Ostrovy krajanov pôsobia na globálny obraz ligy

Redakcia NHL.com/sk v lete vyspovedala mnoho hokejistov NHL a získala ich pohľad na rôznorodé témy. V tejto časti nášho seriálu sa zamýšľame nad tým, ako sa v globálnom poňatí ligy prejavuje prínos hráčov rôznych národov.

Títo hokejisti sú od svojho miesta narodenia vzdialení tisíce kilometrov, ale napriek tomu môžu mať niekedy pocit, ako keby boli vlastne doma. Z NHL sa za posledné tri dekády stala celosvetovo sledovaná liga, ale hráči rôznych národností jej stále dávajú neopakovateľnú patinu.
Švédi, Česi, Slováci, Rusi, Fíni, Švajčiari, Nemci, Rakúšania, Dáni... Títo všetci do najlepšej ligy planéty vnášali a vnášajú niečo špecifické, čo vrcholovú súťaž obohacuje o nové prvky. A medzi prevažujúcimi Kanaďanmi a Američanmi vytvárajú svoje vlastné, viac alebo menej veľké ostrovčeky a enklávy.
S malým počtom Slovákov v NHL je to už dnes takmer nepredstaviteľné, ale ešte na prelome tisícročí fungoval v St. Louis čisto slovenský útok. Trio Pavol Demitra, Michal Handzuš a Ľuboš Bartečko, ktoré nadviazalo na tradíciu bratov Šťastných z Quebec Nordiques, síce spolu odohralo len jednu sezónu, ale Blues aj vďaka "Slovak Pack" v ročníku 1999/2000 ovládli Západnú konferenciu. Na pár duelov v danej sezóne dokonca naskočil do hry aj štvrtý rodák z pod Tatier Ladislav Nagy.
Viac o téme: [Hymna je čas nabudenia aj nervozity]
V sezóne 2006/07 svojich krajanov na krátko nasledovali hráči Minnesota Wild, kde pôsobila formácia v zložení Pavol Demitra, Marián Gáborík a Branko Radivojevič. Lajna tentoraz prezývaná "The Slovakian Trio" bola poslednou čisto slovenskou formáciou v NHL a momentálne je nepravdepodobné, že by sa to v najbližšom období zopakovalo.
Rovnako ako situácia zo sezóny 2000-01, keď na striedačke Pittsburgh Penguins šéfoval kouč Ivan Hlinka, a počas základnej časti sa v drese jeho tímu objavilo 11 českých hokejistov: Jaromír Jágr, Robert Lang, Martin Straka, Jan Hrdina, Jiří Šlégr, Josef Beránek, Roman Šimíček, Milan Kraft, Josef Melichar, Michal Rozsíval a František Kučera.
Vtedy sa v Česku fandilo Penguins naozaj vo veľkom. To sa však dialo pri každom tíme, v ktorom pôsobil Jágr. Ten viedol početnú skupinu krajanov aj počas svojho angažmánu v New York Rangers. V jednej chvíli sa tam stretlo sedem českých hokejistov a kouč Tom Renney sa promptne učil české slovíčka, čo medzi Jágrom a spol. vždy vyvolávalo obrovskú zábavu.
"Kustódi a maséri mi hovorili, že sme ten najšťastnejší národ na svete. Neustále sme v pohode a vysmiati," opisoval Václav Prospal svoje skúsenosti z Rangers, keď ho kluboví zamestnanci zásobovali príhodami, ktoré zažili ešte s Radkom Dvořákom a Janom Hlaváčom.
"Títo chlapci okolo tímu sú stále rovnakí, takže si to veľmi dobre pamätám... Na mužstvo bol zo strany vedenia dosť veľký tlak na výsledky. Ale práve preto, že sme boli mladí, tak sme si to veľmi nepripúšťali. Prišli sme do kabíny, úsmev na tvári. Hneď ako nás uvideli maséri, tak sa okamžite začali smiať tiež," zaspomínal Hlaváč.
Ale Česi určite neboli jedinými Európanmi, ktorí vo svojom období infikovali tímy NHL natoľko, že mali výrazný vplyv na ich celkový štýl a výsledky.
Rovnako ako je Rusko pyšné na tohtoročných šampiónov z Washington Capitals Alexa Ovechkina, Evgeny Kuznetsova a Dmitri Orlova, považovalo za svoje aj Detroit Red Wings, keď v polovici 90. rokov diktovali ich spôsob hry Sergei Fedorov, Vyacheslav Kozlov, Igor Larionov, Viacheslav Fetisov a Vladimir Konstantinov.
V novom tisícročí sa však z Detroitu pre zmenu stala švédska základňa s esami ako Henrik Zetterberg, Nicklas Lidstrom, Tomas Holmstrom, Johan Franzen, Niklas Kronwall, Mikael Samuelsson.
Desiatky švédskych hokejistov v súčasnej NHL určujú rytmus v mnohých mužstvách. Napríklad v Nashville Predators, kde sa stretli Filip Forsberg, Mattias Ekholm, Viktor Arvidsson a Calle Jarnkrok, plus pár ďalších, ktorí na šancu v prvom tíme ešte len čakajú. Prezývka 'Malé Švédsko' nie je úplne od veci.
"Pomohlo mi to hlavne v prvých rokoch angažmánu. Vo veku devätnásť rokov som prišiel priamo od mamy a otca a o tíme som nič nevedel," vysvetľoval Forsberg.

"Poznal som trochu Patrica Hornqvista, potom sa pridal (Mattias) Ekholm a hneď sme sa stali dobrými priateľmi. Bol v tých prvých rokoch trochu ako môj starší brat. Do toho prišli (Calle) Jarnkrok a (Viktor) Arvidsson... To, že môžeme spolu hrať, pre nás znamená veľa. Teraz sme už trochu dospeli. Dvaja majú deti, ďalší je ženatý, takže už zostávam iba ja," smeje sa Forsberg.
"Nám ešte hovorili 'česká mafia', že si vraj stále medzi sebou niečo dohovárame," tvrdil Radim Vrbata v čase, keď počet Čechov v kabíne Arizona Coyotes neklesal pod štyri.
"Za tie roky, čo trénujem, som spoznal naozaj veľa českých hráčov. Vždy to boli chlapci, ktorí tvrdo makali v cudzom prostredí," povedal kouč San Jose Sharks Peter DeBoer, ktorý mal pri angažmáne vo Florida Panthers na striedačke hneď sedem Čechov.
Teraz už sú absolútne počty českých hráčov v NHL výrazne nižšie než na začiatku milénia, napriek tomu napríklad vo Philadelphia Flyers vďaka Jakubovi Voráčkovi, Radko Gudasovi a Michalovi Neuvirthovi stále pretrváva výrazná česká stopa.
Je to dobré aj z hľadiska mediálnej pozornosti, keď českí fanúšikovia môžu čítať titulky typu: Voráček proti Davidovi Pastrňákovi, čo je pre nich rovnaký ťahák ako pre Rusov, keď nastúpi Ovechkin do súboja s Evgenim Malkinom, pre Švédov, keď hrá Forsberg proti Nicklasovi Backstromovi alebo pre fínskych súboje v prípade vzájomného duelu Patrika Laineho a Aleksandera Barkova. Do globálneho obrazu ligy zapadajú aj tieto tak trochu 'súkromné vojny'.
"Tiež by som rád mal nejakého českého spoluhráča, je to tu samý Švéd," vtipkoval po angažovaní Erika Karlssona útočník San Jose Sharks Tomáš Hertl a želanie mu ešte môžu splniť obranca Radim Šimek alebo útočník Lukáš Radil.
Konverzovať v češtine mohol Hertl v minulej sezóne len občas aj to so súpermi.

"Vždy keď vidím českého hráča, tak za ním idem a niečo mu poviem. Trošku podpichovania v štýle: nechaj ma dnes dať gól alebo niekoľko vtipov nemôže uškodiť. Teraz tie počty Čechov trochu klesli, takže zakaždým, keď stretnem nového krajana, ktorý proti mne nastúpi, tak je to pekné," vysvetľoval Hertl.
Takých dvojíc krajanov z Európy, ktorí na seba hovoria rodným jazykom, nájdete niekoľko takmer v každom zápase.
"Keď sme hrali proti St. Louis, tak sa Vladimír Sobotka dohováral s Dmitrijom Jaškinom. Tak som im hneď hovoril: chlapci, ale ja vám predsa rozumiem, viem, čo budete chcieť urobiť," pousmial sa obranca Chicago Blackhawks Jan Rutta.
Oficiálnym jazykom NHL je pochopiteľne angličtina, občasný rozhovor v rodnom jazyku však neublíži, ak keď to tréneri v niektorých tímoch nemajú radi.
"Hovoriť po česky je jednoducho príjemné, keď sa inak stále bavíte len po anglicky. Zájdeme si s chlapcami na večeru, preberieme, ako to chodí u nich, čo je nového u nás. V tej chvíli si človek pripadá trochu ako doma," domnieva sa Hertl.
Žiadny 'trash-talking' proti krajanom Česi väčšinou nepraktizujú. "Skôr sa snažím povedať niečo vtipné, napríklad pri buly, aby som súpera vyviedol z konceptu, ale na nejaké nadávky v češtine si teda určite nepotrpím," povedal Rutta.
Rodný jazyk v cudzom prostredí vyvoláva v hráčoch skôr trochu nostalgické pocity, než aby v nich prebúdzal agresivitu. Evokuje u nich aj kúsok domova v tej obrovskej globálnej mašine zvanej NHL, ktorú svojimi výkonmi ovplyvňujú.