Zdravý náhradník. Pre tridsiatnikov veľké varovanie

Aj v sezóne 2019-20 vám NHL.com/sk každý utorok prináša pohľad na horúce trendy a dianie v NHL. Od sérií výhier či prehier, cez veľké výkony jednotlivcov až po novinky okolo ligy, s Pulzom NHL budete vždy v rovnakom rytme ako najlepšia hokejová súťaž sveta. V tomto diele sa zameriame na skúsených zdravých náhradníkov a na to, čo pre kariéru tridsiatnika znamená sledovať zápas z tribúny.

Pre zdravého hráča NHL je to asi druhá najhoršia potupa, ktorá sa mu môže prihodiť hneď po odoslaní na farmu. Pozorovať zápas len v obleku na tribúne pre novinárov je vždy nepríjemné. Akoby vám tréner oznamoval, že tím má väčšiu šancu na víťazstvo bez vašej prítomnosti. A to zabolí.
Sú hráči, ktorí si už na častý pobyt v press boxe zvykli. Aspoň môžu byť s tímom a dúfajú, že jedného dňa im tréner oznámi, aby si obliekli dres a vyrazili do boja.
Ale keď svoje meno v kolónke 'zdravý náhradník' objaví hráč, ktorý dlhé roky patril do základnej zostavy, vynorí sa množstvo otáznikov.
Minulý týždeň táto patália postihla aj obrancu Brenta Seabrooka z Chicago Blackhawks a útočníka Bobbyho Ryana z Ottawa Senators. Kanaďan Seabrook je pritom trojnásobným víťazom Stanley Cupu, má zlato z olympiády vo Vancouveri, kde Ryan s americkým výberom získal striebro. Ale to už je pomerne dávna minulosť a za zásluhy sa v NHL nehrá.

"Chceme dostať do hry Dennisa Gilberta a hráme dva zápasy v priebehu dvoch dní. To je dobrá príležitosť poskytnúť Seabsovi trochu oddychu," vysvetľoval tridsaťštyriročný tréner Blackhawks Jeremy Colliton, ktorý je len o tri mesiace starší ako Seabrook.
Dlhoročná opora zadných radov Chicaga nazbierala v posledných troch štartoch päť mínusových bodov. Keď však bol Seabrook mimo zostavy, doteraz trápiaci sa Blackhawks v pomere 5:1 jasne porazili súperov z Los Angeles Kings.
Ryana z Ottawy postrehlo to isté. Keď chýbal v zostave, Senators odohrali svoj zatiaľ najlepší zápas v sezóne a porazili San Jose Sharks 5:2.
V prípade bývalého osvedčeného strelca je situácia trochu vážnejšia. Tridsaťdvaročný forvard sa na novinárskej tribúne ocitol druhýkrát za 12 sezón v NHL. Lenže tréner Ottawy D.J. Smith nemá zábrany.
"Som vyznávačom tvrdej práce a hrať bude tých dvadsať hráčov, ktorí makajú najviac," uviedol v súvislosti s Ryanom, ktorý je so 7,25 miliónmi dolárov najlepšie plateným hráčom Ottawy. Podľa mnohých náznakov tam však už veľkú budúcnosť nemá.

"Ak z desiatich zápasov sedemkrát prehráte, tak nie je najlepší nápad preferovať starších hráčov," naznačil Smith. "Odkaz musí byť zreteľný pre všetkých, aj keď mám rešpekt voči tomu, čo (Ryan) počas svojej kariéry dokázal..."
Mať cez 30 a ocitnúť sa ako zdravý náhradník mimo zostavy je správa, ktorá sa dá veľmi ľahko rozlúštiť. Klub sa chce riadiť modernými trendmi a spoliehať sa na mladších. Smith tak radšej nechá hrať dvadsaťdvaročného Filipa Chlapíka, ktorý má perspektívu, namiesto o desať rokov staršieho Ryana, ktorého výkony vôbec nie sú vyrovnané.
"Je jasné, že hráč s takýmto rozhodnutím nemusí súhlasiť a niekedy je to veľmi ťažké, ale sme v zložitej situácii a chceme sa z nej dostať," stojí si za svojím Smith.
Časy sa zmenili. Trápenie svojich tímov si už neodnášajú mladíci, ale skúsení hráči, ktorí mali dlhé roky celú zodpovednosť na svojich pleciach.
Veď aj tridsaťštyriročný obranca Dion Phaneuf dosť prskal, keď naňho spadla časť viny za minulú spackanú sezónu Los Angeles Kings a musel ísť na tribúnu. V lete si už novú prácu nenašiel.

Aj ďalší veterán Jason Spezza (36 rokov) pri pohľade spod strechy arény American Airlines Center v Dallase pochopil, že treba zdvihnúť kotvy. Ale v novom pôsobisku v Toronto Maple Leafs zistil, že ani v Kanade to nebude jednoduché. Tréner Mike Babcock mu oznámil, že na úvodný duel sezóny preňho v zostave neostalo miesto...
Minulý rok museli ísť na tribúnu napríklad Tomáš Plekanec, ale ten mal už aj tak namierené späť do Česka, ale aj Michael Frolík. Príklad tridsaťjedenročného útočníka Calgary Flames ukazuje, že aj zo zložitej situácie sa dá vykorčuľovať so cťou, aj keď možno trochu neštandardne.
Do konfliktu s trénerom Calgary Billom Petersom sa cez sociálne siete zapojil hráčov agent Allan Walsh, ktorý si položil rečnícku otázku, či sa klub plánuje jeho klienta zbaviť.
Situácia sa upokojila, keď sa výkony spoľahlivého univerzála Frolíka ustálili a v druhej formácii s Matthewom Tkachukom a Mikaelom Backlundom nakoniec výrazne prispel k tomu, že Calgary sa stalo najlepším tímom Západnej konferencie.
Brat vynikajúceho obrancu Chrisa Prongera Sean, ktorý v NHL v priebehu ôsmich rokov odohral 260 zápasov, by o tom, čo znamená byť 'healthy scratch' mohol napísať knihu. Pôsobil v siedmich kluboch a vo všetkých zažil momenty, keď jeho meno nebolo zapísané v zápasovej zostave.
Více k tématu: [Päť mesiacov bez hviezdy. Ako Blues vyriešia problém?]
Pronger považoval za lepšie nehrať doma, pretože mal viac možností, ako sa niekde zašiť a minimalizovať tak počet ľudí, ktorí by vyzvedali, prečo nenastúpil na zápas. Ak by k tomu došlo, mal vymyslenú univerzálnu odpoveď: "V poslednom zápase som si natiahol väzy v kolene."
Horšie to bolo, keď sa za Prongerom cez polovicu Ameriky vybrali rodinní príslušníci a vítala ich veta: "Tak dnes nehrám."
Tréneri nemajú veľmi radi, ak sa tí, ktorí vyfasovali Čierneho Petra, potulujú okolo šatne a prenášajú svoju frustráciu z absencie v zostave na hráčov, ktorí sa na zápas pripravujú.
Prongerovi sa v press boxe nepáčilo, ako ho pozorujú novinári a skauti, takže si časom vraj našiel ideálne miesto, kde trávil zápasy vonku. V tímovom autobuse ho nikto nezháňal a nikto mu nekládol otázky.
S odstupom času na tieto chvíle môže spomínať s nadhľadom. Tí, ktorých sa aktuálne týkajú, si však musia začať klásť otázky ohľadne svojej kariéry. Hlavne keď majú po tridsiatke. To totiž teraz v NHL nie je veľmi populárny vek.