Skip to main content

Pán prsteňa. Nedomanský medzi legendami stále vyčnieva

Bývalý útočník si v Toronte prevzal prsteň pre členov Siene slávy. Veľmi sa zaňho teším, povedal Chára

Autor NHL.com/sk @NHLsvk

Keď sa všetkých päť ocenených zoradilo na spoločné fotenie a pózovali s tradičnými drevenými hokejkami a pukom, bolo jasne vidieť, že Václav Nedomanský stále prevyšuje všetkých ostatných. Že aj vo veku 75 rokov je to stále Big Ned - veľký chlap vzrastom, ale aj tým, čo všetko dokázal.

Bývalý československý reprezentant a hviezda WHA a NHL z prelomu 70. a 80. rokov si v piatok v Toronte prevzal prsteň pre členov Hokejovej siene slávy. Bude do nej uvedený v pondelok po boku Jima Rutherforda, Guya Carbonneaua, Hayley Wickenheiserovej a Sergeja Zubova ako tretí hráč z bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov po Dominikovi Haškovi a Petrovi Šťastnom (ak teda nepočítame Stana Mikitu, ktorý odišiel z krajiny v ôsmich rokoch).

"Bol som v lige dlho ako hráč aj ako skaut, takže som tam poznal asi všetkých: hokejistov, manažérov, trénerov aj ďalších zamestnancov klubov. Napríklad s Jimom Rutherfordom sme hrali v Detroite a potom sme sa naďalej stále stretávali na cestách. Vnímam to ako potvrdenie faktu, že som bol prvý a snažil som sa mať pozitívny prístup," povedal Nedomanský pre NHL.com/sk potom, ako si v Toronte prevzal svoj prsteň člena Siene slávy.

Hoci v československej reprezentácii pôsobili Šťastný a Hašek, práve Nedomanský najlepšie prepojoval obidve krajiny bývalej spoločnej republiky. Pochádzal z Hodonína, teda pár kilometrov od slovenských hraníc, ktoré vtedy vlastne neexistovali. Do veľkého hokeja sa presadil cez bratislavský Slovan, v ktorého drese sa stal hviezdou federálnej ligy. V reprezentácii vybojoval osem medailí z majstrovstiev sveta IIHF (z toho jednu zlatú) a striebro aj bronz z olympiády.

Jeho domovom sa napriek tomu stala Kanada a neskôr Spojené štáty. Po emigrácii v roku 1974 hral za Toronto Toros vo WHA. Zhodou okolností sa tak jeho prvým domovom v novom svete stalo mesto, v ktorom bude jeho meno od pondelka navždy zapísané medzi najväčšími legendami hokeja.

"Václava dobre poznám. Bol súčasťou manažmentu Tímu (Európy) na World Cupe, stretli sme sa aj pri iných príležitostiach. Bol jedným z prvých Európanov, ktorý sa presadil v zámorí a samozrejme tým aj uľahčil neskorší príchod ďalších hráčov, ktorí prišli rovnakou cestou po ňom," povedal kapitán Bostonu Zdeno Chára po zápase na ľade Toronto Maple Leafs, ktorý sledoval aj tohtoročné ocenenie. "Urobil tu veľkú kariéru a veľmi sa zaňho teším."

Hoci Nedomanský odštartoval zámorské kariéru až v 30 rokov, stal sa dôležitou postavou vo WHA a neskôr aj v NHL, kam sa dostal v roku 1977 po trejde z Birmingham Bulls do Detroit Red Wings.

"Keď som prišiel, už som nebol mladý. Ale o tom som nepremýšľal. Skrátka som odišiel, pretože to bolo nevyhnutné. A bol som presvedčený, že mám na to, aby som sa tu presadil. Ostal som zdravý, staral som sa o sebe a mal som dosť skúseností," uviedol muž, ktorý ukončil kariéru vo veku 39 rokov a v NHL počas nej za Detroit, St. Louis Blues a nakoniec New York Rangers odohral 421 zápasov, nastrieľal 122 gólov a pripísal si 278 bodov.

Emigrovať z komunistického Československa si vyžadovalo veľké odhodlanie. Kto to urobil, ten sa už nikdy nemusel stretnúť s rodičmi, kamarátmi či príbuznými... Asi preto sa Nedomanský nikdy nepozeral dozadu.

 

[Viac o téme: Nedomanský v Sieni slávy a výročie revolúcie ako symbol]

 

Rýchlo prijal Severnú Ameriku ako nový domov a keď dnes hovorí o Česku a Slovensku, používa skôr spojenie 'u nich', nie 'u nás'. Po revolúcii v roku 1989 sa do svojho rodiska už nevrátil, ale s hokejom v materskej krajine ostal v spojení. Pracoval ako vyhľadávač talentov pre kluby NHL a od 90. rokov až dodnes tak poznal väčšinu hviezd z oboch krajín bývalej federácie.

"Všetkých ich poznám, pretože som pracoval ako európsky skaut. V hľadáčiku sme mali aj Jágra, snažil som sa ho presvedčiť, aby išiel do Los Angeles Kings. S každým hráčom je to iný príbeh, mám iné spomienky na Jágra a iné na Pastrňáka. Ale obaja sú skvelí hráči a hrajú štýlom, ktorý kombinuje európsky a kanadský spôsob hokeja," porovnal Nedomanský eso s číslom 68, ktoré namiesto Kings ako teenagera ulovili Pittsburgh Penguins, a aktuálnu hviezdu zase z Boston Bruins.

O dnešnom českom či slovenskom hokejovom hnutí však napriek úspechu niektorých mladých hráčov nemá až takú pozitívnu mienku.

"Bolo tam veľa zmien, mení sa manažment, snažia sa tam kopírovať iné štýly ako kanadský, švédsky a fínsky. Keď som ja trénoval v 50. rokoch, trénovali sme pod vplyvom ruského hokeja, hrali sme kombinačný hokej. To sa dnes mení. Ale nemyslím si, že sa to vyvíja dobre. Točí sa to v kruhu a nič sa neposúva dopredu. Najlepšie to môžete vidieť v drafte, kde je českých a slovenských hráčov stále menej," pripomenul Nedomanský.

"Ako sa z toho dostať von? Môže to nejaký čas trvať. Aj teraz tam vidím progres, vedenie sa snaží robiť nové veci. Ale je veľká fluktuácia hráčov, takmer na každý turnaj je úplne nový tím. Myslím si, že ak tréner neviem, ktorých 50 alebo 25 hráčov je najlepších, tak sa stále bude skúšať. V Česku nie sú zvyknutí na ten severoamerický štýl, keď hráčov vyberá generálny manažér a tréner ich len vedie na ľade, takže to tam robia inak. Ale veľmi to nefunguje."

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.