Obetavosť Bruins nestačila. Našli Blues žolíka?

Raz my, raz oni. Aj tak sa dá po štvrtom finále Stanley Cupu hodnotiť séria medzi Boston Bruins a St. Louis Blues. Je vyrovnaná na 2:2 a nie je v nej núdza o drámy. Ani o zaujímavé momenty v jednotlivých zápasoch.

Akých je päť ponaučení z poslednej bitky o pohár?
1. Blues vedia reagovať na prepadáky
V prvom finále Blues držali so súperom krok len jednu tretinu, potom podľahli ostrej paľbe a Bruins sa dostali sa do vedenia 1:0 na zápasy. V treťom finále si zverenci kouča Craiga Berubea dali nastrieľať dokonca sedem gólov a Boston znova utiekol na 2:1.
St. Louis však na obidva úspechy zareagovalo, ukázalo obrovskú psychickú odolnosť, a tak sa vo štvrtok večer (piatok 2:00 SELČ, priamy prenos Nova Sport 1), keď sa hrá v Bostone piaty zápas série, bude začínať prakticky od nuly.
"Vleteli na nás tak, ako sme očakávali," priznal útočník Bostonu Charlie Coyle. "Ich nasadenie bolo väčšie ako naše a zaslúžene sa radujú z nutného víťazstva," dodal.
Forvard domácich Jaden Schwartz to len potvrdil: "Toto bola nesmierne dôležitá výhra. Nechceli sme im dať šancu uzatvárať celú sériu doma. Zápas číslo 4 je v sérii vždy kľúčový."

2. Žolík O'Reilly?
Akoby nenápadne, v tieni prvého útoku, sa k skvelému výkonu prepracoval center toho druhého na strane Blues - Ryan O'Reilly. Kanadský útočník strelil dva dôležité góly a zaslúžene bol vyhlásený za prvú hviezdu zápasu.
Na to, že ho ešte pred rokom a štvrť, keď bol členom Buffalo Sabres, hokej prestal baviť, predviedol v pondelok večer naozaj slušný výkon. Vo finále má priemer bod na zápas, v 23 dueloch play off ich nazbieral 18. Vynikajúca vizitka!
Pokojne z neho môže byť finálový žolík.

3. Keď bloky a hity nestačia
Kouč Bruce Cassidy sa nemôže sťažovať na nasadenie a obetavosť svojich zverencov. Tí tradične padali do striel, čo najviac nastavovali telá alebo aspoň hokejky, aby pomohli Tuukkovi Raskovi v bránke.
Tentoraz k tomu pridali niečo navyše aj v osobných súbojoch. Prvýkrát vo finále totiž počet ich hitov (aj keď tesne) prekročil číslo 40. Lenže Blues boli v tomto smere ešte poctivejší (44). "My sme zápas odohrali tvrdo a predviedli sme dobrý tímový výkon. Boli sme neústupní a vytrvalí," tešil sa útočník Schwartz.
Otázkou tak je, či by pre Boston nebolo lepšie opäť vnútiť súperovi skôr svoju hru, založenú na rýchlosti a perfektných presilovkách. Teraz Bruins nevyužili ani jednu zo svojich možností.

4. Spokojný Tarasenko (opäť) medzi strelcami
Ak sa niekto domnieval, že po minulom dueli, po ktorom sa skončila osemzápasová bodová séria Vladimira Tarasenka a nepresadil sa v ňom ani jeden člen elitnej formácie St. Louis, sa končí obdobie hojnosti, ten sa mýlil.
Ruský kanonier síce nebol kľúčovou postavou štvrtého duelu, ale ešte v úvodnej dvadsaťminútovke po dorážke strelil dôležitý druhý gól tímu a užíva si, čo sa počas finále v meste deje.
"Niektorí chlapci sú tu prvý rok, ale ja už siedmy a každý rok cítim tú túžbu fanúšikov po pohári. Sú pre nás veľkým povzbudením a my sa snažíme, aby sa ich aj náš sen stal skutočnosťou."

5. (Ne)hrajúci Chára
Bruins už v rozhodujúcom finále Východnej konferencie ukázali, že sa nárazovo dokážu zaobísť bez svojho kapitána Zdena Cháru.
Ten od začiatku druhej tretiny potom, ako si súperovu strelu vlastnou hokejkou narazil do tváre, vypadol z hry aj tentoraz - a mužstvu chýbal oveľa viac. Spolu s absenciou ďalšieho obrancu Matta Grzelcyka ešte výraznejšie.
Kouč Cassidy v každom prípade privítal aspoň kapitánovu prítomnosť na lavičke počas zvyšku duelu. "Bolo to preňho veľmi nepríjemné zranenie a bolo mu odporučené, aby sa už nevracal do hry. Ale chcel byť aspoň na striedačke."
Sympatický čin. Zatiaľ sa však nevie, čo s Chárom bude ďalej.