"Jasné - žiadny mladý chlapec na začiatku kariéry nesníva o tom, že sa raz dostane do Siene slávy. Maká kvôli iným cieľom," premýšľa Andreychuk, ktorý si na uvedenie medzi nesmrteľné ikony počkal deväť rokov od požadovaného limitu - troch sezón po ukončení kariéry. "Aktívnym hokejistom ide o to, aby sa udržali v NHL, aby boli úspešní. Až keď skončia, začne im to vŕtať hlavou: Fíha, mohli by ma do tej Siene vybrať? Ale nemáte to vo svojej moci, v tom je ten rozdiel oproti predchádzajúcej kariére. Som vďačný za to, že mi to bolo dopriate. A či k tomu dôjde teraz alebo o desať rokov, to už nie je dôležité."
Spolu s ostatnými sa oficiálne dočká 13. novembra, keď budú inaugurovaní na slávnosti v Toronte.
Strelec 640 gólov bude mať určite dôvod na hrdosť. Do Siene sa totiž nedostane ani zďaleka každý vynikajúci hokejista. Do tejto unikátnej dvorany založenej v roku 1943 napríklad ešte stále nezvolili bývalého výborného útočníka 90. rokov Theorena Fleuryho, ktorý pritom dlho musel bojovať s drsným životným osudom. Nie je tam ani Jeremy Roenick, Mike Richter, Peter Bondra a mnohí iní.
Ako to teda hovoril Andreychuk? Mať a nemať Stanley Cup, to je do určitej miery vo vašich rukách. Byť a nebyť v Sieni slávy, to záleží od voľby a uznania od druhých.
"Pre mňa je to obrovská česť," tešil sa ďalší ocenený Teemu Selanne. "Keď mi to Lanny McDonald volal, úplne som pookrial. Je neuveriteľné, keď sa pozriem, do akej spoločnosti ma to zaraďuje. Už sa nemôžem dočkať novembra."
Práve McDonald je predsedom osemnásťčlennej skupiny, ktorá nových adeptov vyberá. Aby bol kandidát prijatý, musí byť na desiatich volebných lístkoch, prípadne mať 75% podporu. Bez tohtoročných uvedených je v Sieni slávy NHL 271 hráčov (z toho štyri ženy), 105 osôb zaradených do kategórie "stavitelia" a šestnásť rozhodcov. Jediným Čechom medzi elitou je Dominik Hašek, za Slovensko od roku 1998 nechýba Peter Šťastný.
Čo je však dôležité - mnoho zvolených na rozdiel od Haška Stanley Cup nikdy nevyhralo. Platí to o Matsovi Sundinovi, Pavlovi Burem, Adamovi Oatesovi, ale aj o Marcelovi Dionneovi, Patovi Lafontaineovi či Darrylovi Sittlerovi.
"Len preto, že sme nikdy nezdvihli nad hlavu ten pohár, nie sme o nič horší hokejisti," uviedol pred rokmi Dionne, víťaz Art Ross Trophy z roku 1980.
Práve jemu, nespochybniteľnej legende, by určite nikto neodporoval. Aj keď najlepšie je samozrejme dosiahnuť oba míľniky, tak ako sa to podarilo ďalšiemu tohtoročnému premiantovi Recchimu. Za 22 rokov svojej kariéry vyhral Stanley Cup hneď trikrát - v roku 1991 s Pittsburgh Penguins, v roku 2006 s tímom Carolina Hurricanes a o päť rokov neskôr s Boston Bruins.