Štyridsaťosemročný tréner, ktorý ako hráč získal s Carolinou Stanley Cup v roku 2006, ale dokáže byť aj poriadne kritický a po výkone, aký jeho tím predviedol v piatom zápase, keď prehral 0:6, nenechal na nikom nitku suchú. Brind'Amour sa však ukázal ako skvelý motivátor. Hurricanes v rozhodujúcom súboji nezrazil do kolien ani ďalší katastrofálny začiatok na ľade Capitals.
"Bohužiaľ sa zopakoval scenár z tých minulých zápasov vo Washingtone," pripomenul jeden z najväčších hrdinov série gólman Petr Mrázek. Hurricanes však na šiesty pokus v súčte so základnou časťou dokázali v Capital One Arene vyhrať.
"Myslím, si, že Capitals z náš už boli aj trochu nešťastní, stále sme dobre korčuľovali a na nich sa stále viac prejavovala únava," všimol si zo svojho postu Mrázek, ktorý po víťaznom góle Brocka McGinna v druhom predĺžení vyrazil oslavovať do klbka spoluhráčov.
"Brock makal celú sériu, zaslúžil si byť tým hrdinom. V tej eufórii po jeho gólu som vyšiel z bránkoviska, ale zakopol som, tak som z toho urobil rybičku. Už som bol taký vyšťavený, že sa mi ani nechcelo vstávať," opisoval Mrázek.
[Kompletné pokrytie série Washingtonu s Carolinou]
Ale každý hokejista vám potvrdí, že výhry únavu neutralizujú. Dostať sa cez washingtonských matadorov Alexa Ovechkina, Johna Carlsona, Nicklasa Backstroma alebo Bradena Holtbyho, to nie je len tak.
"Pane Bože, ani si nepamätám, že by som niekedy v živote reval viac," tvrdil s úsmevom obranca Brett Pesce. Nakoniec asi nebol sám. Pre drvivú časť tímu to bola absolútne nová skúsenosť.
Poraziť obhajcu v rozhodujúcom siedmom zápase a ešte k tomu na jeho ľade, to v kariére až tak často nezažijete. "Neuveriteľné, čo?," krútil hlavou Pesce.
Asi len jeho spoluhráč Justin Williams si mohol pripadať ako v dobre známom predstavení. Stredajšia výhra nad Capitals bola preňho už ôsmym víťazstvom v siedmom zápase play off v kariére. Bol to práve on, kto McGinnovi predložil gólovú prihrávku od mantinelu a potvrdil tak svoju prezývku Mr. Game 7.
