"Tých desať rokov bolo naozaj zábavných," povedal Kane. "Mal som šťastie, že som hral v dobrých tímoch a mal som pri sebe aj dobrých spoluhráčov. Slúžilo mi zdravie a bol som konzistentný."
Kane bol v uplynulých desiatich rokoch 4. v streleckej tabuľke (za Ovečkinom, Stevenom Stamkosom a Johnom Tavaresom) aj medzi nahrávačmi (za Nicklasom Bäckströmom, Claudeom Girouxom a Crosbym), čo ho vysadilo do absolútneho čela pelotónu. Hráč s číslom 88 sa stal hnacím motorom najúspešnejšieho obdobia v dejinách Blackhawks, ktoré pozlátili tri Stanley Cupy z rokov 2010, 2013 a 2015.
V sezóne 2015-16 Kane získal okrem Art Ross Trophy aj Hart Trophy a Ted Lindsay Award. To je už dostatočne bohatá zbierka na neskoršie uvedenie do Hokejovej siene slávy v Toronte.
"Teraz sa teším na to, čo prinesie ďalšia dekáda," povedal Kane v posledných minútach minulého roka.
Viac o téme: [Dekáda vzletov. Čo priniesli desiate roky]
Stále má pred sebou niekoľko dôležitých úloh. Blackhawks sa v posledných dvoch sezónach nedostali do play off. Minulý rok im chýbalo šesť bodov a momentálne strácajú štyri na druhú divokú kartu v Západnej konferencii.
Aj utorkový súboj v hale Saddledome však ukázal, že na Kanea sa stále dá spoľahnúť. V hernom prehľade a ovládaní puku je absolútnou špičkou NHL. Ovečkin má svoju kanceláriu prevažne v okolí ľavého kruhu v útočnom pásme, Kane sa najlepšie cíti na pravej strane, kde môže šikovne manévrovať a vymýšľať najrôznejšie ofenzívne varianty.
Proti Calgary odtiaľ poslal medzi tromi protivníkmi gólovú prihrávku, ktorý prevzal skórujúci fínsky obranca Olli Määttä. O 90 sekúnd neskôr zrežíroval aj úspešnú operáciu v presilovke. Vrcholom bola akcia, pri ktorej si Kane nakorčuľoval na ľavú stranu, obhodil si beka a trpezlivo počkal na správnu chvíľu na strelu, ktorá presvišťala okolo ľavého betónu brankára Flames Davida Ritticha.
Gól do prázdnej bránky sekundu pred vypršaním hracieho času bol Kaneovým podpisom pod výhru 5:3 aj rozlúčkou s dekádou, ktorá by minimálne v Chicagu mohla niesť jeho meno.