Za sezónou sa zatiahla opona a nastal kľudový režim. Redakcia NHL.com/sk sa preto v júli pozrela na to, ako sa v zámorskej lige darilo vybraným hráčom. Tentoraz sa zameriame na Martina Fehérváryho z Washington Capitals.
-------
Mal desať, keď ako malý hokejista v televízii sledoval zlatú slovenskú generáciu na olympijskom turnaji v roku 2010. Tím plný hviezd ako Marián Hossa, Zdeno Chára či Marián Gáborík vtedy vo Vancouveri bojoval o bronz, ale tretí najcennejší kov Slovensko po prehre s Fínskom 3:5 nezískalo.
Tento rok Martin Fehérváry zažil súboj o bronz zažil znova, ale tentoraz už ako jeden z hlavných účastníkov. Na olympiáde v Miláne bol vo februári jednou z kľúčových postáv slovenského výberu, ktorý rovnako ako pred 16 rokmi v druhom najdôležitejšom zápase turnaja podľahol Fínsku, tentoraz 1:6. Štvrté miesto však bolo v konkurencii najlepších hráčov na svete považované za veľký úspech.
"Mnoho ľudí nám neverilo a v podstate do všetkých zápasov sme išli ako outsideri. Mali sme však super partiu, užívali sme si spoločný čas a bojovali jeden za druhého, takže prišli aj výsledky," opisuje bek Washington Capitals. "Nebol to môj prvý medzinárodný turnaj, ale olympiáda je predsa len iný level. Hrať za národný tím je pre mňa vždy fajn aj preto, že v kabíne Capitals nemám žiadneho iného Slováka ani Čecha."
Chýbajúci krajania v kabíne washingtonského tímu však Fehérvárymu nebránia v tom, aby za mužstvo z hlavného mesta Spojených štátov predvádzal prvotriedne výkony. Dôkazom bola aj predchádzajúca sezóna, v ktorej si znova vylepšil kariérne maximá. V poslednom ročníku za Capitals nazbieral 27 bodov, o dva viac ako minulý rok. K piatim gólom pridal 22 asistencií, čo je tiež jeho doterajšie maximum.






















