Skip to main content

Najlepšie drafty v histórii? 1979, 1984, 1990...

Pozrite si s nami päť najsilnejších ročníkov v dejinách draftu podľa NHL.com/sk

Autor NHL.com/sk @NHLsvk

Draft NHL 2019 sa koná 21. až 23. júna v Rogers Arene vo Vancouveri. NHL.com/sk vám prináša komplexné pokrytie správami, článkami, príbehmi i rozhovormi pred, počas a po tejto akcii. Teraz sa pozrieme na najlepšie ročníky v histórii draftu, z ktorých jeden sa konal práve vo Vancouveri.

Vinári o tom diskutujú asi každý rok: ktorý ročník bol ten úplne najlepší? V súvislosti s blížiacim sa draftom sa tak objavuje podobná otázka: ktorá trieda talentov bola najlepšia v histórii NHL?

Prečítajte si náš rebríček najnabitejších draftov podľa našej redakcie, zoradený od piateho po prvého miesta.

5. 2003 (Nashville)

Kvalitu najmladšieho ročníka z nášho výberu dokazuje aj nasledujúci fakt: 17 hráčov z tridsiatky v prvom kole si minimálne raz zahralo All-Star Game. A medzi šiestimi víťazmi Stanley Cupu je spolu 12 prsteňov za titul: Jeff Carter a Dustin Brown majú doma dva, Marc-Andre Fleury a Brent Seabrook dokonca tri a dvojica z Anaheimu Ryan Getzlaf, Corey Perry jeden.

A to ešte v prvkom kole neprišiel na rad center Patrice Bergeron (2. kolo, č. 45), ktorý s Boston Bruins tiež získal Stanley Cup a k tomu dostal aj štyri Selke Trophy pre najlepšie brániaceho forvarda ligy.

Jednotkou draftu v Nashville bol brankár Fleury, ktorý Pittsburgh Penguins pomohol získať tituly v rokoch 2009, 2016 a 2017. Dvojkou Eric Staal (Carolina Hurricanes), trojkou Nathan Horton, ktorého sľubnú kariéru po výhre Stanley Cupu s Bostonom zničili zdravotné problémy. Ako číslo 11 prišiel na rad Carter (Philadelphia Flyers), nasledovali Seabrook (14, Chicago Blackhawks), Getzlaf (19, Mighty Ducks of Anaheim), Brent Bruns (20, Minnesota Wild), Perry (28, Anaheim), Bergeron, Shea Weber (49, Nashville Predators) a brankár Corey Crawford (52, Chicago). Až číslom 205 bol Joe Pavelski, súčasný kapitán Sharks.  

Pri všetkých týchto menách pôsobí ako veľký úspech, že český útočník Milan Michálek bol do San Jose vybraný zo šiesteho miesta pred súčasnými hviezdami tímu Burnsom a Pavelskim.

Video: Fleuryho zákrok lapačkou proti Meierovi

4. 1991 (Buffalo)

Začiatok 90. rokov bol obdobím otvorených ciest z Európy do Severnej Ameriky a zároveň rozširovania NHL, ktoré do nej prinieslo väčšie množstvo hráčov. Vďaka týmto dvom faktorom bol každý draft v tomto období veľmi významný - aj ten v roku 1992, keď sa prvýkrát stal jednotkou český hokejista, obranca Roman Hamrlík k nováčikovi súťaže Tampa Bay Lightning.

Oveľa nabitejší však bol výber talentov o rok skôr. Jasnou jednotkou sa stal Eric Lindros, ktorého si vybrali Quebec Nordiques - tím, za ktorý nikdy nenastúpil. Kauza silného Kanaďana je dobre známa: rok 'štrajkoval' a hral za olympijský výber krajiny, kým sa stal predmetom obrovského trejdu s Flyers. Okrem iných aj za Petera Forsberga, ktorý bol ďalším megatalentom draftu 1991 (číslo 6).

Prvé kolo v roku 1991 pozvalo do NHL veľa hviezd z Európy, ale okrem Forsberga až od 15. miesta. Napriek tomu však svojich amerických a kanadských konkurentov nad sebou (okrem trojky Scotta Niedermayera do New Jersey Devils) v lige jasne prekonali: Alexei Kovalev išiel ako číslo 15 do New York Rangers, Markus Naslund ako 16. do Vancouver Canucks, Martin Ručinský (Edmonton Oilers) ako dvadsiatka a Žigmund Pálffy (New York Islanders) dokonca až v druhom kole ako číslo 26.

Ešte o 33 miest za ním bol do Hartford Whalers vybraný center Michael Nylander a Alexei Zhitnik (Los Angeles Kings) išiel na rad až ako 81.

3. 1990 (Vancouver)

Leto tohto roka bolo plné veľkých prísľubov. Po páde komunizmu vo východnej Európe sa prevalila hrádza a do NHL odvtedy natieklo množstvo skvelých hokejistov.  

Z tohto pohľadu je dosť zarážajúce, že v prvom kole boli medzi Kanaďanmi a Američanmi vybraní len dvaja Európania: dvojka Petr Nedvěd (Vancouver) a päťka Jaromír Jágr (Pittsburgh). Zarážajúce sa môže zdať aj to, že dnes druhý najproduktívnejší hráč v histórii Jágr prišiel na rad až piaty, kým jednotkou bol Owen Nolan (Quebec), trojkou Keith Primeau (Detroit) a štvorkou Mike Ricci (Philadelphia).

Ďalším prekvapením je to, že - hoci najlepší Rusi Sergei Fedorov a Pavel Bure boli vybráni už o rok skôr - boli pomerne neskoro draftovaní vynikajúci ruskí mladíci roku 1990: Vyacheslav Kozlov (Detroit) ako 45., Alexei Zhamnov (Winnipeg Jets) ako 77. a Sergei Zubov (Rangers) ešte o osem miest neskôr. Dosť šokujúce je aj 133. miesto Roberta Langa (Los Angeles) a hlavne až 156. pozícia Petra Bondru (Washington).

Určite stojí za to spomenúť aj brankára Martina Brodeura (New Jersey), ktorý išiel na pódium na konci prvého kola ako číslo 20 - tesne za Američanom Keithom Tkachukom (Winnipeg).

2. 1984 (Montreal)

Keďže Wayne Gretzky prišiel do NHL prijatím Edmontonu z konkurenčnej ligy WHA, takže nebol draftovaný, najslávnejším hráčom, ktorý prešiel draftom, je pravdepodobne Mario Lemieux. Ten bol jasnou jednotkou roku 1984 a jeho príchod zmenil históriu hokeja v Pittsburghu.

V roku vrcholiacej studenej vojny, keď to hokejisti z Československa mali do NHL nesmierne ďaleko, však SuperMario nebol jedinou superhviezdou draftovanou do elitnej súťaže.  

Až ako 51. v poradí a tretieho medzi gólmanmi (za Craigom Billingtonom a Darylom Reauhgom) si Montreal Canadiens zobrali Patricka Roya, ako 117. zaznelo meno Brett Hull (Calgary Flames) a ako 171. išiel na rad Luc Robitaille (Los Angeles).

Päťkou v roku 1984 bol Petr Svoboda (Montreal), ktorý len o niekoľko mesiacov skôr ako osemnásťročný utiekol z komunistickej totality. Číslom 59 bol ďalší emigrant Michal Pivoňka (Washington Capitals).  

1. 1979 (Montreal)

Rok, v ktorom mal byť - a nakoniec (na základe zložitých dohôd majiteľa Oilers Petera Pocklingtona s hráčom, s NHL aj na základe prestúpenia klubu z ligy WHA) nebol - draftovaný Gretzky, je zároveň na čele nášho rebríčka. Aj bez Gretzkyho totiž dal NHL sedem hráčov, ktorí sa v kariére dostali cez hranicu tisíc bodov.

Stojí za to si ich vymenovať. V prvom kole išiel Mike Gartner (č. 4, Washington), obranca Ray Bourque (8., Boston), Brian Propp (14, Philadelphia) a Michel Goulet (28, Quebec). V druhom potom Dale Hunter (41, tiež Quebec), až v treťom center Mark Messier (48., Edmonton) a vo štvrtom Glenn Anderson (69, Edmonton).

Obidvaja poslední spomínaní získali s Oilers päť Stanley Cupov, rovnako ako obranca Kevin Lowe, vtedajšie číslo 21.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.