Rôzne cesty k rovnakej miere radosti

Aj tí najvytrvalejší si už teraz asi dávajú pauzu, je dobojované a pomaly aj dooslavované. Washington Capitals získali prvý Stanley Cup v histórii klubu a tak je tu dobrá príležitosť pýtať sa: aký triumf to vlastne bol?

Úplne podľa vety, že radosť síce býva podobná, ale každé víťazstvo je zároveň trochu iné.
Rok 2018 si budeme pamätať hlavne kvôli dvom detailom. Kvôli množstvu hráčov Capitals, ktorí sa po rokoch posmeškov dočkali najcennejšej trofeje hokejového sveta. A kvôli bujarosti, ktorú to celé vzbudilo.
"Ak budeme hrať hokej tak dobre, ako vieme oslavovať, tak sa ešte len budú diať veci," hovoril pri víťaznej jazde Washingtonom nadšený švédsky útočník Nicklas Backström.

To je asi ten najväčší dejinný dopad. Alex Ovechkin už nie je len úžasný kanonier, ale aj veľký šampión. Braden Holtby ukázal, že patrí medzi brankársku špičku a Barry Trotz medzi tú trénerskú. Capitals čakali na takúto erupciu radosti od svojho založenia v roku 1974.
Majiteľ Ted Leonsis síce v priebehu osláv hovoril o tom, že tím je dostatočne silný aj na ďalšie sezóny, ale na veľkú dynastiu to - pri všetkej úcte ku kvalitám Capitals - nevyzerá. Súčasné pravidlá sú totiž proti: od zavedenia platových stropov dokázali obhájiť titul len Pittsburgh Penguins v rokoch 2016 a 2017.
V tom sa doba zmenila. Hlavne v 80. rokoch sa dalo oveľa lepšie vytušiť, že sa začína niečo veľké. Dobre si to pamätal napríklad český veterán Jaroslav Pouzar: vo finále Stanley Cupu v roku 1984 jeho Edmonton Oilers prehrali druhý zápas, v sérii proti New York Islanders bolo vyrovnané na 1:1 a on si v šatni plnej hviezd zobral slovo. Rázne vysvetlil spoluhráčom, že preňho osobne to môže byť posledná šanca v živote.
[Sledujte najhorúcejšie novinky na Twitteri cez @NHLsvk]
A zabralo to. Oilers uspeli a každý cítil, že Wayne Gretzky a spol. majú nakročené k niečomu mimoriadnemu. A presne tak to bolo. V rozmedzí rokov 1984 a 1988 získali štyri poháre z piatich možností. A už bez veľkého kapitána na to nadviazali ešte piatym v roku 1990.
Niečo také už je momentálne skôr divokou predstavou. Pre Capitals by bolo veľkým úspechom dostať sa v play off ďaleko, titul číslo dva by bol z ríše snov - a prípadné tituly číslo tri a štyri už sú vyslovene fantazmagorickou víziou.
Dynastické úvahy dajme nabok, skôr sa prihodí niečo iné. Buď sa skončí dlhé obdobie sucha, alebo sa zrodí veľká premiéra.
Stanley Cup zatiaľ nezískalo 12 zo súčasných 31 účastníkov NHL. Šancu však majú, veď v tomto tisícročí oslavovali svoje prvé Stanley Cupy v histórii Tampa Bay Lightning (2004), Carolina Hurricanes (2006), Anaheim Ducks (2007) a tento rok Capitals.

Veľmi tristná je napríklad bilancia St. Louis Blues, ktorí od vstupu medzi elitu v roku 1967 polstoročie márne búchajú na víťaznú bránu. Zo skupiny zatiaľ 'nepobozkaných' (alebo skôr Pohár nebozkávajúcich) majú asi najvyššiu šancu víťazi Presidents' Trophy Nashville Predators a skvelí nováčikovia Vegas Golden Knights, za 'čierny koňov' možno považovať napríklad San Jose Sharks alebo zlepšujúcich sa Winnipeg Jets.
Poriadne veľkú skupinu potom tvoria mužstvá s veľkou minulosťou, ale nie takou žiarivou súčasnosťou. Toronto Maple Leafs naposledy oslavovali v roku 1967, Islanders v roku 1983, Montreal Canadiens v roku 1993 a New York Rangers rok po nich.
Náhoda nie je ani to, že dva z týchto klubov sú z Kanady. Od spomínaného úspechu Canadiens totiž 'rodná krajina hokeja' čo sa týka Stanley Cupov trpí.
Ak by sa niekto taký našiel (a mladá vlna v Toronte vyzerá veľmi sľubne), dodalo by to jašeniu sa so strieborným pohárom ďalší rozmer.
Oslavy bývajú podobné, ale cestu si musí každý nájsť tú svoju, originálnu.