Kim_Davis

Bez ohľadu na to, kto vyhrá Stanley Cup a kedy sa trofej udelí, sezóna NHL 2019-20 bude navždy zapísaná do histórie ako tá, v ktorej sa prebudilo kolektívne vedomie hokejovej komunity a všetkých ďalších komunít - ohľadne záležitostí rasy, zaujatosti či výsad.

Už pred tragickou smrťou Georgea Floyda a následnou celosvetovou mobilizáciou proti policajnej brutalite - pričom mnoho protestov sa odohralo v mestách hostiacich NHL - prebiehalo v lige zemetrasenie. V kluboch, medzi hráčmi i medzi našimi partnermi.

A tento moment umožňuje, aby sa proces urýchlil. Aby hokej odhalil systémový rasizmus, nevedomé z(ne)výhodňovanie a ďalšie javy a aby sme kultúru nášho športu povzniesli na vyššiu úroveň.

Verejné vyhlásenie vlastníkov, prezidentov, generálnych manažérov či trénerov NHL vlastne 'oslobodili' hráčov, ktorí sa chcú tiež nahlas vyjadrovať. V športe, ktorý kladie dôraz na tímového ducha existuje historická nechuť angažovať sa v sociálnych a politických záležitostiach, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Toto je vítaná zmena. To, čo v minulosti predstavovali ojedinelé hlasy (pričom často išlo o bývalých černošských hráčov), sa teraz zmenilo na jednotný postoj naprieč celým demografickým spektrom. Na spoločenské hnutie, ktoré kladie dôraz na 'vyslovenie pravdy' o stave nášho športu.

Hrozba je zrejmá: Keďže hokej tvoríme my sami, mali by sme sa chcieť stať lepšími verziami samých seba - a mali by sme na to použiť naše pozície, výsady, platformy na vyjadrovanie. Tak, aby sme vytvorili naozaj inkluzívne prostredie.

NHL dlho používa frázu 'Hokej je pre každého' - nie ako postoj k aktuálnemu dianiu, ale ako vyjadrenie našej vlastnej zraniteľnosti a zároveň našich vízií budúcnosti. Hokej nie je najslávnejší svojou pestrosťou, ale verím, že sa môže stať jedným z najinkluzívnejších športov planéty.

Budeme pracovať na tom, aby sme túto víziu naplnili. Zároveň priznávame, že to bude trvať. Bude si to vyžadovať dlhodobú oddanosť tejto úlohe. A bezprecedentnú úroveň zodpovednosti a odvahy.

Našťastie pre nás je hokejová kultúra hrdá na svoju oddanosť, výdrž a tímovú prácu. To všetko a ešte oveľa viac budeme potrebovať. Musíme ostať pokorní, aby sme sa dokázali vyrovnať s takou komplexnou situáciou a s možným nesúhlasom.

V hokejovom hnutí sa nachádza obrovská kapacita na konanie dobra. Hlavne v tom, čo nás hokej môže naučiť ako ľudí a čím obohacuje naše charaktery. Napriek tomu je hokej stále vnímaný - cez prizmu historických kníh, obrazovej dokumentácie, vykonaných či naopak nevykonaných činov - ako šport, z ktorého nemôžu ťažiť úplne všetci. Aj keď neexistuje žiadna oficiálna politika, ktorá by tomu napomáhala, realita taká v niektorých prípadoch je.

Stať sa športom pre všetkých si vyžaduje, aby tí z 'hokejového kmeňa' boli zámerne proaktívni vo vytváraní kultúry a prostredia tak, aby z toho ťažili aj znevýhodnené komunity.

NHL a všetky kluby určite neignorujú fakt, že sme v absolútnej väčšine belošským športom - od ľadu až po najvyššie kancelárie. Ja však po troch rokoch v súťaži ako najvyššie postavená žena-černoška vôbec nepochybujem o tom, že absolútna majorita ľudí v kľúčových pozíciách je poháňaná dobrým srdcom, tými najlepšími úmyslami a vôľou tvrdo pracovať na zmene myslenia. Som si istá aj v tom, že väčšina lídrov rozumie, aké budú demografické, kultúrne a spoločenské zmeny dôležité pre dlhodobý rast.

Ako sa nám teda dnes darí? V určitom období hokejových dejín padali slová o tom, že bariéry sú rýdzo socioekonomické (že je hokej 'pre nich' príliš drahý), prípadne geografické (že v 'ich štvrtiach' nie sú žiadne ľadové plochy), čo sa však nezakladalo na realite ani na vierohodných dátach. Podľa myšlienkových konceptov minulosti - a falošnej viery v to, že rasa/etnicita a príjem sú neoddeliteľne späté záležitosti - bol hokej pre ľudí iných rás synonymom charity. Roky naplňujúcich sa proroctiev viedli k tomu - pretože veci sa často prenášajú naprieč generáciami - že hokej bol 'pre niekoho', nie 'pre ostatných'. Dlho bol veľmi belošskou a mužskou záležitosťou.

Korene hokeja pritom siahajú do robotníckej triedy, ale profesionalizácia a špecializácia už v mládežníckom hokeji bohužiaľ viedli k vytvoreniu komplikovaného a drahého elitárstva a naďalej rozdeľovali mladých hráčov na 'majetných' a 'nemajetných '. Musíme nájsť odvahu, aby sme sa pozreli, ako súčasné spoločenské zmeny ovplyvňujú hokej. Tieto 'nepríjemné konverzácie' nás oslobodia a umožnia nám vystavať lepšiu budúcnosť.

Ako šport a biznis sa rozvíjame aj vďaka individuálnej osvete ohľadne kultúry, nevedomého znevýhodňovania či inklúzie. A objavuje sa nový pohľad na vec: Prístup k hokeju je ovplyvnený práve kultúrnou dostupnosťou športu. Alebo nespochybniteľným efektom diskriminačného jazyka či správania všetkých členov komunity - predovšetkým k ľuďom iných rás, k členom LGBTQ komunity a ďalším menšinám.

Musíme začať tým, že budeme počúvať. Aj ľudí, ktorí sa u nás necítili vítaní. Musíme sa prestať brániť počúvať ich negatívne skúsenosti. Nesmieme hľadať výhovorky. Musíme oceniť odvahu tých, ktorí uspeli v prevažne v belošskom a maskulínnom prostredí.

Nikto by nemal trpieť tým, že ho nebudú počúvať. Či tým, že by necítil podporu v momentoch, keď by v tých poľutovaniahodných okamihoch sám trpel diskrimináciou.

Neviem sa dočkať, až skúsenosti Akima Aliua odštartujú dialóg. Zároveň nemôžeme čakať, že on či Evander Kane pôjdu do boja sami. Nemôžeme sa spoliehať len na černošské osobnosti ako sú Kevin Weekes, Anson Carter, Bryce Salvador, Jamal Mayers či Willie O'Ree. Nie, potrebujeme spojencov medzi belochmi - hlavne takých, ktorí disponujú dostatočnou silou, či už ide o hráčov alebo biznismenov, a ktorí sú pripravení použiť ju na dobré účely.

Náš šport má dlh voči hráčom rôznych rás, pôvodu či sexuálnej orientácie. Môžeme byť lepší. Ako súťaž i ako šport. A my lepší budeme.

Vytvoríme bezpečnejšie prostredie pre individuálne vyjadrovanie sa hráčov. Privítame premyslené, mierumilovné a pozitívne demonštrácie či iné akcie, ktoré budú viesť k sociálnemu progresu nielen nášho športu, ale celého sveta.

Vytvoríme aj plán, ktorý bude zahŕňať obidva tradičné prístupy (teda od najvyšších po najnižších a naopak), aby sme tým konfrontovali rasizmus, znevýhodňovanie a diskrimináciu.

Momentálne tvoríme komisiu, ktorá sa bude skladať z hráčov, trénerov a ďalších ľudí s vplyvom vo všetkých sférach. To by nám malo pomôcť k tomu, aby náš šport ešte lepšie slúžil svojim zamestnancom, fanúšikom, hráčom a ďalším ľuďom z demograficky znevýhodnených komunít.

Stanovili sme politiku nulovej tolerancie voči rasizmu a akémukoľvek diskriminačnému správaniu či vyjadrovaniu. Budujeme novú Kultúrnu horúcu linku, ktorú bude prevádzkovať nezávislá tretia strana, aby mohli byť bez obáv ohlásené relevantné previnenia - od zneužívania cez diskrimináciu a ďalšie - a tým pádom neskôr aj odstránené.

Budeme pokračovať v podpore toho, aby celý hokejový ekosystém zvyšoval svoju inkluzivitu.

A to najpodstatnejšie: Zameriame sa na najmladšiu generáciu takými programami, aby mali dlhodobý vplyv. Tak, aby sme vytvorili pestré prostredie pre hráčov, fanúšikov i zamestnancov.

Naše úsilie by malo zahŕňať nastolenie nového vzťahu k mládežníckym programom a najmä k tým, ktoré zámerne cielia na tých z hokejovo netradičných komunít. Bude zahŕňať aj neziskové programy pre historicky marginalizovanú populáciu či reformný prístup k ligy aj klubov, okrem iného s väčším dôrazom na to, z akých rodín pochádzajú prípadní noví záujemcovia.

Byť súčasťou hokeja pre nás určite neznamená len korčuľovať na ľade. Naopak, v rámci mimoškolských aktivít chceme šíriť napríklad hokejbal. Tak aby k nemu získali prístup ak komunity, ktorých sa hokej tradične netýkal.

A hlavne veríme, že akýkoľvek koncept je len taký dobrý, akí dobrí sú ľudia, ktorí na ňom pracujú. Preto budeme klásť dôraz aj na diverzitu v našich kanceláriách. V tomto smere sa potrebuje celá hokejová komunita, od médií cez výrobcov výstroja až po ďalších. NHL chce zmeniť tradičný prístup ohľadne zamestnania. Diverzita je kľúčom k budúcim inováciám.

Sme si vedomí toho, akou akútnou demografickou premenou prechádza Severná Amerika a aký to bude mať vplyv na biznis. Uvedomujeme si, že vybudovanie vzájomnej dôvery si bude vyžadovať autentickosť, ochotu niečo obetovať a množstvo času. Môžeme však stavať na tradíciách a zároveň vítať nové prvky, oslavovať nové individuality a kultúry.

Uspejeme? Iste, nepochybujem o tom. Ale progres nie je lineárna záležitosť. Ako povedala poetka Nikki Giovanniová: "Chyby sú podstatou života. Počíta sa len to, ako na svoje zlyhania odpoviete." Ono nakoniec platí, že naučiť sa korčuľovať znamená vedieť vstať po tom, ako spadnete. Zas a znova.

A my budeme každý deň pracovať na to, aby sa naša vízia hokeja stala pre každého pravdivou.