Čo všetko musí mať budúci víťaz Stanley Cupu

V čase, keď 16 mužstiev NHL otvára brány play off, sa vynára konkrétna otázka, kto z nich sa stane šampiónom.
Pri vyrovnanosti súčasnej ligy, v ktorej sa väčšina postupujúcich vtesnala medzi 98 a 105 bodov, často rozhodujú naozaj len malé detaily, sekundy či centimetre, môže z tejto šestnástky vyhrať skutočne ktokoľvek. Preto sa vynára aj o niečo abstraktnejšia otázka: čo všetko musí mať tím, aby sa stal šampiónom?

Pohľad na výsledky posledných Stanley Cupov a na zloženie majstrov by mohol trochu poodhaliť faktory, ktoré v dnešnom hokeji vedú k ultimátnemu úspechu. Aj keď je ich veľa a jednoznačné to nie je.
Ako ukazuje nedávna minulosť, nasadenie podľa tabuľky nemá až taký veľký vplyv. Za posledných 10 rokov sa podarilo vyhrať titul len dvom tímom, ktoré boli najlepšie aj po základnej časti: Detroit Red Wings v roku 2008 a Chicago Blackhawks v roku 2013.
Častejšie sú naopak opačné prípady. Nashville Predators sa minulý rok dostali do finále z posledného postupového miesta na Západe a z celkovo 16. priečky v NHL. Los Angeles Kings v roku 2012 vyhrali ako posledný nasadený tím Stanley Cup, o dva roky neskôr to zopakovali ako šiesty celok Západu. Pittsburgh Penguins išli minulý rok do play off až ako piate mužstvo Východnej konferencie a napriek tomu dokázali obhájiť titul.
Všetky novinky a správy zo Stanley Cupu na Twitteri [@NHLsvk]
Nejde ani o to prekonať súpera držaním puku, ofenzívnym tlakom či jednoznačnou hernou dominanciou. V minulej sezóne sa druhýkrát za sebou radovali Penguins, ktorí zdolali Predators 4:2 na zápasy. Kto sledoval finálovú sériu, ten potvrdí, že Pittsburgh väčšinu času nebol herne lepší. Naopak, Nashville ho niekedy veľmi výrazne prekonával.
Lenže Predators nemali také osobnosti ako súper, v ktorého tíme boli Sidney Crosby, Evgeni Malkin a Phil Kessel. Lídri schopní v kľúčových chvíľach rozhodnúť, ovplyvniť výsledok, otočiť 'kormidlom' deja.

A tým sa dostávame k možno najdôležitejšiemu faktoru. Vodca, osobnosť, šéf. Niekto taký, ako bol Mark Messier. Niekto, kto je síce hviezda a je schopný robiť aj bod na zápas, ale pritom aj 'zožerie' puk v obrane, skáče do striel a v správnom momente rozhodne o výhre. Najlepšie je, keď je takých hráčov viac. Keď utvoria pevné jadro, ktoré vedie a strhne ostatných.
Také jadro mali aj Chicago Blackhawks v roku 2013 a potom v roku 2015, keď vo finále porazili Tampa Bay Lightning a získali tretí titul v priebehu šiestich rokov. Kým vtedajší víťazi sa spoliehali na Jonathana Toewsa, Patricka Kanea, Mariána Hossu či Duncana Keitha, mladý tím Lightning dozrieval a za osobnosť na úrovni spomínaných súperov bolo v tom čase možné označiť maximálne Stevena Stamkosa.
Aj preto sa zdá, že napríklad takí Vegas Golden Knights tento rok nie sú predurčení na úspech v play off, hoci vo svojom prvom roku v NHL senzačne vyhrali Pacifickú divíziu. Už v prvom kole narazia na Los Angeles Kings a tí majú prinajmenšom dve prvotriedne osobnosti, ktoré Vegas chýbajú: centra Anzeho Kopitara a beka Drewa Doughtyho. Títo dvaja boli už pri tituloch v rokoch 2012 a 2014, keď hrali kľúčové úlohy. A tím z Kalifornie potiahnu aj tento rok.
Viac o téme: [Veštiareň: Stanley Cup zdvihne Nashville]
Stará pravda hovorí aj to, že titul sa nedá vyhrať bez dobrého brankára. Na tom sa samozrejme nič nemení ani v súčasnej NHL, ktorá sa omladila, zrýchlila a je kombinačnejšia a kreatívnejšia ako v minulosti. Boston Bruins by v roku 2011 ťažko vybojovali Stanley Cup bez Tima Thomasa, Los Angeles o rok neskôr bez Jonathana Quicka (obaja získali aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play off) alebo Penguins v posledných dvoch rokoch bez Matta Murrayho.
A potom je tu ešte jeden, ťažko pomenovateľný faktor. Môže ním byť náhle vzopätie. Dôležitý príhovor. Hádka na mítingu. Nečakaný hrdina...
Skrátka faktor X.
Pre Penguins ním bol v play off 2016 Murray, mladý brankár, ktorý mal vtedy odchytaných len 13 zápasov v NHL. Pre Blackhawks v roku 2013 Bryan Bickell, stokilový valibuk s priemernou produktivitou okolo 20 bodov za sezónu, ktorý zrazu v 23 dueloch play off nazbieral 17 bodov.
Pre Kings o rok neskôr Marián Gáborík, slovenská posila z Columbus Blue Jackets, ktorý v 26 zápasoch Stanley Cupu nastrieľal 14 gólov a nazbieral 22 bodov. A pre Kings v ten rok aj tri minúty v druhej tretine štvrtého zápasu prvého kola proti San Jose Sharks: L.A. v ňom čelilo vyradeniu za stavu 0:3 v sérii a dvoma zlepenými gólmi vtedy odskočilo, štvrtý duel vyhralo 6:3, nabralo druhý dych, otočilo sériu a odštartovalo nezastaviteľnú jazdu za pohárom.

Nie, nakoniec sa nedá presne povedať, aká cesta vedie k Stanley Cupu. Na túto dobrotu nie je jeden recept, je ich veľa. Kuchár musí mať množstvo spomínaných ingrediencií v tej najlepšej kvalite, musí ich vedieť správne použiť, musí vedieť improvizovať aj variť pod tlakom.
A hoci to znie ako hokejistami tisíckrát otrepané klišé, musí mať aj veľkú dávku šťastia.
Jedine tak môže servírovať to najlepšie, čo v hokejovom svete existuje.