Španiel z Liberca mieri za snom so značkou NHL

Hokejové kluby v Česku väčšinou posty na sociálne siete nevkladajú v španielčine. Klub českej extraligy Bílí Tygři sú však výnimkou.

Keď Liberec oznámil, že ich devätnásťročný talent podpísal zmluvu až do apríla 2028, tak sa na ich účte na sieti X objavilo: Él se queda.

Zostáva.

Dôvod bol jasný: hokejistove meno je Jaromír Pérez a jeho rodiskom je Barcelona.

"Množstvo ľudí ma pozná vďaka môjmu priezvisku," hovorí Pérez pre NHL.com. "Snažím sa však, aby si ma zapamätali kvôli mojim výkonom na ľade."

To sa mu aj darí. Pérez bol kandidátom na účasť na posledných majstrovstvách sveta do 20 rokov, ale kvôli zraneniu chrbta vynechal takmer polovicu sezóny. Po návrate na ľad sa však pevne usadil v libereckom kádri. Počas januárovej sedemzápasovej víťaznej série nazbieral šesť bodov a v 31 zápasoch tejto sezóny ich má 17 (5+12); pred tohtoročným draftom NHL sa svojimi výkonmi dostal do povedomia.

"Vďaka svojej každodennej pracovitosti urobil za takmer dva ročníky veľký pokrok na ľade aj mimo neho. Je hráčom z našej akadémie a o to je pre nás jeho zotrvanie v klube dôležitejšie a cennejšie," uviedol pred týždňom vo vyhlásení k podpisu nového kontraktu do roku 2028 športový manažér Liberca Michal Birner.

"Veríme, že sa z neho stane jeden z kľúčových stavebných kameňov smerom do budúcnosti. Podpísanie zmluvy s Járom na nasledujúce tri roky je ďalší krok v budovaní tímu pre nadchádzajúce sezóny."

Jaromírovi rodičia Raúl a Markéta sa stretli v Španielsku, keď sa tam Markéta presťahovala, aby sa naučila jazyk. 27. júla 2005 sa im narodili dvojčatá a rodičia sa dohodli, že každý dá meno jednému z nich.

Raúl vybral Diega. Markéta Jaromíra.

Každý vtedy poznal fenomén Jaromíra Jágra. Matka chlapcov však bola len bežnou fanúšičkou, ktorej sa meno Jaromír jednoducho páčilo, nie že by výberom mena chcela určiť športovú budúcnosť svojho syna.

"Otec ani poriadne nevedel, čo je to ľadový hokej, čo bolo celkom vtipné. Ani nevedel vysloviť moje meno," usmieva sa Pérez.

Keď mal sedem rokov, jeho otec, ktorý pracoval ako manažér v automobilovom priemysle, sa spoločne s Markétou rozhodli presťahovať do Prahy. Dnes je hlavou veľkej hokejovej rodiny.

Najstarší syn Simon začal hrať už v Španielsku a teraz študuje v Prahe. Diego študuje na ČVUT a je obrancom juniorov Hvězdy Praha. Desaťročný Elias sa chce rovnako ako Jaromír stať profesionálnym hokejistom.

To všetko začalo na jednom malom klzisku v Barcelone.

"Prvýkrát som korčuľoval asi v štyroch rokoch, pretože môj starší brat už hral hokej," spomína Jaromír. "Mali sme klub v Barcelone. S bratom (Diegom) sme chodili spoločne na tréningy. Potom sme začali hrať a už to nikdy neskončilo."

Rovnako, ako všetci chlapci v Barcelone obdivoval umenie futbalového génia Lionela Messiho na Nou Campe. Zároveň chcel byť ako Jágr a neskôr ako nový český národný hrdina David Pastrňák z Boston Bruins.

Pérez teraz hrá s Jágrom rovnakú súťaž a stretáva sa s ním v zápasoch Liberca proti Kladnu. Nikdy nezabudne, ako si s ním prvýkrát potriasol rukou po zápase.

Vďaka svojim multinárodným koreňom hovorí niekoľkými jazykmi: po česky, španielsky, anglicky a dohovorí sa aj po katalánsky. Keď sa stretnú doma v Prahe, Raúl hovorí na svojich synov po španielsky; Jaromír odpovedá rovnako alebo po česky. Minimálne raz ročne cestuje do Španielska, aby sa stretol s prarodičmi. Fandí španielskemu národnému tímu vo futbale.

Teraz je však jeho domovom Liberec. Býva neďaleko štadióna, užíva si čaro krajského mesta s historickým centrom a okolitými horami, po ktorých sa vo voľných chvíľach rád túla.

Keď sa ráno stretne v hale pred tréningom so spoluhráčmi, zakaždým si púšťajú zostrihy zápasov NHL z predchádzajúcej noci. S nadšením sleduje Pastrňáka a Martina Nečasa, ale napríklad aj Jacka Hughesa, Austona Matthewsa a hrdinu 4 Nations Face-Off, kanadské eso Connora McDavida.

Sníva o tom, že raz s nimi bude hrať v NHL a reprezentovať Česko na medzinárodných turnajoch podobne ako v mládežníckych kategóriách.

Svojimi skúsenosťami raz možno pomôže aj rozvoju španielskeho hokeja.

"Premýšľam o tom, že až budem starý, tak sa do Španielska presťahujem," pripúšťa.

K tomu však má ešte veľmi ďaleko.

Pre Jaromíra Péreza, človeka štyroch rečí a dvoch krajín, všetko len začína.