Chára je aj v 42 rokoch hybnou silou Bruins

Štyridsaťdvaročný Zdeno Chára sa tvárí vážne, jeho slová sú intenzívne a silné zároveň. Stále si spomína na chvíle, keď ako voľný hráč v roku 2006 prišiel z Ottawa Senators do Boston Bruins, prevzal funkciu kapitána a okamžite bol ohromený tým, čo tam našiel.

"Pamätám si to, všetko to bolo úplne odlišné, ale hovoril som si, že túto prácu musím dotiahnuť do konca. Už je to dávno...," vyhlásil slovenský obranca.
Vtedy mal 29 rokov. Mal za sebou osem sezón v NHL, ešte nebol ani v polovici kariéry, počas ktorej získal Norris Trophy a šesťkrát na ňu bol nominovaný, naposledy v roku 2014.
Rýchlo však zistil, že jeho nový tím bude chcieť od neho oveľa viac ako len špičkové výkony na ľade. Bolo mu jasné, že musí naštartovať ďalekosiahle zmeny. Predovšetkým zmeniť tímovú kultúru.
Teraz, o 13 rokov neskôr po dvoch účastiach vo finále a jednom zisku Stanley Cupu, naďalej verí tomu, čo do Bostonu priniesol. Takže nie je prekvapujúce, že už v pondelok vstúpi do svojej tretej finálovej série v kariére proti St. Louis Blues.
Viac o téme: [Obrana Bruins\]
"Ako rodič chcete svojim deťom odovzdať skúsenosti, srdce, dušu a dúfate, že jedného dňa uvidíte to, čo si predstavujete. To je môj cieľ, aby som jedného dňa videl svojich mladých spoluhráčov, ako sa dostanú na vyššiu úroveň a budú schopní byť lídrami a vyhrávať. To by mi urobilo radosť, aj keď v tom asi bude aj trochu smútku, že už pri tom nebudem môcť byť s nimi."
Budúcnosť, v ktorej už Chára nebude súčasťou NHL, sa pomaly blíži. Už v minulých rokoch sa o tom rozprával s hráčmi ako Mark Recchi, Nicklas Lidstrom alebo Jaromír Jágr. Ale odchod na odpočinok sa v prípade Cháru zatiaľ odkladá. Podpísal totiž kontrakt na ďalšiu sezónu a jasne tak dal najavo, že tento záväzok voči klubu chce dodržať, aj keby o pár dní získal Stanley Cup. Slovenský obranca určite nemá žiadne plány na rozlúčku, ako to po výhre vo finálovej sérii 2011 urobil Recchi s Vancouver Canucks.
Chára vie, že Norris Trophy už nikdy nevyhrá. Tak si o tom môže aspoň zavtipkovať.

"Že by... ale nie, to už sa fakt nestane. Toto obdobie je za mnou."
Aj keď už nie je najlepším bekom v NHL, tak to neznamená, že nemôže pridať ďalšie dôležité kapitoly do svojej kariéry, ktorá je hodná Siene slávy. Ďalší Stanley Cup by tomu určite pomohol. Bruins od neho delia už len štyri výhry.
Ale k jeho hokejovému životopisu musíme pridať aj všetky novinky a zmeny, ktoré v klube uskutočnil, hráčov, ktorým pomohol v ich raste, ale aj fakt, že v Bostone vychovával dcéru a synov - dvojičky.
"Možno si v budúcnosti poviem, že to bol dobrý pocit, keď som toho hráča poznal ako osemnásťročného a zrazu má 27 a je lídrom tímu. To by ma potešilo," tvrdil Chára. "Každý chce, aby sa naňho spomínalo určitým spôsobom. Je veľmi dôležité, aký zanecháte odkaz, až raz skončíte."
Počas Chárovho pôsobenia v klube sa výrazne zvýšila pracovná morálka, posilnil sa tréningový režim a hráči sa zodpovednejšie pripravovali aj mimo sezóny. Slovo nováčik bolo z kabíny úplne eliminované, zlepšila sa komunikácia. Tím sa stal viac ústretový a otvorený.
To sa potom odzrkadľuje aj na hráčoch ako sú Patrice Bergeron, David Krejčí, Charlie McAvoy. Hokejistoch, ktorí boli veľmi mladí, keď sa s Chárom prvýkrát stretli, pod jeho vedením vyrástli a postupne prevzali väčšie úlohy.

"On je vzorom vo všetkom, čo robí. Nielen na ľade, ale aj mimo neho," povedal McAvoy. "Naučil som sa od neho veľa, omnoho viac, ako si dokážem vysvetliť."
V posledných rokoch Chára trochu zvoľnil svoj železný stisk nad tímom. Napríklad umožnil Bergeronovi, ktorý je jeho prirodzeným nástupcom, aby prevzal väčšiu časť vodcovskej úlohy v tíme.
"Vo chvíli, keď som sa stal lídrom, tak som chcel tím viesť podľa určitých štandardov, ktoré som si v sebe nastavil. Ale hneď na začiatku som vedel, že pre niektorých chlapcov a typy hráčov to asi nebude veľmi príjemné," uznal Chára.
"Ale skrátka som to chcel robiť po svojom, podľa toho, ako som tomu veril. Takže tvrdá práca, disciplína, túžba a obetavosť. Takto sme vytvorili našu tímovú identitu. Je mi cťou, že som mal a mám takých skvelých spoluhráčov, ktorí povedali áno a boli schopní ísť so mnou touto cestou. Patrice je skvelý príklad."
Keď Chára pristál v Bostone, Bergeron mal za sebou dve sezóny v NHL a ukazoval vyspelosť aj talent. V 21 rokoch ledva vedel po anglicky, ale Bruins doňho napriek tomu vkladali nádeje, že bude v budúcnosti základným kameňom klubu, ktorý vytrejdoval Joea Thorntona.
[Kompletné pokrytie série Bostonu so St. Louis]
"Bol to taký chudý chlapec, ale pozrite sa naňho teraz. Som na Patricea veľmi pyšný. Na to, čo dosiahol. Vždy sa naňho môžem spoľahnúť. Stala sa z nás celkom dobrá dvojka, ktorá dokáže pracovať s tímom a so spoluhráčmi."
Presne na to sa spoliehal Bruce Cassidy, keď bol vymenovaný za hlavného kouča Bruins po Claudeovi Julienovi, ktorý bol prepustený vo februári 2017.
"Naši lídri sú na špičkovej úrovni," povedal Cassidy. "Neviem, či ešte niekedy budem mať možnosť, nech už ma kariéra zavedie kamkoľvek, pracovať s takými fantastickými hráčmi. Už druhý týždeň po vymenovaní do funkcie som povedal, že mi to títo chlapci nesmierne uľahčujú."
Ale hovoria o tom aj hokejisti, ktorí sa v Bruins objavia po trejdoch alebo ako voľní hráči. A všimnú si to aj ich rodiny. V iných kluboch totiž niečo také nevidieť. V Bostone je zavedená kultúra, ktorá je pre mnohých úplným zjavením. O jej chod sa starajú hráči, ktorí sú príkladnými lídrami na ľade, ale aj veľkými osobnosťami mimo neho.
Aj keď Chára v 42 rokoch už nemá takú úlohu ako v minulosti a jeho počet minút za zápas sa znížil. To však neznamená, že jeho hra nemá na tím efekt. Stále je v prvej obrannej dvojici s McAvoyom. Stále je to hráč, s ktorým sa ťažko zápolí a ešte zložitejšie sa mu vyhnete. Chára nie v tíme finalistov Stanley Cupu bábka, ale jeho kľúčová osobnosť.
"Zee je hrdý, ale aj tvrdohlavý hráč. To sú dôvody, prečo je taký úspešný," povedal generálny manažér Don Sweeney, ktorý hral ako obranca v NHL do 37 rokov. "Je skrátka neuveriteľné, ako to tam stále zvláda. Sme veľmi radi, že je stále súčasťou nášho klubu."
Chárovi sú Bruins vďační nielen za to, že ich tretíkrát priviedol do finále, ale v nasledujúcich rokoch ho budú blahorečiť aj keď uvidia plody jeho viac ako desaťročnej práce pre klub. Pre Cháru to nebolo vždy jednoduché, aby presadil zmeny aj proti hráčom, ktorí neboli takí nadšení ako on.
Ale teraz vidia, že jeho vízia má zmysel. Sleduje spoluhráčov a občas si môže pripadať ako hrdý rodič. Vidí aj to, čo v klube Bruins ostane, keď on už nebude jeho súčasťou.
"Viete, ja som na to dosť pyšný," povedal Chára. "Ľudia sa obzrú späť a možno si povedia: fajn, toto vzniklo v období, keď k nám prišiel Zee a zmenil tvár klubu..."