Bilancia na vlastnom ľade (tri výhry, štyri prehry) je naozaj príliš zlá na to, aby takýto tím mohol myslieť na postup medzi elitnú štvorku NHL. Lenže otázkou je, či sa niečo také vôbec dá garantovať.
Predators sú totiž len jedným z troch tímov, ktoré sa dokázali dostať do 2. kola play off v roku 2017 aj teraz (ďalšími sú Penguins a Washington Capitals). Ale zloženie konferenčných finále je úplne iné ako minulý rok. V ére platového stropu sa liga tak vyrovnala, že ani káder nashvillských kvalít nemusí stačiť.
Viac o téme: [Finále Západu: Dve senzácie idú proti sebe]
V Tennessee sa teraz chystá smutná dovolenka, ale budúcnosť na druhej strane nemusí byť zlá. Mužstvo nepotrebuje robiť radikálne zmeny, potrebuje skôr doladiť detaily. Potrebuje Pekku Rinneho v lepšej forme, potrebuje byť silnejšie vo svojej aréne - a potom môže o rok skutočne hrať o titul.
Preto aj samotný Rinne, zdrvený striedaním po necelých 11 minútach kľúčového siedmeho duelu, v tom všetkom smútku hľadal nádej.
"Teraz je veľmi ťažké to hovoriť, ale tento tím milujem," povedal. "Sme ako rodina, som na nás veľmi hrdý. Nie je žiadna náhoda, že sme vyhrali Presidents' Trophy. Máme za sebou naozaj dobrú sezónu."
Dobrú , ale nie výnimočnú. Ďalší pokus príde v roku 2019.