Retrospektíva Oilers: Veľká jazda bez víťaznej bodky 

Keď prehráte finále Stanley Cupu, tak väčšinou potrebujete dlhší čas na to, aby ste vstrebali tú najväčšiu porciu sklamania. Porážka, ktorá zastaví vašu víťaznú cestu tesne pod vrcholom, veľmi bolí. Z hlavy ju skrátka nedokážete úplne vymazať a navždy vo vás zanechá stopy.

Nie je neobvyklé, keď sa neúspech na tíme podpíše natoľko, že sa s ním jeho členovia nedokážu zmieriť ani cez letnú prestávku. Akoby ho potrebovali zahnať zo všetkého najviac ďalšími bojmi medzi mantinelmi.

A tak sa môže veľmi ľahko stať, že náznaky takého splínu sa odzrkadlia aj na výsledkoch na štarte novej sezóny. Následne sa mužstvo väčšinou vyberie jednou z dvoch hlavných ciest. Niekto začne biedne a potom už nedokáže vstať, iný si oblečie montérky, začne fárať a nájde v sebe ďalšiu úroveň, ktorá vedie k náprave.

Zažili to aj hráči obliekajúci si dres Edmonton Oilers. V ich prípade však nakoniec platil ten výrazne lepší variant.

Kanadský tím vstúpil do poslednej sezóny pozoruhodne zle. Pritom mal komfort toho, že úvodné štyri zápasy mohol hrať v domácom prostredí haly Rogers Place pred svojimi nadšenými fanúšikmi.

Lenže... Na štarte prišiel totálny výbuch s Winnipeg Jets (0:6) a namiesto nápravy nasledovaný ďalšou porážkou s Chicago Blackhawks (2:5) a stratenou Bitkou o Albertu s Calgary Flames (1:4). Vtedy už sa alarm rozoznel naplno. Tri domáce zápasy, na bodovom konte obrovská nula a skóre 3:15.

"Nehráme na potrebnej emocionálnej úrovni," pripustil vtedy kapitán Connor McDavid. "Prrehrávame príliš veľa súbojov a súperi nás porážajú mnohými rôznymi spôsobmi."

Aj keď sa všetci snažili a hovorili o tom, ako otočili list, tak tesná porážka 1:2 s Florida Panthers v rozhodujúcom siedmom dueli finálovej série, v ktorej dokázali vyrovnať stav z 0:3 na 3:3, sa im po podvedomia zaryla príliš hlboko na to, aby písali novú kapitolu s pevným krasopisným písmom.

Celý proces bol zjavne náročnejší ako si samotní Oilers pripúšťali.

"Je to asi ľahšie povedať, ako urobiť," uvažoval obranca Darnell Nurse. "Ale v tejto chvíli sa už sezóna začala, už beží. Pre nikoho z nás neexistujú výhovorky. Musíme sa pripraviť na ďalší zápas."

Aj keď jadro mužstva ostalo spolu, tak trénerovi Krisovi Knoblauchovi chýbala aj potrebná úroveň intenzity a odhodlania.

"Je to niečo, s čím sa musíme vyrovnať... Keď za sebou máte sezónu, akú sme zažili, tak sú očakávania naozaj obrovské," hlásil Knoblauch. "Možno aj preto si myslíte, že skrátka stačí len hrať hokej. Vy však nutne potrebujete, aby vo vašej hre bolo odhodlanie. A nám teraz chýba."

Vo štvrtom vstúpení proti Philadelphia Flyers to už bolo predsa len výrazne lepšie, výsledkom bola výhra 4:3 po predĺžení a Edmonton začal pripisovať body. Hral však s výkyvmi a napriek tomu si musel počkať do prvej polovice decembra na sériu, ktorá bude trvať aspoň štyri výhry v rade.

Práve vtedy však prišiel rozhodujúci zlom. Edmonton uspel v ôsmich z deviatich zápasov a nabral kurz play off. Nesmierne pomohlo, keď si potom Oilers v januári úspešný kúsok aj zopakovali.

Vo februári síce prišla menšia komplikácia v podobe piatich zápasov bez risku jediného bodu, ale do cieľa sa dostali pomerne bez problémov, aj keď z konečnej šiestej priečky v Západnej konferencii mali nakoniec na rivala z Calgary, ktorý ostal ako prvý pod čiarou, len päťbodový náskok.

A keďže čert nikdy nespí, tak štvrtýkrát za sebou v úvode vyraďovacích bojov narazil na Edmonton s Los Angeles Kings. Trikrát v minulých troch rokoch ich položil na lopatky. Keď však tentoraz prehral prvé dva duely v Kalifornii 5:6 a 2:6, tak to vyzeralo všelijako.

Knoblauchov výber však znova ukázal, že s prekážkami, ktoré mu osud nastraží do cesty, sa dokáže vyrovnať. Oilers odpovedali štyrmi výhrami a na tejto parádnej vlne pokračovali aj v ďalších sériách. Vegas Golden Knights zlikvidovali 4:1 na zápasy, rovnako poslali na dovolenku aj Dallas Stars vo finále Západnej konferencie. "Potrebovali sme len nájsť cestu, ako tú sériu začať lepšie ," podotkol McDavid.

Plní síl, odhodlania a túžby po zúčtovaní hráči Edmontonu vstupovali do finálovej reprízy proti Florida Panthers. O rok starší, obohatení o skúsenosti, ako to v záverečnej bitke o Stanley Cup chodí.

Keď vyhrali prvý zápas, tak mali „momentum“ série na svojej strane. Zápas číslo 2 ich navyše čakal v domácej aréne. Po prvej tretine viedli 3:2 a Corey Perry potom zachránil duel vyrovnaním 18 sekúnd pred koncom riadneho hracieho času. Už sa nikdy nedozvieme, ako by sa séria vyvíjala, keby Oilers premenili niektorú zo šancí a odskočili do vedenia 2:0. Posledné slovo však mal v čase 88:05 Brad Marchand, kľúčový hráč celej finálovej bitky.

Odvtedy boli Panthers o krok vpred. Potvrdili to výhrou 6:1 v treťom zápase. Edmontonu ešte svitla nádej po fantastickom obrate vo štvrtom zápase, ale šampióni sa nenechali vykoľajiť. Vyhrali ďalšie dve stretnutia a bol koniec. Koniec finále, koniec sezóny, koniec nádejí.

Otázkou je, s ktorým z finálových neúspechov je ťažšie vyrovnať sa. Minulý rok boli Oilers možno len jednu úspešnú strelu od triumfu. Tento rok vedeli, čo ich čaká, cítili sa pripravení a dostatočne silní na to, aby prevzali nadvládu nad NHL. Lenže neuspeli. Nie že by vyslovene zlyhali, ale súper bol v rozhodujúcich fázach a aspektoch jednoducho lepší.

"Neuveriteľné sklamanie," smútil McDavid. "Bolo úžasné byť súčasťou toho všetkého a vidieť, ako vás mesto podporuje a všetci stoja za vami. Ľudí to spája. O to väčšie je potom sklamanie, keď sa to nepodarí."

"Povedal by som, že vlani som mal skôr zlomené srdce a bol som smutný. Tento rok je v tom skôr hnev a rozčarovanie než len zlomené srdce. Je to nesmierne frustrujúce," vystihol McDavid svoje pocity.

História si pamätá len víťazov. Napriek tomu sezónu v podaní Oilers len tak prehliadnuť a zaradiť ju medzi nevydarené.

"Keď tu teraz sedíme po tom všetkom, ako to skončilo, tak sa samozrejme cítime sklamaní,“ vyhlásil generálny manažér Stan Bowman. "V tejto chvíli je ťažké premýšľať o tom, aká skvelá to bola sezóna. Časom si však človek vytvorí určitý nadhľad. Neuspeli sme, ale aj tak sme dokázali veľa skvelých vecí. A existuje 30 ďalších tímov, ktoré by s nami radi menili za tú pozíciu, do ktorej sme sa nakoniec dostali."

Bude treba znova otočiť list. Cez leto alebo na prahu novej sezóny.

Asi najdôležitejšie pre pokoj všetkých zainteresovaných bude aj vyriešenie budúcnosti najlepšieho hráča na svete McDavida. Čaká ho posledný rok zmluvy, budúce leto sa môže stať neobmedzeným voľným hráčom.

"Prešlo len niekoľko dní od konca sezóny. Dám si čas na to, aby som si urovnal všetky myšlienky,“ uviedol hviezdny útočník pri výstupných rozhovoroch na konci sezóny. "Všetko rozoberiem s rodinou a svojím agentom. A potom sa rozhodnem. Teraz však na to určite netreba tlačiť“

"Connor je najlepší hráč v lige. Takže je pre tím aj najdôležitejší – je to náš kapitán a líder. Samozrejme, že je to pre nás absolútna priorita číslo jeden,“ potvrdil Bowman.

Keď bude všetko jasné, tak sa Oilers môžu znova pustiť do toho, aby uspeli na tretí pokus. "Sme opäť o rok starší. Potrebujeme byť trochu mladší a možno rýchlejší?“ nadhodil druhý z hlavných ťahúňov Leon Draisaitl. "Možno. Ale myslím si, že jadro nášho tímu má ešte dosť energie, aby sa znova pobilo o úspech."