Skip to main content

Supermanov let. Plachtiaci Orr je symbolom Bostonu

Fotografia za tisíc slov: Nová rubrika NHL.com/sk pripomína veľké okamihy hokejových dejín

Autor Marek Burkert @nhlsvk / NHL.com/sk

Hovorí sa, že jedna fotografia povie viac ako tisíc slov a platí to aj v športe. Redakcia NHL.com/sk každú tretiu sobotu v mesiaci vyberie z archívov fotografiu niektorého z ikonických momentov hokejovej histórie a 1000 slovami vám priblíži nielen jeho protagonistov, ale aj dobový kontext s nimi spojený. V prvom vydaní sa zameriame na letiaceho Bobbyho Orra.

Slávna fotka a jej aktéri

Vlastne bol vo vzduchu len necelú sekundu, ale aj napriek tomu akoby bostonský obranca s číslom 4 už naveky ostal hokejovým Supermanom. Keď sa pozriete do Orrovej tváre na slávnej fotke z 10. mája 1970, vidíte v nej predovšetkým obrovské nadšenie. Pred malou chvíľou totiž gólom v predĺžení po 29 rokoch zariadil Stanley Cup pre Bruins. Aj diváci v hľadisku Boston Garden sú z toho patrične vo vytržení.

Šampiónom vtedy stačili proti St. Louis Blues len štyri zápasy, ale ani hokejisti Chicago Blackhawks vo finále divízií nedopadli lepšie. Najviac práce tak mal Boston už v prvom kole proti New York Rangers, na postup potreboval šesť zápasov.

Ligu v tom období tvorilo len 12 účastníkov, Východná divízia však bola nepomerne silnejšia. Tvorili ju tímy z Original Six, kým Západná divízia sa regrutovala z mužstiev, ktoré NHL doplnili pri expanzii v roku 1967.

Len pre zaujímavosť: Montreal Canadiens uniklo play off, aj keď v základnej časti nazbierali 92 bodov. Víťazi Západu, ktorými boli práve Blues, naopak len 86. Prvé tri duely finále ukázali aj výrazný rozdiel v sile, keď Boston jasne dominoval 6:1, 6:2 a 4:1. Ale posledný krok vôbec nebol jednoduchý. Súper z Missouri koučovaný Scottym Bowmanom viedol nad domácimi Bruins 2:1 a 3:2. V 54. minúte však vyrovnala ďalšia veľká postava domácich Johnny Bucyk.

Predĺženie už potom nemalo dlhé trvanie a postaral sa o to Orr, keď si neomylne vyčíhal puk pri mantineli. Prihral Derekovi Sandersonovi a posunul sa pred bránkovisko. Na toto miesto dostal presnú prihrávku priamo na čepeľ hokejky a potom už vedel, čo má robiť.



Veľký okamih bostonského hokeja vstúpil do dejín vďaka fotografii Raya Lussiera z Boston Record - American, predchodcu Heraldu. Keď ju Orr prvýkrát uvidel, len potichu žasol, ako vysoko nad ľadom sa ocitol.

"Videli ste, ako sa tá akcia začala? Každý obranca v NHL by považoval za risk uskutočniť takýto výpad, ale pre Bobbyho s jeho talentom a schopnosťami to vlastne žiadny risk nebol," blažene sa usmieval Sanderson.

Prekonaný brankár Glen Hall na fotke čupí v bránke v nešikovnej pozícii, kým obranca Blues Noel Pickard s bezradným výrazom sleduje Orrov let, ku ktorému sám prispel hákovaním...

"Hneď ako som prihral, tak som vedel, že je koniec. Laserový lúč skrátka nemôžete zastaviť," spokojne uviedol Sanderson, okolo ktorého búchalo šampanské.

Hrdina a jeho éra

Boli to veľmi búrlivé časy. Spojené štáty bojovali vo Vietname, prezident Nixon práve schválil rozkaz na prekročenie hraníc do Kambodže a Paul McCartney oznámil rozpad Beatles. Istoty sa otriasali, ale hokejoví fanúšikovia mali na jar 1970 jednu v bostonskom obrancovi.

Keď Orr prišiel do klubu, Bruins boli v ťažkej kríze; osemkrát za sebou nehrali v play off. Nadaný mladík však bol katalyzátorom pozitívnych zmien, ktoré vyvrcholili v play off toho pamätného roka.

Pre Orra to nebola len sezóna, ktorá po takmer troch dekádach vrátila Stanley Cup Bruins. On sám stanovil úplne nové kritéria pre obrancov v NHL. V ročníku 1969-70 sa stal úplne prvým bekom, ktorý so 120 bodmi vyhral Art Ross Trophy. S 33 gólmi prekonal svoj vlastný rekord pre obrancov, ktorý dosiahol o rok skôr.



Dovtedy bolo úplne nepredstaviteľné, že by sa obranca tak výrazne venoval ofenzíve, ale Orr sa nenechal zväzovať zvyklosťami. Brankári bostonských súperov občas pobavene pozorovali svojich spoluhráčov, ktorí vo chvíli, keď sa puku zmocnil Orr, na nič nečakali a ako o život sa ponáhľali brániť. A vlastne sa tomu ani nedalo čudovať.

"Bobby bol na korčuliach schopný zmeniť smer oveľa rýchlejšie ako hocikto iný," spomínal bývalý Orrov kouč Harry Sinden.

"Stalo sa aj to, že s pukom v oslabení 80 sekúnd krúžil po ľade a nakoniec dal gól," rozžiaril sa pri spomienke spoluhráč Phil Esposito, ktorému Orr pomohol vyhrať štyri Art Ross Trophy.

Podľa mnohých najlepší hráč v dejinách NHL si mohol vypýtať aj výnimočné ohodnotenie. Vo svojej premiérovej sezóne v Bostone dostal ešte len 7000 dolárov. Bolo to v období, keď Jean Béliveau inkasoval 30 tisíc za rok a Gordie Howe a Bobby Hull 35 tisíc. Po angažovaní agenta Alana Eaglesona Orr dostal plat 40 tisíc.

Hoci súperi naňho skúšali rôzne zastrašovacie taktiky, veľmi sa im nedarilo. Orr vyzeral nezničiteľne, ale podobne ako mýtický Achilles mal jednu slabinu. Nebola to ako v prípade gréckeho hrdinu jeho päta, ale kolená. To ľavé mal operované trinásťkrát a vyzeralo ako mapa bostonskej verejnej dopravy.

Orr nakoniec odohral len 657 zápasov, ale odtlačok v hokejových dejinách zanechal taký hlboký ako málokto. Tri Hart Trophy, osem Norris Trophy, dve Conn Smythe Trophy, Calder Trophy. Stačilo mu desať sezón s Bruins a NHL zamával už vo veku tridsať rokov.

Tréner Sinden videl za Orrovou mimoriadnosťou aj vrodené predpoklady. "Bobby mal podlhovasté svaly, ktoré mu umožňovali veľkú pohyblivosť. Bol neuveriteľne rýchly a navyše mal vynikajúce reflexy a predvídavosť. Pri hite asi nikdy netrafil vedľa a mohol sa pochváliť aj jednou z najlepších striel v lige," odpozoroval kouč Bruins.

A potom sú tu Orrove prihrávky. Celkovo nazbieral 645 asistencií, čo je priemer 0,98 na zápas! "Keď bolo treba, dokázal prihrať poriadne zostra, inokedy zase veľmi jemne. Keď ste sa ocitli voľní, mohli ste si byť istí, že vám puk pristane priamo na čepeli hokejky," roznežnil sa Sinden.

Historický význam

Orr tento rok v marci oslávil už svoje 70. narodeniny, ale výjav starý 48 rokov je prakticky nesmrteľný. V Bostone aj vďaka soche Harryho Webera, ktorá je od roku 2010 umiestnená pred TD Garden a fanúšikovia v dresoch s písmenom B sa okolo nej fotia pred každým zápasom.

"Mojím cieľom bolo zachytiť dušu tohto skvelého obrancu, ale aj okamih nesmiernej radosti z 10. mája 1970," opisoval sochár Weber zrod diela, ktoré približuje jedinečný moment v dejinách hokeja.

Orr vo vrcholnej forme bol možno naozaj aj najlepším hokejistom v celej histórii - a posvätný okamih to len potvrdzuje.

Často sa stáva, že ten najdôležitejší gól strelí nenápadný hrdina, ktorý bol v správnom čase na správnom mieste tak trochu náhodou. Ale číslo 4 verilo skôr v talent a v tvrdú prácu. Ideálne sa zmiešali práve v tej magickej chvíli, keď Orr vyletel ku hviezdam.

Let bostonského Supermana sa teda bude pripomínať tak dlho, ako sa bude na tejto planéte hrať hokej.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.