101 rokov? Ako vyzerá porovnanie 1. a aktuálnej sezóny

Každú stredu počas sezóny vám v rubrike 'V reči čísel' prinesieme pohľad na NHL prostredníctvom analýz, štatistík a zaujímavých cifier. Tentoraz sme sa pozreli na hokej v prvom ročníku súťaže 1917-18 a pokúsili sme sa ho trochu odvážne porovnať s tým, ktorý sa v lige hrá teraz. Prečítajte si, na čo sme prišli.

Tentoraz ide tak trochu o porovnanie neporovnateľného. A vlastne sa dá pokojne povedať, že ani slovo 'trochu' sem veľmi nepatrí. Súčasný hokej je rýchla hra, ktorá z profesionálnych atlétov, ktorí obetujú mladosť pre kariéru, robí milionárov.
Hokejisti už teraz nemusia vedieť len korčuľovať a strieľať, hra je zviazaná taktikou a aktéri sú navyše každý deň pod paľbou médií i fanúšikov a dostávajú sa tak pod obrovský tlak. Ale odmena je sladká…
Na začiatku to všetko vyzeralo výrazne inak. Poďme sa teraz vrátiť o sto rokov späť a pozrieť sa, ako to vyzeralo v ročníku 1917-18, teda v úplne prvej sezóne NHL.
Tú vtedy tvorili len štyri tímy, Toronto Arenas, Montreal Canadiens, Ottawa Senators a Montreal Wanderers. Súťaž odštartovala 19. decembra, skončila sa 6. marca a bola rozdelená na dve časti. Tímy spolu odohrali 22 bitiek, teda všetky až na Wanderers. V januári 1918 totiž ich hala ľahla popolom a bolo po zábave.
Úplne prvým zápasom novej súťaže bol stret Montreal Canadiens s Ottawa Senators, ktorý domáci tím vyhral 7:4. Hviezdou duelu sa stal päťgólový Joe Malone a jeho výkon ako keby predpovedal výbornú sezónu útočníka narodeného v Québecu v roku 1890.

Malone sa totiž stal historicky prvým víťazom kanadského bodovania, v 20 zápasoch nazbieral 44 gólov a na ďalšie štyri prihral. Bilancia 2,4 bodu na zápas - na to nemá ani aktuálna hviezda ligy Mikko Rantanen z Colorada, a to má fínsky forvard rozbehnutý najlepší ročník v posledných rokoch. Jeho bodový priemer napriek tomu dosahuje 'len' 1,65.
Čo sa týka streleckej sily, Maloneovi by mohol závidieť aj súčasný kráľ strelcov Alex Ovechkin, ktorého 29 gólov v 32 zápasoch je výkon, aký v súčasnom hokeji zvládne asi len on. Človek si však môže len domýšľať, ako by vlastne vyzeral súboj vtedajšieho slávneho útočníka Canadiens s niektorým zo súčasných elitných gólmanov. Obrovského nafúknutého výstroja súčasných strážcov siete by sa v prvom rade asi hlavne zľakol…
V čom však absolútne víťazí súčasnosť, je návštevnosť. Na prvý duel Wanderers napríklad dorazilo len 700 fanúšikov. V súčasnosti by sa asi väčšie množstvo ľudí aj pokojne pobilo o jedinú voľnú permanentku na dnešných moderných Canadiens. Kruto ju zatieni aj najnižšia aktuálna priemerná návštevnosť 10.963 ľudí, ktorá patrí New York Islanders.
[Vyberajte kapitánov na 2019 NHL All-Star Game!]
Ako veľmi bola hra iná od tej, na ktorú sme zvyknutí, potvrdzujú napríklad pravidlá pre brankárov. Predstavte si, že až v januári 1918 sa vedenie súťaže rozhodlo, že im dovolí hru na zemi! A výstroj? No… Ste odvážni, ak tomu tak chcete hovoriť.
Betóny boli vlastne len neveľmi široké vypchávky nôh. Lapačka ani vyrážačka neexistovali, brankári mali skrátka len naozaj poctivé rukavice. A dres bol taký poriadny hrubý sveter. Samozrejme, že nehovoríme ani o maske. Na túto vymoženosť zabudnite. Dnes sa výstroj brankárov musí zmenšovať, aby padalo viac gólov…
Najlepším brankárom tej doby bol Georges Vezina z Montreal Canadiens, teda muž, po ktorom je v tejto chvíli pomenovaná trofej pre najlepšieho gólmana NHL. Z 21 štartov dokázal urobiť 12 víťazstiev a dokonca udržal aj jedno čisté konto. V prvom ročníku to okrem neho zvládol len Clint Benedict.
Sezónu 1917-18 zakončil s priemerom 3,93 gólu na zápas, ktorý bol najlepší v lige. V tejto chvíli by sa zaradil až na 66. miesto súťaže medzi Anthonyho Stolarza z Philadelphia Flyers a Matta Murrayho z Pittsburgh Penguins.
Aj tak ide o dosť úctyhodné číslo, pretože hokej bol vtedy pre brankárov veľmi nebezpečným športom. Hráči síce nestrieľali tak tvrdo ako Shea Weber alebo Al MacInnis, ale kvôli množstvu chráničov, bez prilby a s výrazne odlišnými pravidlami bol každý súboj pred bránkou nebezpečný a pokojne v ňom mohlo ísť o život.

Hokej bol vtedy aj pre tvrdých kanadských chlapov, ktorých zocelili tuhé zimy plné mrazu a ktorí si nejakým škrabancom alebo jazvou získali rešpekt v kolektíve.
Úplne prvý trest dostal Art Ross z Toronta, ďalšia legenda, ktorej meno nesie trofej pre najproduktívnejšieho muža NHL. Keď sa potom priostrilo, nezasadala disciplinárna komisia. Na to bolo ešte príliš skoro. Pamätajú si to Alf Skinner z Toronta a Joe Hall z Montrealu, ktorí si zašermovali hokejkami. Ich trest znamenal pokutu 15 dolárov pre každého a polícia ich dokonca zadržala za výtržníctvo.
Aj táto časť hry sa však vyvíjala a boli časy, keď tvrdosť patrila medzi poznávacie znamenia súťaže. Napríklad 70. roky a časy 'Broad Street Bullies', neslávne známych bitkárov z Philadelphie. V súčasnosti hru do tela nahradila kreativita a rýchlosť. Ale najtrestanejší muž prvého ročníka Ken Randall sa do toho vedel poriadne pustiť. 116 trestných minút v 21 zápasoch? To bol na vtedajšie pomery divoch.
Ale ako sme už naznačili, teraz je hokej hlavne o tej gólovej kráse. Iste, priemer strelených gólov 5,2 na zápas, ako mali vtedy Montreal Canadiens, už ťažko niekto vyrovná (aj keď Tampa Bay Lightning sú so súčasným priemerom štyroch gólov na zápas naozaj dobrí), ale to je práve ten vývoj.
Kto chce byť najlepší, už nemôže dávať len góly. Tí najlepší sa vyvinuli na každej pozícii. Proti špičkovým strelcom stoja najlepší obrancovia na svete, a kto sa dostane cez nich, ten má pred sebou ešte famózneho gólmana.
A nezabudnime ani na perfektne pripravených trénerov, ktorí často chodia na pracovné pohovory s šanónmi plnými dát a prezentujú svoje znalosti aj potenciálne schopnosti, ktoré môžu ponúknuť.
Hokej sa za 101 rokov naozaj veľmi zmenil, ale stále ostal hokejom.
A navyše dosť zábavným.