Vynikajúci forvard Lindsay bol členom slávneho útoku nazývaného Production Line (Výrobná linka), v ktorom s ním pôsobili skúsený center Sid Abel a hlavne ikona Gordie Howe. V 40. a 50. rokoch spoločne vládli NHL, Lindsay si v 1068 zápasoch svojej kariéry pripísal 851 bodov - a 1808 trestných minút.
Vďaka nemu sa v Detroite štyrikrát oslavoval Stanley Cup (1950, 1952, 1954, 1955) a v prvom spomínanom prípade k tomu tento drsný rodák z kanadského Ontaria prispel ako držiteľ Art Ross Trophy.
Aj keď mu kvôli nižšej postave pôvodne v NHL nedávali veľké šance, fanúšikovia Red Wings si ho nesmierne obľúbili. Dával góly, pripravoval ich pre Howea a spol. a keď bolo treba, neváhal sa pustiť do šarvátky. V sezóne 1957-58 síce odišiel do Chicago Blackhawks, ale zo športovej penzie sa po štvorročnej pauze vrátil a ročníkom 1964-65 vo farbách svojich osudových Red Wings definitívne uzavrel kariéru.
"Jeho comeback bol jednou z najúžasnejších vecí v dejinách amerického športu," ocenil vtedajší prezident NHL Clarence Campbell.
Už v roku 1966 bol uvedený do Siene slávy NHL a neskôr súťaž výrazne ovplyvnil tým, že spoluzaložil jej odbory. Jeho výnimočnosť dokazuje aj fakt, že trofej pre najlepšieho hráča súťaže podľa hlasovania samotných hokejistov od roku 2010 nesie meno Ted Lindsay Award.
Do dejín sa nezmazateľne zapísal aj tým, že po prvom titule Detroitu sa so Stanley Cupom vybral na oslavné koliesko po ľade - dnes je to pre šampiónov absolútna samozrejmosť.
"Chcel som tým prejaviť uznanie ľuďom, vďaka ktorým mi chodil plat. Teda našim fanúšikom v hľadisku," spomínal na to v roku 2010. "Nikdy by mi nenapadlo, že z toho vznikne tradícia."
Aj vďaka tomu sa na jeho meno nezabudne.
