Slováci v draftoch: Top výbery a terno

Draft NHL 2019 sa koná 21. až 23. júna vo vancouverskej Rogers Arene. NHL.com/sk vám prináša komplexné pokrytie správami, článkami, príbehmi aj rozhovormi pred, počas a po tejto akcii. Na úvod sa pozrieme na najvýznamnejšie výbery v drafte týkajúce sa slovenských hokejistov.

Je jasné, že vysoké miesto v drafte neznamená automaticky aj úspešnú kariéru v NHL. Potvrdzuje to aj história slovenských hokejistov v lige. Nie každý vysoko draftovaný krajan dopadol tak ako Marián Gáborík či Marián Hossa, ktorí sa stali veľkými hviezdami.
Pozrite si päť najvyššie draftovaných Slovákov všetkých čias a päť tých, ktorí išli až oveľa neskôr, ako by mali podľa svojich nasledujúcich výkonov v najlepšej lige sveta.
NAJVYŠŠIE DRAFTOVANÍ SLOVÁCI
Marián Gáborík (č. 3, 1. kolo 2000, Minnesota Wild)
Krídlo z Trenčína sa stalo vôbec najvyššie draftovaným Slovákom v histórii, keď si ho na prelome storočí vybrala Minnesota ako trojku. Pred ním išli v roku 2000 na pódium haly Saddledome v Calgary len brankár Rick DiPietro a útočník Dany Heatley.
Gáborík hneď od svojej prvej sezóny dokazoval, že povesť, ktorá ho predchádzala, ani náhodou neklamala. Mal rýchle nohy a šikovné ruky. Fanúšikovia Minnesoty boli vo vytržení, keď ich do konferenčného finále v roku 2003 viedol dvadsaťjedenročný mladík.
Trojnásobný účastník All-Star Game si nakoniec svoj veľký sen splnil v roku 2014, keď bol ťahúňom Los Angeles Kings pri ceste za Stanley Cupom. V play off nastrieľal 14 gólov a od manažmentu Kings si vyslúžil lukratívnu dlhodobú zmluvu.
V posledných rokoch však jedného z najrýchlejších útočníkov v lige trápia zdravotné problémy. Počas sezóny 2017-18 bol vymenený z L.A. do Ottawa Senators, celú poslednú sezónu vynechal kvôli zraneniu. Celkovo má v NHL na konte 1035 duelov, 407 gólov a 815 bodov.

Róbert Petrovický (č. 9, 1. kolo 1992, Hartford Whalers)
Bol vôbec prvým Slovákom draftovaným v 1. kole. Za oceán prišiel ako vychádzajúca hviezda, ale v NHL sa medzi najväčšie esá neprepracoval. Do zámoria odchádzal ako československý majster s Duklou Trenčín, v play off zažiaril 19 bodmi v 13 zápasoch, ale v počas kariéry bolo cítiť, že európsky hokej mu sedel viac.
Okrem Hartfordu, ktorý ho draftoval, hral ešte za ďalšie štyri kluby NHL. Celkovo však odohral len 208 duelov, viac času strávil vo farmárskych tímoch a od roku 2001 začal pôsobiť vo Švajčiarsku.
Boris Valábik (č. 10, 1. kolo 2004, Atlanta Thrashers)
Valábik budil rešpekt s 201 centimetrami, aj kvôli tomu po ňom v drafte tak rýchlo vyštartovala Atlanta. V drese Thrashers ale nič veľké predviesť nestihol. Za tri sezóny si pripísal len 80 štartov a sedem asistencií.
Pribrzdili ho zranenia, príležitosť však nedostal ani neskôr v Boston Bruins, kde krátko pôsobil na ich farme v Providence, ani v Pittsburgh Penguins. V zámorí skončil rodák z Nitry počas sezóny 2011-12 a dnes už hokej nehrá. Pracuje ako policajt a televízny hokejový expert.
Branislav Mezei (č. 10, 1. kolo 1999, New York Islanders)
Ďalší nitriansky rodák, ktorý sa zmestil do desiatky draftu a to ešte koncom 90. rokov, keď boli Islanders populárnou destináciou Slovákov. V NHL nesklamal, ani nijak zvlášť nezažiaril. Statný obranca odohral na Long Islande necelé dve sezóny, potom sa stal členom kádra Florida Panthers, kde vydržal až do roku 2008.
V NHL odohral Mezei celkovo 240 zápasov, keď dosiahol päť gólov a 24 bodov.
Marián Hossa (č. 12, 1. kolo 1997, Ottawa Senators)
Číslo 12 je vysoká voľba, ale ďalšie krídlo vychované v Trenčíne ju ešte o dosť predčilo. Hossa pred dvoma rokmi de facto ukončil kariéru (formálne je stále hráčom Arizona Coyotes) s 1309 štartmi, 525 gólmi, 1134 bodmi a tromi Stanley Cupmi s Chicago Blackhawks, k tomu zaznamenal aj finálovú účasť s Pittsburgh Penguins a Detroit Red Wings.
Popri Petrovi Šťastnom a Zdenovi Chárovi je bezpochyby najväčším Slovákom v dejinách NHL. Medzi nimi je na čele historickej tabuľky v góloch, v bodoch je druhý za Petrom Šťastným a v počte štartov tretí za Chárom. V posledných rokoch aktívnej služby sa navyše preorientoval na výborne brániaceho útočníka.

NAJVÄČŠIE TERNO MEDZI SLOVÁKMI
Pavol Demitra (č. 227, 9. kolo 1993, Ottawa Senators)
Mimoriadne schopnosti Pavla Demitru ostali skautom zámorských klubov skryté. Až ako 227. v poradí si geniálneho tvorcu hry poistili Ottawa Senators. Demitra nakoniec odohral v NHL 847 zápasov a nazbieral v nich 768 bodov.
Najviac žiaril v St. Louis Blues, kde strávil osem produktívnych rokov a v roku 2003 končil sezónu s 93 bodmi. V NHL skončil ako hráč Vancouver Canucks v roku 2010; následne odišiel do ruského Jaroslavľu, čo sa mu stalo osudným - v septembri 2011 tragicky zahynul pri páde lietadla aj s celým mužstvom.
Peter Bondra (č. 156, 8. kolo 1990, Washington Capitals)
Takmer až komicky vyznieva 156. pozícia, z ktorej bol po páde železnej opony draftovaný Peter Bondra. Slovenský kanonier viedol tím z hlavného mesta USA v roku 1998 až do finále Stanley Cupu a dodnes patrí k najväčším legendám v dejinách Capitals a jeho strelecké rekordy prekonal len nedávno Alex Ovechkin.
Celkovo v NHL nastrieľal v 1081 dueloch za Washington a Chicago 503 gólov (viac má zo Slovákov len Hossa) a pripísal si 892 bodov.

Zdeno Chára (č. 56, 3. kolo 1996, Ottawa Senators)
Najlepší slovenský obranca všetkých čias a stále ešte hrajúca legenda Bostonu sa dočkal až v treťom kole. Najvyšší muž NHL postupne vyrástol aj hokejovo a stal sa superstar NHL.
V roku 2009 získal Norris Trophy, o dva roky neskôr ako prvý kapitán, ktorý vyrastal na druhej strane Železnej opony, doviedol svoj tím k titulu a stále ešte patrí k najrešpektovanejším osobnostiam ligy. Tohtoročné finále Stanley Cupu bolo pre neho už tretie v kariére, stal sa rekordérom v počte odohraných siedmych duelov play off (14) a nasledujúci rok bude aj vo veku 42 rokov pokračovať v kariére.

Žigmund Pálffy (č. 26., 2. kolo 1991, New York Islanders)
Snáď len komplikovaná povaha bola dôvodom, prečo slovenský supertalent draftovali do NHL až v druhom kole. Ani jeho začiatky v zámorí neboli ľahké. Svojrázny mladík nepristupoval príliš zodpovedne k tréningom, v novom prostredí sa trápil a nakoniec utiekol späť do Európy.
Po návrate však dozrel a postupne dorástol na hráča s veľmi rýchlymi rukami a skvelým prehľadom. Nakoniec nazbieral 713 bodov v 684 štartoch, čo znamená priemer 1,04 boda na zápas - najviac zo všetkých krajanov po Petrovi Šťastnom (1,27).
Miroslav Šatan (č. 111, 5. kolo 1993, Edmonton Oilers)
Ďalší hokejista, ktorý pred draftom lietal hlboko pod radarom skautov z NHL. Do kádra Oilers sa presadil až po dvoch rokoch, ale hneď sa chytil a po prestupe do Buffalo Sabres sa stal jedným z ťahúňov tímu, ktorý sa dostal s Dominikom Haškom v bránke až do finále Stanley Cupu 1999.
V NHL odohral 1050 zápasov za Oilers, Sabres, Islanders, Penguins a Boston Bruins, na sklonku kariéry v roku 2009 pomohol Pittsburghu k Stanley Cupu. Celkovo dal 363 gólov a nazbieral 735 bodov.