Slováci v top 100: dvaja priekopníci i superhviezdy

Keď sa v novembri 1979 definitívne skončila viac ako dvadsaťročná kariéra Stana Mikitu, rodák z obce Sokolče netušil, že hneď v nasledujúcej sezóne naňho začne v NHL nadväzovať ďalší mimoriadny hokejista, ktorého korene sú zapustené na Slovensku: Peter Šťastný.
Aj ich zásluhou postupne silnela pozícia, akú si kúsok po kúsku v zámorí dobývali hráči z Európy. NHL teraz význam Mikitu a Šťastného ocenila zaradením medzi stovku najlepších hokejistov svojej histórie.

Od roku 2011 má Mikita vedľa arény United Center sochu, ktorá pripomína 22 sezón, v ktorých bojoval v drese Chicago Blackhawks. Keď ich súčasný útočník Marián Hossa v polovici októbra zaznamenal svoj 500. gól v NHL, cítil veľmi silné prepojenie so svojím slávnym predchodcom.
"Ľudia u nás doma sa o tom bavia. Stan Mikita je naším najlepším strelcom (s 541 gólmi) a je skvelé byť v jeho spoločnosti," povedal Hossa.
Smutná skutočnosť je, že vzhľadom na závažnú mozgovú chorobu už sedemdesiatšesťročný Mikita o svojich nasledovníkoch nevie. Kvôli demencii si chicagská legenda nepamätá nič ani zo slávnych dní svojej kariéry.
A tie teda stáli za to. Mikita počas 1394 zápasov nazbieral 1467 bodov. V NHL začal hrať po boku Bobbyho Hulla, Teda Lindsayho, alebo Pierra Pilotea. Keď končil, boli jeho spoluhráčmi Ivan Boldirev, či Dale Tallon, neskorší generálny manažér Blackhawks.
V rokoch, kedy bola NHL pod kanadskou nadvládou a trofeje získavali buď Montreal Canadiens, alebo Toronto Maple Leafs, sa Blackhawks s Mikitom v zostave podaril husársky kúsok. Pod vedením kouča Rudyho Pilousa v roku 1961 oslávili Stanley Cup, na čo v Chicagu nadviazala až súčasná generácia, v ktorej vyniká aj Hossa.
Mikitova výstavka individuálnych trofejí je nesmierne bohatá. V rokoch 1967 a 1968 získal ako prvý hráč v histórii nevšednú trojkorunu: Hart Trophy, Art Ross Trophy i Lady Byng Memorial Trophy.
Šesťkrát bol vymenovaný za člena prvého All-Star Teamu, deväťkrát si zahral na All-Star Game. Na začiatku sezóny 1980-81 bolo pod strop chicagskej haly slávnostne vyvesené jeho číslo 21, v roku 1983 bol uvedený do Hokejovej Siene slávy.

Za morom sa Mikita vlastne ocitol z rovnakého dôvodu ako Šťastný, ktorý išiel vedome za slobodou. O osude osemročného chlapca, ktorý sa narodil ako Stanislav Guoth, však rozhodli jeho rodičia, ktorí usúdili, že sa mu bude dariť lepšie, keď nebude vyrastať v komunistickom Československu a zariadili, aby ho adoptovali strýko s tetou v kanadskom St. Catherine. Hokej, ktorý sa tam hral na každom rohu, Stana okamžite očaril.
Neskôr sa Mikita preslávil aj ako inovátor, keď bol propagátorom hokejky so zahnutou čepeľou a následne začal nosiť aj špeciálnu prilbu, ktorá mala zabrániť ďalším zraneniam hlavy, ktorých v kariére utrpel nespočetne.
Keď v roku 1980 emigrovali do Kanady bratia Peter a Anton Šťastní, a neskôr ich napodobnil najstarší zo súrodeneckého tria Marián, sledoval to Mikita z diaľky. Ale aj on videl, aký výnimočný krajan prišiel hrať hokej do NHL.
Stredný z bratskej trojice Peter mal množstvo skúseností z majstrovstiev sveta i z Canada Cupu 1976. Síce mal ešte len 24 rokov, ale od začiatku dokazoval, že je hotovým hráčom a prirodzeným vodcom.
Ako prvý nováčik v histórii ligy nazbieral viac ako 100 bodov, s obdivuhodnou rýchlosťou si odškrtával ďalšie bodové méty. Tisícku prekonal v 682 zápase kariéry, rýchlejšie to zvládli len Wayne Gretzky, Mario Lemieux a Mike Bossy. Vlastne sa ani nemožno čudovať, že mal šesťkrát za sebou viac ako stobodovú sezónu - tú najlepšiu 1981-82 zakončil súčtom 139. Celkovo si pripísal 1239 bodov.
V drese Quebec Nordiques sa ale márne usiloval o veľký tímový úspech, v rokoch 1982 a 1985 prehral tím z frankofónnej časti Kanady v konferenčnom finále.
Deväťdesiate roky potom už patrili iným. Slávnostné uvedenie do Hokejovej siene slávy v roku 1998 ale pripomenulo Šťastného priekopnícku úlohu.
"Veľa ľudí mi hovorilo, že Európania im kradnú prácu, ale pre mňa už nebolo cesty späť," opisoval mimoriadny hráč, ktorý po páde komunizmu venoval svoje úsilie aj návratu Slovenska medzi svetovú elitu a inšpiroval ďalších hokejistov, ktorí sa odrazili ku skvostnej kariére, ako boli Peter Bondra, Žigmund Pálffy, Jozef Stümpel, Miroslav Šatan, Pavol Demitra, Marián Gáborík, Marián Hossa, alebo Zdeno Chára.
Sám Šťastný bol prototypom hráča, ktorý v sebe mal všetky prvky, ktoré zdobili tých najlepších hokejistov z Európy. Bol tvorivý, zdobil ho veľký prehľad a v hlave mal počítač, ktorý mu ponúkal najefektívnejšie riešenie herných situácií.
Keď sa po roku 1989 otvorili stavidlá a nasledoval veľký príliv Európanov do NHL, ťažili zo Šťastného priekopníckej úlohy aj Česi, z ktorých v konfrontácii s najlepšími hokejistami sveta vďaka svojej výnimočnosti vynikli Dominik Hašek a Jaromír Jágr.

Haška mnohí fanúšikovia považujú za najlepšieho gólmana všetkých čias, aj keď toho ani zďaleka neodchytal toľko ako Martin Brodeur a ďalší slávni brankári, vo svojom období naňho nemal žiadny z nich.
Jágr sa zase v tejto sezóne stal druhým mužom historickej produktivity. Viac bodov ako jeho 1897 už v NHL nazbieral len kráľ kráľov Wayne Gretzky. A veterán z Kladna môže ešte pridať ďalšie, pretože napriek faktu, že vo februári oslávi 45. narodeniny, naďalej hviezdi v zostave Florida Panthers.
Šťastný naopak opustil NHL v 38 rokoch, Mikita v 39. Ich úspech v sebe ale nesie rovnaké posolstvo, ako u ďalších hráčov, ktorí patria medzi stovku najlepších v histórii NHL. Talent musí ísť ruka v ruke s každodennou drinou. Bez nej sa len rozširujú zástupy priemerných.