York Rangers v sezóne 1964-65 a český útočník Jaroslav Jiřík, ktorý to chvíľu skúšal za St. Louis Blues v sezóne 1969-70.
"A nezabúdajte ani na to, že Thommie Bergman hral predo mnou za Detroit," oponoval Salming. Lenže až on sa stal prvou skutočnou európskou hviezdou NHL. A to takmer okamžite.
Vo svojej druhej sezóne už bol vybraný do druhého All Star tímu ligy. V roku 1977 poskočil do prvého, keď v hlasovaní o Norris Trophy skončil druhý za Larry Robinsonom z vtedy dominujúcich Montreal Canadiens. O tri roky neskôr mu k trofeji najlepšieho beka chýbalo pár hlasov na súčasného kouča Anaheim Ducks Randyho Carlylea, ktorý vtedy hral za Pittsburgh Penguins.
Salming si bez problémov zvykol na menšiu ľadovú plochu, na začiatku trochu bojoval len s angličtinou.
Celkový účet jeho zámorského angažmánu je ale pôsobivý: 1148 zápasov, 150 gólov a 637 asistencií, to je parádne skóre na beka, ktorý ani nebol draftovaný.
"V 70. rokoch sme mali v Toronte výborný tím so Sittlerom, Lanny McDonaldom, Tigerom Williamsom. Chcelo to ešte jedného dvoch hráčov, ktorí by nám pomohli, a mohli sme sa dostať až k Stanley Cupu," mrzelo Salminga, ktorému sa hokej doslova vryl do tváre.
V play off 1978 utrpel vážne zranenie oka po zásahu hokejkou od Lorneho Henninga z New York Islanders. O osem rokov neskôr museli lekári Salmingovi zašiť tvár viac ako 200 stehmi, keď utrpel hrôzostrašné zranenie po kontakte s korčuľou Gerarda Gallanta.
Po konci kariéry v NHL Salming stihol ešte reprezentovať Švédsko na olympiáde v Albertville. Takmer dvadsať rokov po tom, ako na majstrovstvách sveta IIHF v Prahe v roku 1972 získal bronzovú medailu.
V roku 1996 sa stal ako druhý Európan v histórii po Vladislavovi Tretiakovi členom Hokejovej Siene slávy.
"Vo Švédsku ani nechápali, aká obrovská je to pocta. Keď mi to oznámili, tak som naozaj plakal," rozprával Salming, ktorého číslo 21 bolo minulý rok vyradené zo sady Maple Leafs.
"Takže teraz mám ešte dres pod strechou arény a sochu pri hale," usmieval sa Salming. "Až tu raz nebudem, môžu sem prísť napríklad aj moje vnúčatá a povedať: tohto pána dobre poznáme. A to je predsa skvelé."