Niečo je zle. Hviezdy Predators zlyhali

Niečo je zle. A treba s tým rýchlo niečo urobiť.
Máločo je totiž v súčasnej NHL také nepopulárne ako zostupná tendencia - a presne tú vykazujú hokejisti Nashville Predators.

Jeden z najambicióznejších tímov ligy má po sezóne, v šiestom dueli série 1. kola Západnej konferencie proti Dallas Stars padol po predĺžení a po konečnom stave 2:4 na zápasy sa mu začína dovolenka. "Je to strašne tvrdé. Je to také ťažké, ani to nedokážem prehltnúť," povzdychol si obranca P.K. Subban.
Najmä pri pohľade na minulé sezóny jeho klubu.
V roku 2015 sa po dvojročnej pauze konečne dostal do 1. kola play off. O rok neskôr vypadol v 2. kole a v roku 2017 Predators hrali finále Stanley Cupu proti Pittsburgh Penguins. Pôsobili rozbehnutí, bez viditeľných slabín. Potvrdili to nasledujúcou výbornou základnou časťou, v ktorej sa tešili zo zisku Presidents' Trophy.

Lenže minulý rok ich v 2. kole vyradili Winnipeg Jets a práve Subban vtedy povedal: "Leto musíme využiť na to, aby sme boli lepší, rýchlejší a silnejší. Potrebujeme si oddýchnuť, zotaviť sa a zatrénovať si. Tak, aby sme o rok boli pripravení vyhrať."
No a v apríli 2019 to dopadlo ešte horšie. Prehrať s Dallasom, ktorý do vyraďovacích bojov prekĺzol v poslednej chvíli, je pre Predators naozaj rana. "Sklamanie. A veľké. Nedokázali sme to," trápil sa kapitán Roman Josi.
Prečo Nashville vypadol
Pre šéfov klubu musí byť pomerne zničujúci fakt, že sa znova objavili neduhy z play off 2018. Tím nezvládal duely na domácom ľade a mal v nich negatívnu bilanciu (minulý rok 3-4, tento rok 1-2). Presilovky za zadrhávali. Ale predovšetkým mlčali tí, od ktorých sa najviac očakávajú góly.
Varovaním asi mohla byť už základná časť. Áno, Filip Forsberg (28+22) a Viktor Arvidsson (34+14) boli obmedzení zraneniami, ale aj tak je alarmujúce, keď má najproduktívnejší muž takéhoto kvalitného mužstva len 64 bodov - toľko ich za 80 štartov nazbieral Ryan Johansen.
No a v sérii proti Dallasu boli štatistiky tejto elitnej útočnej formácie vyslovene tristné: Forsberg a Johansen mali dva body, Arvidsson nula. Obrovský kontrast s tým, ako Stars v najťažších chvíľach podržala úderná lajna Jamieho Benna!
Viac o téme: [Bishop a skvelé oslabenia. Preto Dallas oslavuje]
Aj inokedy právom ospevovaný gólman Pekka Rinne bol - tak ako pred rokom proti Winnipegu - dokonca vyhnaný z bránky. Asi len obranné konštanty ako Subban či Josi všetko zvládli podľa predstáv.
A keď budeme naozaj dôslední: ani generálny manažér David Poile, ktorý tím v minulosti veľakrát výborne doplnil, tento rok nemal šťastnú roku.
Pri uzávierke prestupov prišiel z Philadelphia Flyers Wayne Simmonds, ktorý proti Dallasu kvôli zraneniu stihol len dva duely. Za to je ťažké viniť GM, ale druhý trejd sa vyslovene nevydaril: do Minnesota Wild poslal stále sa ešte rozvíjajúceho Kevina Fialu za Mikaela Granlunda; sľuboval si skúsenosti a výrazný prínos do početných výhod, lenže Fín v skončenej sérii zaznamenal nízku bilanciu 1+1.
"Čo na to povedať, keď máme zrazu po sezóne... Musím zablahoželať Dallasu, hrali dobre. My sa musíme na všetko pokojne pozrieť, poučiť sa z toho a byť lepší," uviedol Rinne.
Akoby v Nashville vládol možno až príliš veľký pokoj. Na porovnanie sa dá trochu pátrať v archívoch.
Minulý rok Rinne po vyradení povedal: "Teraz je to veľmi ťažké povedať, ale tento tím milujem. Sme ako rodina, som na nás nesmierne hrdý." Jeho aktuálne slová? "Milujem tento tím, milujem svojich spoluhráčov. Cítim, že sme naozaj silní, že máme veľký potenciál. Len to zo seba musíme vydolovať a ukázať to aj všetkým ostatným."

Nashville je v zložitej situácii. V súčasnej mimoriadne vyrovnanej NHL určite nie je hanba vypadnúť v 1. kole play off, ale medzi dôstojnou porážkou a nenaplneným potenciálom je veľký rozdiel. Ľahšiu úlohu majú vlastne tí, ktorí budujú mužstvo pre budúcnosť a vidia sa na tróne (ktorého sa nikdy nemusia dočkať) až o niekoľko rokov. Káder Predators má šampiónske kontúry, nie však šampiónske výsledky.
Preto je otázne, či sa bude manažment naďalej uberať cestou skvelej partie, ustálených väzieb a nadštandardných vzťahov medzi hráčmi a trénerom, alebo ho klesajúca krivka výkonnosti v play off vydesila natoľko, že sa v lete budú diať veľké veci.
Subban po bolestivom vyradení niečo naznačil: "Všetci si navzájom veríme, lenže tento biznis je logicky postavený na výsledkoch. A keď ich nemáte..."
Dôvody na optimizmus pred sezónou 2019-20
Jedna výhoda je zrejmá: Predators majú aj na nasledujúci ročník pod zmluvu kompletné jadro tímu. Verní a hluční fanúšikovia z Tennessee tak môžu naďalej veriť osvedčenej brankárskej jednotke, skvelým obrancom - jednu z najlepších defenzívnych formácií NHL dopĺňajú Mattias Ekholm a Ryan Ellis - a solídnym útočníkom.
Ale práve slovo 'solídni' neznie ako charakteristika potrebná na dosiahnutie veľkých tromfov. Takže by bolo treba skúsiť uloviť ofenzívne eso, ideálne strelca a presilovkového zabijaka. Práve táto ingrediencia Predators výrazne chýbala.
Taká výmena by musela samozrejme znamenať aj dostatočnú protislužbu, ale Poile už má za sebou niekoľko dobre zvládnutých veľkých akcií; podaril sa mu trejd Subbana za Shea Webera a asi ani netreba pripomínať, ako majstrovsky kedysi priviedol do Nashvillu Filipa Forsberga (okrem iných aj za Martina Erata).

Zmeny by sa zišli aj kvôli tomu, aby mužstvo bolo vyhladovanejšie a nabudenejšie. "Niekoľkokrát som mal pocit, že celý ich tím šliape, čo v prípade toho nášho neplatilo. Každý z nás mohol ponúknuť viac," hovoril Subban pred rokom po sérii proti Winnipegu - a jeho slová sa dajú skopírovať aj v apríli 2019.
Ak Nashville nechá veci tak, ako sú, opäť bude patriť do silného jadra NHL. Otázkou však je, na čo to bude stačiť; túžobne očakávaný premiérový Stanley Cup momentálne pôsobí ako príliš vzdialený sen.