História draftu: Najväčšie lúpeže

Draft NHL 2019 sa koná 21. až 23. júna v Rogers Arene vo Vancouveri. NHL.com/sk vám prináša komplexné pokrytie správami, článkami, príbehmi aj rozhovormi pred, počas a po tejto akcii. Teraz sa pozrieme na najväčšie lúpeže v histórii draftu.

Je jasné, že vysoké miesto v drafte automaticky neznamená aj úspešnú kariéru v NHL. Platí to aj naopak. Ak ide niekto na rad až v 6. kole, nemusí to nevyhnutne znamenať, že sa v najlepšej lige sveta nepresadí.
Pozrite si desať hráčov, ktorí prišli na rad až oveľa neskôr, ako by si podľa svojich nasledujúcich výkonov v najlepšej lige sveta zaslúžili.
NAJVÄČŠIE DRAFTOVÉ TERNO
Henrik Lundqvist (č. 205, 7. kolo 2000, New York Rangers)
Jeden z najlepších brankárov, aký kedy stál v bránkovisku NHL. Pritom nechýbalo veľa a Lundqvist by draftom vôbec neprešiel. V roku 2000 si naňho spomenuli až v siedmom kole zástupcovia New York Rangers.
Aj s odstupom mnohých rokov si môžu gratulovať, aký to bol skvelý ťah. Lundqvist sa totiž veľmi rýchlo zaradil medzi absolútnu špičku. Má na konte 11 sezón, v ktorých zaznamenal aspoň 30 víťazstiev.
Získal Vezinovu trofej pre najlepšieho gólmana sezóny, Rangers priviedol do finále Stanley Cupu. Udivoval pokojom a predovšetkým veľmi konštantnou výkonnosťou. Paradoxom je, že jednotkou spomínaného draftu v roku 2000 sa stal Rick DiPietro...

Henrik Zetterberg (č. 210, 7. kolo 1999, Detroit Red Wings)
Ďalší Henrik, ďalší diamant objavený v tretej stovke draftovaných mladíkov. Zetterberg prišiel na rad až ako 210. v poradí, narazil si na hlavu čiapku s logom tímu Detroit Red Wings a ich dôveru v nasledujúcich rokoch niekoľkonásobne splatil.
V Detroite strávil 15 sezón, v roku 2008 s ním vybojoval Stanley Cup a získal aj Conn Smythe Trophy. Ako kapitán slávnej značky sa tešil obrovskému rešpektu naprieč celou ligou.
Jeho čísla zo základnej časti hovoria za všetko: 1082 zápasov, 337 gólov a 623 asistencií.
Nicklas Lidstrom (č. 53, 3. kolo 1989, Detroit Red Wings)
Nedá sa povedať, že 53. voľba v drafte je tragédiou. V prípade Nicklasa Lidstroma, jedného z najlepších obrancov v histórii, však absolútne nesedí.
Švédsky bek dotiahol Detroit k štyrom Stanley Cupom, celkovo sedemkrát v kariére preberal Norrisovu trofej pre najlepšieho obrancu ligy. Symbol a legenda Red Wings.

Luc Robitaille (č. 171, 9. kolo 1984, Los Angeles Kings)
Jedna z najväčších "krádeží" v drafte vôbec. Los Angeles Kings určite nevedeli, aké terno vyslovením mena Luc Robitalle urobia.
Ľavé krídlo však hneď vo svojej prvej sezóne získalo Calder Trophy pre najlepšieho nováčika, v ôsmich ročníkoch zlomil Robitaille métu 40 gólov. Kariéru ukončil s bilanciou 668 gólov a 726 prihrávok.
Pavel Datsyuk (č. 171, 6. kolo 1998, Detroit Red Wings)
Na hľadanie drahokamov museli mať v Detroite patent. Ako sa inak dá vysvetliť, že okrem vyššie spomínaných Zetterberga a Lidstroma našli až v siedmom kole Pavla Datsyuka?
Skromný Rus s Red Wings dvakrát zodvihol nad hlavu Stanley Cup, zbieral množstvo bodov a navyše úžasne bránil. Aj preto až trikrát získal Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka sezóny.

Mark Messier (č. 48, 3. kolo 1979, Edmonton Oilers)
Jeden z najikonickejších útočníkov všetkých čias musel v drafte čakať až do tretieho kola, kým po ňom siahli predstavitelia Edmontonu.
Messier v NHL dominoval, bol prakticky nezastaviteľný. Stihol 1756 zápasov a 1887 bodov. Stal sa tretím najproduktívnejším hráčom v histórii. Bohatšie štatistiky majú len Wayne Gretzky a Jaromír Jágr.
Dominik Hašek (č. 199, 10. kolo 1983, Chicago Blackhawks)
Pravdepodobne najlepší brankár všetkých čias prišiel na rad až v desiatom kole, keď uzatváral druhú stovku vybraných mladíkov. Treba však pripomenúť, že išlo o rok 1983, teda dlho pred pádom železnej opony. Za komunistickej totality platilo, že hráči nemohli odchádzať do NHL.
Hašek preto do NHL vstúpil až vo svojich 25 rokoch, napriek tomu sa nezmazateľne zapísal do histórie súťaže. Dvakrát získal Stanley Cup, jeho úspešnosť zákrokov 92,2 percenta je medzi brankármi, ktorí odchytali aspoň 200 zápasov, stále najvyššia. K tomu ešte pridal 81 núl.

Doug Gilmour (č. 134, 7. kolo 1982, St. Louis Blues)
Bol draftovaný St. Louis až v 7. kole, potom prešiel do Calgary Flames a skončil v Toronto Maple Leafs. Práve tam Doug Gilmour rozkvitol do najžiarivejších hokejových farieb.
V sezóne 1992-1993 zaujal 127 bodmi, v tej nasledujúcej pridal ďalších 111. Jediný Stanley Cup však oslavoval v roku 1989 ako hráč Flames.
Brett Hull (č. 117, 6. kolo 1984, Calgary Flames)
Calgary odviedlo prácu pre iných. Flames síce našli v šiestom kole naozajstný poklad, Brett Hull však začal dominovať v lige až po presune do St. Louis.
Prežil tam päť sezón, v ktorých vždy dosiahol aspoň 50 gólov, trikrát sa dostal na métu 70 gólov, raz dokonca na 86. Kariéru ukončil s bilanciou 741 gólov a 1319 bodov.

Daniel Alfredsson (č. 133, 6. kolo 1994, Ottawa Senators)
Pán kapitán. Líder. Vodca. Toto všetko bol Alfredsson. Napriek tomu, že v drafte prišiel na rad až v šiestom kole.
O 18 rokov neskôr končil kariéru s 1157 bodmi a Senators slávnostne vyradili jeho číslo. Ďalší zo Švédov, ktorým sa neverilo, oni si však zámorskú ligu podmanili.