Skip to main content

Aj pre hráčov NHL platí: Všade dobre, doma najlepšie

Hokejová kaviareň: Návrat Marleaua do San Jose dokázal, že návraty do bývalých pôsobísk sú pre hokejistov užitočné

Autor NHL.com/sk @NHLsvk

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa od novej sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. V druhom vydaní sa Lukáš Vrkoč, Lukáš Hron a Michael Langr zamysleli nad užitočnosťou návratov slávnych hokejistov domov, teda na miesta ich bývalého dlhodobého pôsobiska. 

Vrkoč: Začnem aktuálnym comebackom. Či sa vám to páči, alebo nie, návrat Patricka Marleaua mi spestrila reakcia jeho manželky Christiny na Twitteri, ktorú zverejnila hneď po oznámení jeho návratu do San Jose. Ako otec dvoch detí dobre poznám pesničku Baby Shark. Keď som teda videl Patty Shark (doo doo dooo do) musel som sa smiať. Je fajn sledovať, ako sa dajú spojiť zdanlivo nespojiteľné svety. 

Ale trochu som odbočil. Ako to máte s hokejovými návratmi vy? Ktorý vám ostal v pamäti? A nehovorte, že to boli tie opakované v podaní Dominika Haška.

Hron: Mne paradoxne ako prvé napadnú dva návraty, ktoré sa nakoniec neuskutočnili. Theo Fleury a Calgary v roku 2009. Petr Nedvěd a Rangers v roku 2008.

Vtedy som si veľmi želal, aby to v oboch prípadoch vyšlo! Držal som palce hlavne Fleurymu, pretože mi kedysi visel na plagáte v izbe. Flames mu dali šancu v príprave a on mal v štyroch zápasoch 1+4. Aj tak to bolo málo, miesto nedostal a vzápätí ukončil kariéru … Veľká škoda. Taký skvelý hráč!

 

[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]

 

Predtým som veľmi veril aj Nedvědovi, ktorému v tridsiatich šiestich nestačila ani bilancia 2+1 v troch zápasoch. Mal som možnosť spýtať sa naňho Glena Sathera. Len zahundral: "Uznávam, v príprave hral veľmi dobre. Ale vybrali sme si mladšieho. Tak to chodí."

Langr: Je pravda, že Nedvědovi som to vtedy veľmi želal. Mám ho rád kvôli jeho pozitívnemu prístupu k životu - ak na niekoho pasuje francúzske príslovie 'Savoir vivre', tak je to on. Určite je mi sympatickejší ako neriadená strela Fleury (pri všetkej úcte k tomu, čo dokázal a čím si v živote musel prejsť).

Ale to už odbočujem od témy. Ja zo svojich najobľúbenejších návratov nevyberiem žiadny typický comeback, teda príchod do klubu, v ktorom už daný hokejista predtým hral. Pripomeniem rovno návrat do ligy ako takej: Jaromír Jágr v roku 2011.

Český velikán sa vtedy po troch rokoch v Rusku rozhodol ukázať NHL, že na túto súťaž stále má. Všetkým pochybovačom vtedy zatvoril ústa nielen svojimi výkonmi, ale aj prístupom k tréningu a k hokeju ako takému. Aj Claude Giroux ešte pred niekoľkými týždňami počas návštevy Prahy spomínal, že mu vtedy Jágr ako talentovanému mladíkovi veľmi pomáhal, aby sa z neho stala hviezda. Dokonca mu dal prezývku 'Malý Mario'.

My hokejoví novinári sme namiesto Omska opäť začali lietať na východné pobrežie USA. Tam na začiatku sezóny 2011-12 vznikla aj moja spolupráca s NHL, ktorá neskôr vyústila do aktuálnej oficiálnej stránky súťaže v slovenčine. Aj preto (ale nielen preto) pre mňa tento comeback nič neprekoná. 

Zároveň však uznávam, že iniciátorom tejto debaty bol Marleau a jeho výborné výkony po opätovnom príchode do San Jose, takže by sme sa mali rozprávať hlavne o návratoch do jednotlivých klubov. Takže Lukáš a Lukáš, ktorý bol pre vás ten najväčší v histórii? 

Hron: Napadá mi Teemu Selanne. Po niekoľkých rokoch v San Jose a v Coloradu sa vrátil do Anaheimu, kde opäť žiaril. U mňa však opäť víťazí nostalgia. A Luc Robitaille. To bol predsa majster! Do Los Angeles sa vrátil až dvakrát a Kings sa tento ťah vždy veľmi oplatil. Ak niekomu mladšiemu nie je úplne jasné, o koho sa jedná, možno si spomenie na jeho účinkovanie v jednom z dielov seriálu Ako som spoznal vašu matku.  

Vrkoč: Pre mňa Mark Messier. Jeho comeback do New York Rangers v roku 2000 síce nebol ten najväčší v histórii, ale u nás doma bol vtedy veľkou témou. 'The Messiah' (Mesiáš) alebo 'Moose' (Los), ako ho prezývali, bol obľúbencom môjho otca, takže sme si ho preto často doberali. Ale napadá mi aj Tomáš Plekanec, ktorý po krátkom pôsobení v Toronto Maple Leafs znova podpísal zmluvu s jeho osudovým klubom Montreal Canadiens. A ten ho symbolicky v jeho drese nechal odohrať 1000. zápas v lige. 

Keďže tu už padlo Jágrovo meno, musím sa k nemu vyjadriť aj ja. Veľmi som sebe aj ďalším hokejovým fanúšikom želal, aby sa vrátil do Pittsburgh Penguins a aby v dôstojnej úlohe dohral svoju zámorskú kariéru práve u nich. Bohužiaľ to nevyšlo a hral na všetkých možných miestach, len nie tam. Podarilo sa mu to aspoň v podaní jeho materského Kladna, čo je výborné. 

Langr: Comebacky českých a slovenských hráčov do ich materských klubov sú tiež veľmi zaujímavé, to je pravda. Na Slovensku to bol Michal Handzuš, ktorý sa v roku 2017 stal slovenským majstrom so svojou rodnou Banskou Bystricou. Dominik Hašek pred koncom kariéry vo svojej jedinej sezóne 2009-10 priviedol k extraligovému titulu (spolu s rokmi 1987 a 1989 už tretíkrát) svoje Pardubice, Martin Ručinský a Jiří Šlégr sa stali šampiónmi so svojím Litvínovom, Jágr a Plekanec dotiahli Kladno späť do najvyššej súťaže, Martin Straka de facto postavil na nohy Plzeň a tiež ju priviedol k titulu. Tých príkladov je naozaj veľa sú prevažne pozitívne.

S mnohými návratmi v NHL je to podobné. Ako naposledy dokázal Patrick Marleau, aj v hokeji skrátka platí klasické príslovie: Všade dobre, doma najlepšie. 

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.