Slnko v duši. Florida už hokej adoptovala

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Na rad prichádzajú Florida Panthers.

Komu by sa taká idylka nepáčila. Kto ju raz vyskúša, už by asi nemenil. Hrať na Floride je v NHL veľkým lákadlom. Slnko, oceán a celoročne príjemné podnebie majú niečo do seba aj pre hokejistov, ktorí si tu po ukončení kariéry stále častejšie hľadajú domov. Nedá sa im čudovať, tu totiž pokojne znesiete aj krokodíla v jazierku za domom.
"Florida je obrovská oblasť, kam sa sťahuje množstvo ľudí, ktorí zarobili peniaze inde, ale idú sem za teplom, za počasím," opisoval bývalý gólman Tomáš Vokoun, ktorý s rodinou zakotvil v Parklande kúsok od golfového ihriska.
Málokde vidíte takú frekvenciu luxusných áut ako v Miami. "Zároveň vám však stačia krátke nohavice a tri tričká. Taký je tu životný štýl," hovorí Tomáš Fleischmann, ďalší z bývalých Panthers, ktorému sa už z Floridy nechcelo odísť.
Niektorí hráči tu rozbehli svoj biznis, ďalší si len tak užívajú život a peniaze, ktoré si zarobili počas kariéry.
Viac o téme: [Pozor na nich! Posilnená Florida bude hrýzť\]
Panthers pritom v súčasnosti nie sú natoľko ospevovaní ako ich rivali z polostrova Tampa Bay Lightning. Aj tu je však cítiť ambície.
"Majiteľ Vincent Viola už nerozdáva lístky zadarmo, ale snaží sa urobiť z Panthers značku, ktorá má hodnotu. Počíta s menším počtom fanúšikov, ale zároveň do tímu dáva dosť peňazí," tvrdí Fleischmann.
V BB&T Center sa už na popoludňajších zápasoch nepotulujú skupinky detí, ktoré dostali v škole vo ľné vstupenky a hokej ich vlastne vôbec nezaujímal. V hľadisku je vidieť stále viac zapálených fanúšikov, ktorých má byť postupne viac ako sviatočných návštevníkov. Teda tých, ktorí si zápasom len spestria záver dňa, ktorý strávili v blízkom nákupnom centre Sawgrass Mills, ktorý patrí medzi desať najväčších v USA.
Od odchodu Jaromíra Jágra z tímu návštevnosť opäť klesla. V priemere sa pohybuje len niečo cez 13-tisíc na zápas, čo znamená šesť tisíc prázdnych sedačiek. V minulej sezóne na tom boli horšie len New York Islanders, ktorí pendlovali medzi dvoma halami.
"Život na Floride bol perfektný. Pre rodinu je to asi najlepšie možné miesto, " pochvaľoval si výnimočné prostredie bývalý útočník Panthers Tomáš Kopecký. Aj on však na vlastnej koži pocítil slabú návštevnosť.
"Hokejovo je to trošku horšie, náročnejšie. Je niečo úplne iné, keď hráte pred vypredaným hľadiskom a keď je poloprázdne. Každé mesto a klub v NHL však má svoje pre aj proti. Nič nemôže byť perfektné," dodal dvojnásobný držiteľ Stanley Cupu pre denník Pravda.
Aréna v Sunrise je domovom Panthers od sezóny 1998-99, ale fanúšikovia v nej odvtedy len trikrát zažili zápasy vyraďovacej časti. Víťazná séria ešte neprišla ani jedna, čo je výrazný problém.

"Základom je postup do play off. Florida ho nehrá, takže záujem opäť opadol. Ale počul som, aká tu bola eufória, keď bol tím vo finále v roku 1996. Ľudia z hokeja úplne šaleli. Keď sa pozriete na Tampu, je jasné, že s fanúšikmi nemajú problém," povedal pre NHL.com/sk ďalší bývalý hráč Panthers Lukáš Krajíček.
"Keď sme hrali o play off v Arizone, ľudia chodili. Keď sa nedarilo, tak sa vytrácali. Na Floride je podobná hokejová lokalita," dodal Radim Vrbata, ktorý v Panthers ukončil kariéru.
Víťazný pochod cez Východnú konferenciu pred 23 rokmi súčasníkom v aréne pripomínajú len pamätné vitrínky s dresmi, hokejkami a plagátmi.
Napriek tomu sa však Florida konečne zbavila povesti destinácie, kam si súperi prišli oddýchnuť, chytať ryby alebo zahrať golf - a potom večer len tak mimochodom poraziť domácich aj na ľade.
Bývalí hokejisti sa tu navyše výrazne zapájajú do trénovania detí. Z Čechov sú to okrem Vokouna aj Radek Dvořák, Václav Prospal, Petr Sýkora.
"Pôsobí tu aj Nemec Marco Sturm alebo Fín Olli Jokinen. Takže my tu máme v podstate stále zábavu, aká bola v kabínach. Len s tým rozdielom, že už sa nemusíme naháňať sami, ale naháňame deti," smeje sa Vokoun, ako hokejisti zaľudnili Floridu.
"Bývalých hráčov sa tam usídlilo naozaj veľa. Môj najstarší syn Kryštof sedel v triede s mladým Hortonom, ktorého otec hrával na Floride a v Bostone. Stretol som aj Eda Jovanovskiho, s ktorým sme pôsobili v Arizone. Radka Dvořáka, Tomáša Fleischmanna alebo Martina Havláta som videl dosť často," vysvetľoval Vrbata.

Hokej sa stal na Floride počas štvrťstoročia prirodzenou súčasťou miestnej komunity.
"S Chicagom alebo Minnesotou sa to nedá porovnať, ale aj tak je tu dosť zimných štadiónov. V okolí Parklandu viem asi o šiestich až siedmich. Na také miesto, kde hokej pred 25 rokmi vôbec nebol, sa to celkom rozrástlo," pritakáva Vokoun, ktorý na začiatku svojho angažmánu na Floride zažil dosť divokú historku, napriek tomu sa tu natrvalo usídlil.
"Chcel som to tu rodine trochu ukázať a keď sme vyrazili na Miami Beach, prechádzali sme okolo banky, kde lupiči práve strieľali samopalmi na policajtov," spomína Vokoun.
Počas štyroch rokov na pozícii floridskej jednotky však stihol všetko prehodnotiť.
"Vtedy sme neboli rozhodnutí, či sa vrátime do Európy. Keď som išiel hrať pred ôsmimi rokmi do Washingtonu a potom do Pittsburghu, tak som už vedel, že budem žiť na Floride. Časom si rodina zvykla, vytvorili sme si zázemie, spoznali kamarátov, deti chodili od začiatku do rovnakej školy, pre nich je domov v Amerike," vysvetľoval bývalý brankár Panthers.
Florida však neponúka len príjemný rodinný život po konci kariéry, ale aj dosť možností na rozptýlenie.
"Miami sa mi zdá ideálne a lietadlom je 'na dostrel'. Hlavne počas zimy si to tam užijete, pretože taký december, keď je dvadsaťpäť nad nulou, je fakt príjemný. Navyše nemám rodinu ani deti, čo mi dáva určitú slobodu v rozhodovaní," vyhlásil ďalší internacionál a známy playboy Petr Nedvěd.
Byť hokejistom na Floride je príjemné, ale po kariére je to asi ešte lepšie.