blues_lift_cup_fix

Na konci júla sme pre vás pripravili rebríček najzaujímavejších momentov ročníka 2018-19. Na jeho vrchol sa nemohlo dostať nič iné, ako Stanley Cup nad hlavou hráčov St. Louis Blues, už len kvôli ich historicky prvému triumfu a unikátnej ceste na vrchol.

Svojim deťom a vnukom budete raz čítať rôzne rozprávky. O Jankovi a Marienke, o drakoch či o iných rozprávkových bytostiach. Keď budete zo svojich malých detí chcieť vychovať hokejistov, ktorí sa nevzdajú ani v situáciách, ktoré sa zdajú byť úplne beznádejné, tak im radšej porozprávajte rozprávku o St. Louis Blues.
Môžete ju nazvať napríklad O chlapcoch, ktorým sa všetci smiali.
Pretože presne tak na tom Blues v sezóne 2018-19 boli. Ešte 3. januára 2019 sa mužstvo krčilo na úplne poslednom mieste v celej NHL a jeho rozhádaní hráči sa medzi sebou dokonca pobili na tréningu. O niekoľko mesiacov neskôr zdvíhali nad hlavu Stanley Cup a hral im k tomu hit Gloria, symbol slávneho znovuzrodenia.
"Neradujeme sa vďaka tomu, že by sme hrali tak krásne alebo že by sme mali výnimočne pekný štýl. Bol to hokej St. Louis Blues. Ale priviedlo nás to do cieľa," zdôveril sa jeden z nových šampiónov Brayden Schenn.

Najlepšie oslavy z finálovej série

Jeho partia vybojovala úspech, ktorý je naozaj ťažké s hocičím porovnávať.
Od sezóny 1967-68 sa v žiadnej veľkej zámorskej profesionálnej súťaží nestalo (v NHL ani v NBA, MLB či NFL), aby titul získalo mužstvo, ktoré bolo po štvrtine sezóny alebo dokonca ešte neskôr posledné.
Dokázali to až Blues. Výber, ktorý išiel do play off z tretej pozície v Centrálnej divízii, a potom postupne porazil Winnipeg Jets, Dallas Stars, San Jose Sharks a Boston Bruins.
Ako sa to mohlo stať?
Základ brilantnej jazdy spočíva v ťahu, ktorý vedenie klubu predviedlo 18. novembra 2018. Presne vtedy bol odvolaný vtedajší tréner Mike Yeo a do konca sezóny ho dočasne nahradil pôvodný asistent Craig Berube. Bývalý bitkár, muž ostrých slov i činov.

BerubeCup723

V obleku na striedačke mnohých prekvapil. Namiesto veľkohubého cholerika sa z neho vykľul prefíkaný lišiak so správnou hokejovou intuíciou. Jeho začiatky boli krušné, ale nakoniec pochopil, ako na to.
Predovšetkým jeden jeho nápad spätne pôsobí naozaj geniálne: dal dôveru brankárovi Jordanovi Binningtonovi. Bol to obrovský risk, veď Kanaďan z Richmond Hillu sa ešte nedávno trápil v AHL.
Lenže mohlo byť ešte niečo horšie, ako to, čo v tomto ročníku predvádzal Jake Allen?
Berube vtedy išiel do rizika, ale Binnington mu už pri svojom debute proti celku Philadelphia Flyers vychytal víťazstvo 3:0. Keď si potom prebudené St. Louis pripísalo 11 víťazstiev za sebou, jeho nový klenot bol pri deviatich z nich.
"Možno mi predchádzajúce skúsenosti pomohli, aby som sa stal tým, čím som," premýšľal muž draftovaný v 3. kole v roku 2011. "Poznám ten pocit, keď ste úplne odstavený. Keď vás dostrkajú chrbtom až k múru. Vďaka tomu som psychicky oveľa silnejší."
Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez [@NHLsvk]
Svoje kvality dokázal aj medzi elitou. Základnú časť ukončil s bilanciou 32 zápasov, 24 výhier, s priemerom 1,89 gólu na zápas a úspešnosťou 92,7 percenta. Podobne úspešný bol aj v play off, kde mu spočítali 26 zápasov, 16 výhier, priemer 2,46 a úspešnosť 91,4 percenta.
"Nie je to náhoda. Akoby bol neustále o jeden krok pred ostatnými," komentoval jeho bývalý brankársky tréner z AHL Stan Dubicky. "Výborne číta hru. Keď treba, dokáže byť agresívny. Keď nie, vyžaruje z neho absolútny pokoj."
Pokojný bol napríklad aj v poslednom finále proti Bruins. Hoci sa naňho rútili hviezdy ako Brad Marchand, Patrice Bergeron či David Pastrnak, vôbec sa mu neroztriasli kolená. Duel ukončil s 32 úspešnými zákrokmi a víťazstvom 4:1.
Vďaka tomu sa mohol tešiť s ostatnými hokejistami. Aj o nich by ešte nedávno asi málokto povedal, že sa z nich stanú absolútne superhviezdy.
Ako napríklad Ryan O´Reilly. Áno, je to známy ťahúň, veľmi dobrý na vhadzovaní, schopný nazbierať aj 60 bodov. Víťaz World Cup of Hockey 2016 s Kanadou, dvojnásobný majster sveta IIHF. Ale to bolo dlho všetko.
Až keď po pendlovaní medzi mužstvami Colorado Avalanche a Buffalo Sabres minulý rok v lete prišiel do St. Louis, dokázal maximálne využiť svoj talent. V základnej časti dosiahol svoje nové kariérne maximum 28+49 a v play off bol s 23 bodmi v 26 zápasoch hlavným ofenzívnym ťahúňom.
Dočkal sa sladkej odmeny: okrem Stanley Cupu mu odovzdali aj Frank J. Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka a predovšetkým Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacej časti.
Pritom je to len rok, odkedy sa ten istý hráč v porážkami sužovanom Buffale sťažoval, že stratil lásku k hokeju! Teraz ju určite cítil, aj keď do bitiek play off nastupoval s narazenými rebrami.

Blues celebrate

"Keď sa začne hrať, tak si na nejaké bolesti ani nespomeniete," glosoval svoje zdravotné problémy.
Táto gladiátorská chuť bojovať bez ohľadu na všetky možné ťažkosti pomohla Blues dostať sa na vrchol.
"Ryan nikdy nič nevzdá. Bol obrovským príkladom pre ostatných," súhlasil Berube.
Jeho mužstvo postavilo vo vlastnom obrannom pásme nepriepustný múr. Ak si v nej nejaká myška predsa len našla dieru, Binnington ju hravo skrotil. Fungovalo to predovšetkým na klziskách súperov, kde St. Louis v play off dosiahlo úžasnú štatistiku desať víťazstiev zo 14 zápasov.
Aj preto Blues prvýkrát od svojho vstupu do ligy v roku 1967 vyhrali Stanley Cup. Aj preto sa im ostatní prestali smiať.
Aj preto môžete tento príbeh raz porozprávať svojim vnukom.
Predchádzajúce Top 10 momenty:
10. Vzkriesenie Islanders
9. Bejzbalista Duchene
8. Nepolapiteľný Pastrňák
7. Veľká hra Columbusu
6. Hviezda Hertl
5. Šok najsilnejších 'Prezidentov'
4. Bojovník Chára
3. 128 bodov Kucherova
2. Zmŕtvychvstanie Sharks