Od partie z vyhriateho amerického juhu sa v poslednej sezóne čakali veľké veci, lenže floridská bublina spľasla už pred hlavným chodom hostiny s názvom play off. Výrazne posilnený tím vypadol už v kvalifikácii po svižnej lekcii od New York Islanders a po sezóne navyše prišiel o strelcov Mika Hoffmana a Jevgenija Dadonova.
V Sunrise všeobecne nastal slušný tresk. Po deviatich rokoch sa rozlúčil doterajší generálny manažér Dale Tallon a na jeho miesto nastúpil Bill Zito. Výrazné nové tváre sa v Panthers pripojili aj na ľade, k mužstvu sa pripojil napríklad užitočný forvard Patric Hornqvist alebo český obranca Radko Gudas.
Kľúčové otázky okolo mužstva sa netýkajú len už spomínaných zmien, ale aj nasledujúcich tém.
\[Pozrite sa na tri najzaujímavejšie otázky, ktoré súvisia s každým tímom NHL na prahu sezóny 2020-21\]
1. Zlepší sa konečne defenzíva Panthers?
Útočné výpady Floridy minulý rok vôbec nepôsobili márne, ale s výkonmi smerom dozadu to bolo horšie. Strelených gólov mali Panthers priemerne 3,3 na zápas (6. miesto z celej NHL), ale inkasovaných sa v tej istej štatistike nazbieralo 3,25 (štvrtý najhorší výsledok zo všetkých).
Čo s tým? Architekti výberu sa na túto bolestivú slabinu rozhodli zamerať. Pokojne pustili preč ofenzívne hviezdy Hoffmana s Dadonovom a radšej urobili miesto pre Alexandera Wennberha, Vinnieho Hinostrozu, Markusa Nutivaara a Gudasa, ktorých bez ohľadu na odlišné posty spája jeden kľúčový element - defenzívna spoľahlivosť.
"Chystám sa za svoj nový tím postaviť v každom smere," odhodlane sľuboval napríklad Gudas. "Nebojím sa, máme super tím!"
Pochopiteľne to nebude len úlohou hráčov v poli, pretože zlepšiť sa musí aj brankár Sergei Bobrovsky. A výrazne. Dvojnásobný držiteľ Vezina Trophy mal vo svojej prvej sezóne za Panthers veľmi slabé čísla: úspešnosť 90 percent, priemer 3,23 gólu na zápas. Za desať miliónov dolárov na rok to pre klub zatiaľ vyzerá ako príliš drahý špás.
Viac o téme: [Päť vianočných želaní Florida Panthers]
2. Bude z Barkova zase bodový veľmajster?
Prešiel len rok a pol, odkedy Aleksander Barkov vyrástol až kamsi k hokejovým nebesám. V sezóne 2018-19 bol len štyri zárezy od stobodovej hranice a očaril ligu bilanciou 35+61. Minulý rok to už taká bomba nebola, hoci aj kombináciu 20+42 z 66 duelov môžeme stále označiť za slušnú. Faktom je, že fínsky center v sezóne 2019-20 nepodával veľmi vyrovnané výkony a zažil aj šesťzápasovú sériu bez bodu. To sa nabudúce skrátka nemôže zopakovať.
Hlavne preto, že dobre vie, čoho je v skutočnosti schopný. Okrem obstojnej produktivity je povestný aj zodpovednou defenzívnou lopotou, precíznosťou a predvídavosťou. Ako kapitán dokáže ťahať celý tím. Vo veku dvadsaťpäť rokov navyše vstupuje do najlepších rokov kariéry, takže teraz jednoducho nemôže ubrať.
V jednom období ho označovali za najutajenejší tromf NHL a často ho chválil aj jeho bývalý spoluhráč Jaromír Jágr. Špekulovalo sa o tom, či z neho raz nebude držiteľ Hart Trophy. Či už išlo o reálne hodnotenia alebo plané lichôtky, Barkovova motivácia sa nemení.
"Samozrejme, že každý premýšľa o svojich bodoch a góloch. Chcete ich dať viac ako v poslednej sezóne, prihrať na viac gólov a podobne. Ale keby ste do zápasov išli s tým, že si budete hovoriť: Ok, tento rok sa chcem dostať na sto bodov, tak by ste tým akurát všetko zabili. Stačí mať túžbu dať alebo pripraviť gól vždy, keď vyskočíte na ľad. Iste, nepodarí sa to vždy, ale je potrebné byť takto psychicky nastavený."
