Skip to main content

Hokej v Toronte je zbožňovaný aj napriek neúspechom

Obrovská popularita, ale aj veľký tlak. Taký je život v rodine s hrdým názvom Leafs Nation

Autor Michael Langr @NHLsvk / NHL.com/sk

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Tentoraz sú na rade Toronto Maple Leafs.

Keď tím Toronto Raptors tento rok vyhral NBA, v Kanade z toho bolo veľké haló. Basketbal je populárnejší ako hokej, zneli výsledky prieskumov a miestne médiá z toho boli úplne paf.

Z dlhodobého hľadiska to však až také isté nebude. Síce je pravda, že veľké množstvo prisťahovalcov z Indie, z Južnej Ameriky a z ďalších nehokejových destinácií v dnes už šesťmiliónovej aglomerácii to ťahá skôr k basketbalu, hokej v Toronte bol a asi aj bude jednotkou.

Je veľmi ťažké predstaviť si iný scenár. Veď Montreal a Toronto sú pre tento šport najdôležitejšie mestá na svete, niečo ako Jeruzalem a Rím pre kresťanov či Mekka a Medina pre moslimov. V Toronte sídli Hokejová Sieň slávy. V Toronte sa hrá NHL od jej vzniku v roku 1917. Toronto sa môže pochváliť 13 Stanley Cupmi. Aj keď ten posledný sa tu oslavoval v roku 1967...

A práve to je kameň úrazu. Kým v Montreale, Detroite, Chicagu, Bostone aj New Yorku po rozšírení NHL od sezóny 1967-68 zažili radosť z titulu minimálne raz a v mnohých prípadoch viackrát, Maple Leafs sú jediným klubom 'Original Six', ktorý odvtedy nebol šampiónom.

Viac ako prítomnosťou tak fanúšikovia často žijú slávnou históriou, ktorú tu cítiť na každom kroku. Aj keď hokejisti sa pred dvadsiatimi rokmi presťahovali zo slávnej Maple Leaf Gardens z roku 1931 do úplne novej Air Canada Centre, štadióna, ktorý dnes nesie názov Scotiabank Arena.

Ten stojí na Bay Street v centre mesta, vhodne hneď vedľa hlavnej stanice. Motívom pre jeho stavbu boli neboli Maple Leafs, ktorí už svoju halu mali, ale basketbalisti Raptors, vtedajší nováčik NBA. Bola otvorená v roku 1999 a dnes je najvyťaženejšou budovou v Kanade.

Napriek pôvodným problémom, ktoré sprevádzali prípravu a stavbu novej haly, sa o ňu dnes delia basketbalisti, lakrosisti aj hokejisti, na ktorých zápasy sa na tribúny zmestí 18 800 divákov. V roku 2005 bolo dostavané Maple Leafs Square, námestie za štadiónom, na ktorom pred zápasmi hrajú živé kapely a prebiehajú tu rôzne atrakcie, aby boli fanúšikovia poriadne nabudení na hokej.

Práve tu to pritom možno ani nie je potrebné. Hokej je tu pre divákov všetkým, právo na permanentky sa dedí z generácie na generáciu a prešlo aj zo starej Maple Leaf Gardens do novej arény. Pri prerušeniach tak na kocke nad ľadom občas ukazujú napríklad vnuka, ktorého miesto mal v 50. rokoch rezervované jeho dedko.

Toto je viac ako zábava. Je to oddanosť, viera a často aj zmysel života. Leafs Nation, tak znie hrdý titul fanúšikov Toronta. Národ Leafs.

"Hokej je v Toronte náboženstvom a my sme boli ako polobohovia," písal vo vynikajúcej biografii 'Môj divoký hokejový život' útočník Miroslav Fryčer, ktorý hral za Maple Leafs po emigrácii z Československa v rokoch 1982-1988.

"Aj keď výsledky často nestáli za veľa, hrali sme v drese s javorovým listom, a to stačilo. Boli sme súčasťou rodiny. Súčasťou Leafs Nation. Pre mňa to bolo niečo nepochopiteľné. Z šedivého normalizačného Československa som bol zvyknutý, že ideálom doby je priemernosť. Hlavne príliš nevyčnievať. Tu nás ľudia vynášali do nebies a bláznili z toho, že po ľade naháňame kus čiernej gumy."

Podobné hokejové šialenstvo panuje asi len v Montreale. Lenže Toronto je väčšie. Žije v ňom viac ľudí a pôsobí v ňom viac médií, vrátane celoštátnych kanadských. Popularita hráčov je enormná. Ale enormný je aj tlak, ktorý to zo sebou prináša.

"Na naše tréningy chodilo viac novinárov ako v iných mestách dokopy. Pitvali každý gól, každú chybu, každú porážku..." písal Fryčer vo svojej knihe.

"Keď v roku 2006 Pavel Kubina podpísal zmluvu s Torontom, varoval som ho, že bude hrať pod takým tlakom, aký si ani nevie predstaviť. Len mávol rukou: 'Aj v Tampe bol na nás tlak, keď sme hrali finále Stanley Cupu'. Po roku mi dal za pravdu, že to bolo ešte horšie ako som mu rozprával," opisoval.

"Hokej tu je skrátka cítiť na každom kroku. V obchodoch, na úradoch, skrátka všade. Keď som hral prvý prípravný zápas za Maple Leafs, prišlo osemnásťtisíc ľudí! Úžasná atmosféra," žasol Kubina.

Atmosféra je jedna vec, ale tlak druhá. Nie každý sa s ním dokáže vyrovnať. Prečo si myslíte, že v Toronte vyhorelo už toľko dobrých brankárov? Na tejto pozícii ide o psychiku viac ako na ktorejkoľvek inej a mnohí to skrátka nezvládli.

"Veľa skvelých hráčov prechod do Toronta nezvládlo. Ich výkony sa zhoršili a nikto nevedel prečo. Tlak médií a fanúšikov je naozaj enormný, od prvého dňa tréningového kempu až do posledného zápasu sezóny," tvrdil Fryčer.

 

[Viac o téme: 31 za 31: Toronto]

 

Ako príklad uviedol výborného slovenského útočníka Miroslava Ihnačáka, ktorý v sezóne 1984-85 v československej lige nazbieral v drese VSŽ Košice 66 bodov v 43 zápasoch, ale v Toronte odohral len 55 duelov a pred odoslaním na farmu ho tu počastovali prezývkou 'Miro the Zero'.

"Možno aj kvôli tomuto permanentnému tlaku Maple Leafs polstoročie čakajú nielen na Stanley Cup, ale aj na postup do finále. Ťarcha očakávania a hlad po hokeji neslabnú, v časoch internetu a sociálnych sietí sú naopak stále silnejšie," myslí si bývalý elitný útočník klubu, ktorého posledným väčším úspechom bola účasť vo finále Východnej konferencie pred 17 rokmi.

"Toto mesto by si titul zaslúžilo. Potom by nadšení fanúšikovia hráčom asi postavili sochy."

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.