Sawchuk_Save

Storočná história NHL je bohatá na udalosti i na veľké osobnosti. Každý mesiac až do konca roka 2017 vám NHL.com/sk prináša tie najpútavejšie príbehy z hokejových dejín.
V našom seriáli sa zameriavame na jednotlivé desaťročia, pripomíname si ich významné postavy a dôležité momenty. Vyzdvihujeme zakladateľov i priekopníkov. Tentoraz oceníme prínos, ktorý dal NHL geniálny gólman Terry Sawchuk.

Jeho kariéra odštartovala tragédiou a tragédiou sa aj skončila. Medzitým sú roky veľkej slávy, víťazstiev a tisícok chytených pukov, ale aj smútku, depresií a alkoholu.
"Veľa ľudí si myslí, že bol najlepším gólmanom v histórii a do tejto skupiny patrím aj ja," vyznal sa člen Hokejovej Siene slávy Glenn Hall.
Keď sa v roku 1970 Sawchukova kariéra skončila, mal na konte viac núl (103), odohraných zápasov (971) i výhier (447) ako ktorýkoľvek iný brankár v histórii.
Pochádzal z rodiny ukrajinského prisťahovalca, dvaja z jeho troch bratov však zomreli. Mladší na šarlach, starší Mike, ktorý bol gólmanom, prišiel o život v sedemnástich rokoch potom, ako dostal infarkt. Nebyť toho, Sawchuk by sa pravdepodobne nikdy nestal brankárom.

gk

"Zdedil som po bratovi betóny," povzdychol si Sawchuk, ktorého pre Detroit Red Wings objavil skaut Bob Kinnear.
"Red Wings ma požiadali, aby som pre nich okolo roku 1944 skautoval v oblasti Winnipegu a dali mi peniaze na stavbu vonkajšieho klziska. Vytvoril som vtedy ligu s desiatimi tímami a Sawchukov starší brat Mike bol v bránke, kým Terry hral v obrane," opisoval neskôr Kinnear.
"Po Mikeovej smrti som navrhol Terrymu, či nechce chytať. A on bol skvelý od prvej chvíle, ako si nasadil betóny."
Keď mal Sawchuk dvanásť rokov, zlomil si ruku v lakti počas hrania ragby. Zo strachu pred rodičmi to skrýval, ruka sa mu zle zrástla a bola o niekoľko centimetrov kratšia ako ľavá, čo ho neskôr čiastočne obmedzovalo. Sawchuk ale aj tak prinášal ďalšie a ďalšie dôkazy svojej jedinečnosti.
V štrnástich rokoch sa zúčastnil detroitského tréningového kempu a jeho kariéra sa rozbehla naplno. V juniorskom hokeji ale veľmi dlho nevydržal, generálny manažér Red Wings Jack Adams povolal osemnásťročného Sawchuka do farmárskeho tímu v Omahe.
Red Wings vyhrali v sezóne 1949-50 Stanley Cup a Sawchuk nastúpil na sedem zápasov základnej časti, v ktorých mal priemer 2,29 gólu na stretnutie. To Adamsovi stačilo, vytrejdoval dovtedajšiu jednotku Harryho Lumleyho do Chicaga a vsadil na dvadsaťjedenročného mládenca.
Bola to dobrá voľba. Sawchuk vyhral v ročníku 1950-51 Calder Trophy pre najlepšieho nováčika s bilanciou 44-13 a priemerom 1,99!
"Za celý život som nevidel takého mladého gólmana, ktorý by bol taký dobrý," povedal kouč Red Wings Tommy Ivan podľa Canadian Press.
Keď Detroit v roku 1952 absolvoval play off s bilanciou 8-0, Sawchuk k tomu prispel štyrmi čistými kontami, úspešnosťou zákrokov 97,7 percenta a priemerom 0,63 gólu na zápas.
"Vtedy by za seba nepustil ani hrášok," chichotal sa spoluhráč Alex Delvecchio.
Mimo ľadu však také skvelé časy určite nezažíval. Zažíval až chorobný strach z toho, ako zabezpečí svoju rodinu po konci kariéry. Aj keď na ľade žiaril, trpel veľkým nedostatkom sebavedomia. Pri každom vážnejšom zranení, a tých teda bolo, jeho myšlienky ešte viac sčerneli.
Treba si uvedomiť, že miest gólmanskej jednotky bolo vtedy v celej NHL len šesť, takže Sawchuk hral aj cez bolesť, aby svoj post nestratil. V priebehu kariéry absolvoval tri operácie lakťa, lekári mu odstránili slepé črevo, mal zlomený priehlavok, roztrhnuté šľachy v ruke, skolabovali mu pľúca...
Aby videl na puk, preferoval revolučný prikrčený postoj, ktorého sa neskôr nebol schopný zbaviť ani pri chôdzi a nakoniec bojoval s lordózou, bolestivým zakrivením chrbtice, ktoré mu neumožňovalo spať dlhšie ako dve hodiny v kuse.
Kým si v roku 1962, v 33 rokoch, konečne nasadil masku, jeho tvár zošívali viac ako 400 stehmi. V roku 1966 potom vznikla mimoriadne pôsobivá fotografia, zverejnená v magazíne Life, na ktorej Sawchuk vyzerá ako monštrum z ordinácie dr. Frankensteina.
"V tej dobe sme sa všetci snažili robiť dve veci: zastaviť puk a nenechať sa pri tom zabiť," opisoval prezident hokejových operácií Columbus Blue Jackets a bývalý brankár John Davidson.

HoweRedWingsCup

V roku 1964 detroitský gólman podpísal v nemocnici reverz, v play off vychytal nulu proti Chicagu a potom sa zase vrátil do starostlivosti lekárov.
Sawchuk sa pritom rád prezentoval ako neprístupný a náladový človek. Ale tí naozaj blízki vedeli, že je to z veľkej časti len drsná škrupina.
"Pri jednom zápase chlapca v hľadisku trafil puk. Keď ho ošetrovali v našej kabíne, Terry vstal, od všetkých hráčov nechal podpísať svoju hokejku a potom ju dal tomu chalanovi," spomínal Sawchukov spoluhráč Marcel Pronovost. "Lenže potom sa otočil ku mne a povedal: Ak to povieš novinárom, tak ťa zabijem! Robil zo seba necitlivého drsniaka, aby mu ľudia dali pokoj."
Rodák z Manitoby hral NHL spolu 21 sezón, často ale celé leto trávil v nemocniciach, aby držal ako tak pokope a mohol sa zase niekoľko mesiacov vrhať do striel.
Sawchuk celkovo štyrikrát získal Stanley Cup, trikrát s Detroitom (1952, 1954, 1955) a v roku 1967 aj s Toronto Maple Leafs. Trikrát sa dostal aj do All-Star tímu NHL, jedenásťkrát absolvoval Zápas hviezd.
V roku 1967 si ho v rozširovacom drafte vybrali Los Angeles Kings, ale on sa ešte na sezónu vrátil do Detroitu, kým v roku 1969 podpísal zmluvu s New York Rangers. S hokejom nechcel skončiť, rád by hral neustále.
Aký je život po kariére nikdy nezistil. 29. apríla 1970 utrpel ťažké zranenia v opileckej bitke so spoluhráčom Ronom Stewartom. Údajne sa bili kvôli nákladom na dom, ktorý si spoločne prenajali na Long Islande. Sawchukovi museli lekári vyoperovať žlčník a zastaviť krvácanie pečene.
Tlači svoj úraz opisoval ako náhodu a za udalosti prevzal plnú zodpovednosť. Tri týždne po kritickej udalosti Sawchuka navštívila reportérka Shirley Fischerová, ktorej ale pripadal taký bledý a pochudnutý, že jazvy v jeho tvári takmer zmizli. Slávny gólman zomrel 31. mája 1970 v manhattanskej nemocnici na pľúcnu embóliu.
"Keď som sa to dozvedel, plakal som," povedal Pronovost.
NHL uviedla Sawchuka do Siene slávy už v roku 1971. Jeho veľké rekordy boli síce prekonané, stále je tu však štatistika, v ktorej predčasne zosnulá legenda dominuje. V prvých piatich kompletných sezónach mal Sawchuk priemer inkasovaných gólov pod 2 na zápas...