K hviezdam sa dá dostať len cez prekážky

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa aj počas tejto sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. Tentoraz sa Lukáš Hron, Martin Tomaides a Michael Langr porozprávali o tom, ako môže osud v podobe zranení a ďalších zásahov 'vis major' ovplyvniť výkony tímov v lige.

Tomaides: Priazeň či nepriazeň osudu je pomerne ťažká téma. Ale myslím si, že v športe sa s tým dá pomerne dobre pracovať. Mnohí namietali, že Tampa Bay Lightning jej v minulej sezóne kvôli vyradeniu 0:4 v play off od Columbus Blue Jackets mali málo. Že im hviezdy nepriali. Ale ja si to nemyslím.
Vyletieť po najlepšej základnej časti v histórii štyrikrát v rade s tým, že najväčšie hviezdy si ani neškrtli, to pre mňa určite nie je nepriazeň osudu. Dobre, keby Tampa vypadla po nešťastných odrazoch a uhrala aspoň nejaký zápas, tak by sa o tom dalo uvažovať, ale takto nie. Každá kabína NHL je zhora nadol nabitá profesionálmi na všetkých pozíciách. A tí by si skrátka mali byť schopní poradiť.
V tomto ročníku podobne vnímam aj Pittsburgh Penguins. Veľa zranených a jedna výhra za druhou. Kdeže, to nie je náhoda. Tam niekto hore drží nad tímom ochrannú ruku a ten potom skrátka šliape.
*** ***Viac o téme: [Už zase skvelý. Crosby je majster návratov]
Hron: Súhlasím. Čo je pre mňa nepriazeň osudu? Určite nie to, keď sa po 82 dueloch základnej časti nie ste schopní dostať do play off a potom horekujete nad nejakou tou strelenou tyčkou či zlým odrazom. Ani to, keď celoročný maratón zvalcujete a potom idete do play off s tým, že to proti Columbusu pôjde samo.
Iste, aj v NHL môžete mať smolu. A poriadnu. Za megasmoliarov považujem napríklad fanúšikov Quebec Nordiques, ktorí sa mnoho dlhých a nevýrazných rokov tešili na veľký úspech a ten ako naschvál prišiel až v ročníku 1995-96. Teda hneď potom, ako sa klub presťahoval do Colorada. To bola v mojich očiach teda poriadna smola! Aj keď asi z trochu iného súdka ako si spomínal ty, Martin.
Z čisto herného a výsledkového pohľadu sa mohli minulý rok sťažovať na nepriazeň osudu v San Jose. Čo myslíte, že by Sharks minulý rok dokázali, keby sa im v play off nezranili kľúčoví hráči ako Joe Pavelski, Tomáš Hertl, Erik Karlsson, Joonas Donskoi?
Tomaides:San Jose... Doteraz si pamätám ich minuloročnú jazdu v play off. Sporné vylúčenie Codyho Eakina v prvom kole proti Vegas Golden Knights. Tam sa k Sharks priklonili všetci bohovia v pruhovanom, pretože to vylúčenie bolo ledva na dve minúty. Nie na trest do konca zápasu.
A ako to dopadlo? Tri góly v presilovej hre a takmer neuveriteľný postup po predĺžení. A tak trochu to pokračovalo aj vo finále konferencie, v ktorom Sharks nad St. Louis Blues dokonca viedli 2:1 na zápasy potom, ako strelili víťazný gól v zápase číslo tri po evidentnej prihrávke rukou. Potom im postup síce nevyšiel, ale šťastia mali naozaj kopec.
Žeby sa to Sharks vracalo v tejto sezóne? Čo, Michael, veríš na hokejovú karmu?

Langr: Je možné, že niečo také naozaj existuje, hoci ja by som ten faul Vegas riešil inak ako ty (dal by som dve minúty Eakinovi a zároveň dve Paulovi Stastnymu, ktorý, aj keď nechtiac, atakoval Pavelskiho v zraniteľnej pozícii). Asi to naozaj nebolo na päťminútovú presilovku, v ktorej môžete dať toľko gólov, koľko chcete.
Ale ťažko povedať, či sa dá dlhodobo nevýrazné výkony Sharks zvaliť na zlú karmu. Podľa mňa to bude hlbší problém. Od brankárov cez príliš bohorovnú hru najmä v podaní obrancov-špílmachrov Brenta Burnsa a Erika Karlssona až po zloženie kádra, v ktorom prítomnosť práve týchto dvoch hviezdnych bekov podobného typu môže priniesť viac škody ako osohu (to hovorím napriek tomu, že obaja patria medzi mojich obľúbeným hráčov).
Ešte sa však vrátim k Lukášovej otázke, či by Sharks bez početných zranení mohli postúpiť až do finále Stanley Cupu. Ja si myslím, že St. Louis Blues boli minulý rok na jar takí rozbehnutí (tu sa musím trochu pochváliť, že som ich pred štartom play off tipoval na finále), že by ich nezastavili ani zdraví Pavelski a spol.
Blues sú všeobecne zaujímavým príkladom toho, ako sa dá zabojovať s osudom. Minulý rok boli ešte na začiatku januára posledným tímom celej NHL a potom sa odrazili k fantastickej jazde až k titulu. V novej sezóne sa im zranilo pomerne dosť hráčov vrátane Vladimira Tarasenka a mužstvo naďalej šliape, je najlepšie v Západnej konferencii.

Podobnú vnútornú silu vidím aj v Pittsburghu. Ten už roky dokazuje, že ho nezastavia ani zranenia najdôležitejších členov kádra. Za tie roky im dlhodobo chýbali Sidney Crosby, Kris Letang, Jevgenij Malkin, v tomto ročníku už boli na maródke Malkin, Crosby, teraz tam ešte dlho ostane až do vyradenia najproduktívnejší hráč tímu Jake Guentzel... A Penguins stále fungujú ako dobre namazaný stroj.
Práve ten charakter spolu so skvelým jadrom lídrov bol dôvodom toho, že Penguins zvládli všetky rany osudu, v rokoch 2016 a 2017 vyhrali dva Stanley Cupy za sebou a už dlhé roky stále patria do špičky NHL.
Tampa naopak v minulej sezóne narazila na príliš málo prekážok. Keď potom v play off došlo na 'lámanie chleba', bolo to cítiť - tím bol skrátka málo zocelený.
V súvislosti s tým, ako môže absencia kľúčových hráčov stmeliť zvyšok tímu, mi napadá ešte jeden príklad: Vegas Golden Knights. Nováčik mal po svojom vstupe do ligy na jeseň 2017 veľké problémy s brankármi, takže musela chytať dokonca štvorka v hierarchii klubu. Hokejisti z Nevady sa napriek tomu stali najsilnejším tímom Západnej konferencie a vo svojej premiérovej sezóne postúpili do finále Stanley Cupu...
...kde nestačili na Washington Capitals. Tí by vlastne mohli byť ďalším takým príkladom, čo myslíte?
Hron: Áno, svojím spôsobom to tak bolo. Svoj prvý a jediný titul predsa vyhrali v sezóne, pred ktorou sa hovorilo, že svoju jedinečnú šancu na Stanley Cup prepásli.
Pamätáte si? Z americkej metropoly pred štartom víťazného ročníka odišli Kevin Shattenkirk, Marcus Johansson, Justin Williams aj Karl Alzner. Ten posledný zdôvodňoval svoje zbohom vetou, že konečne chce niečo vyhrať - ovplyvnený sériou predchádzajúcich zlyhaní v play off skrátka prestal veriť, že Capitals môžu zvládnuť niečo veľké.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
A mýlil sa, rovnako ako mnohí iní. Ovečkinova partia práve vtedy zlomila prekliatie - najskôr ako obyčajne kraľovala v základnej časti, potom však prekvapujúco nezakopla ani v nadstavbovej a postupne vyradila Columbus, Pittsburgh, Tampu aj Vegas.
Nejaké reči o večných lúzroch? Nepriazni osudu? Stačil defenzívny mentor Barry Trotz, Ovečkinova výnimočnosť, k tomu partia schopných a hlavne odhodlaných pomocníkov. A mohlo sa oslavovať.
Tým sme sa vlastne dostali späť k tomu, čo Martin povedal na začiatku. S nepriazňou osudu sa dá pracovať. Ak sa niekto bude len v kúte sťažovať a ľutovať sa, ako je všetko nespravodlivé, tak tým lúzrom asi fakt bude.
To platí na ľade aj v živote.