Arizona: Dotyk zimy uprostred púšte

Ako doplnok k tradičnému augustovému seriálu 31 tímov za 31 dní naša redakcia pripravila seriál Genius loci, ktorý prináša netradičný pohľad na prostredie, v ktorom sa hrá NHL. Autori Michael Langr a Marek Burkert na svojich cestách spoznali 25 zo 31 štadiónov a miest National Hockey League a v ďalších arénach boli ostatní redaktori. Preto vám môžeme sprostredkovať malý letný 'výlet' do všetkých destinácií ligy z osobného pohľadu. Tentoraz je na rade Arizona.

Horúci piesok, kaktusy a slnkom rozpálená krajina. Prostredie, ktoré akoby vypadlo priamo zo slávneho seriálu Breaking Bad. Ale aj vo Phoenixe, kde sa teploty celoročne pohybujú okolo 35 stupňov Celzia, si môžete užiť trochu zimy.
Navliecť si na seba dres, nasadnúť do auta a po približne 20 minútach jazdy zaparkovať pred Gila River Arenou v Glendale, to je pravidelný rituál fanúšikov Coyotes, ktorí na domáce zápasy prichádzajú z Phoenixu.
Priemerná návštevnosť okolo 13-tisíc divákov na zápas síce dlhodobo patrí medzi najnižšie v NHL, ale hráči na púštnu destináciu nedajú dopustiť.
[Viac zo seriálu preview 31 za 31 na NHL.com/sk]
"Je to jedno z najlepších miest pre hokej, pre rodinu aj pre život. Je to tam bezpečné, pekné počasie, všade upratané a v zime slniečko," hovorí český obranca Zbyněk Michálek, ktorý za Coyotes odohral desať sezón z celkových 13 v NHL.
"Potom bol pre mňa šok, keď som po piatich rokoch vo Phoenixe išiel do Pittsburghu. Tam to totiž bolo podobné ako v Česku počas inverzie. Zatiahnuté, na človeka to doľahlo. Pritom som hral len vo Phoenixe a predtým ešte tri roky AHL v Houstone v Texase. To sa potom na iné podnebie zvyká naozaj ťažko," dodal Michálek.
V Arizone však bol kvôli hokeju a získať si fanúšikov z oblasti, kde si svoj okruh priaznivcov vybudovali hráči amerického futbalu Cardinals, bejzbalisti Diamondbacks a basketbalisti Suns, pre Coyotes vôbec nebolo jednoduché.

Obrovské palmy pred vchodom do Gila River Areny určite nepôsobia ako pozvánka na hokejové zápasy, ale vo vnútri sa cítite rovnako komfortne ako v ktorejkoľvek inej hale v NHL.
Pre Coyotes sa stala domovskou arénou v decembri 2003, na hokejové zápasy sa do nej zmestí 17 125 divákov, ale väčšinou ostáva dosť prázdnych sedadiel. V posledných rokoch je vypredané len občas na víkendové duely proti veľmi atraktívnym súperom, za ktorými prídu ich priaznivci...
Po presídlení z Winnipegu sa Coyotes sedem rokov delili o halu v centre Phoenixu s basketbalistami Suns. Teraz už o priazeň fanúšikov musia bojovať v Glendale, kúsok od štadióna Cardinals.
"Je jasné, že keď sa tímu darí, chodí viac ľudí. A my sme sa do play off veľmi nedostávali. Až na výnimky. Ale vtedy to v hale poriadne žilo," spomínal útočník Radim Vrbata na roky 2010-12, keď sa tím trikrát za sebou prebojoval do play off. Pred siedmimi rokmi dokonca do finále Západnej konferencie. "Ale bohužiaľ, tím na Stanley Cup sme vtedy aj tak nemali..."
Pôvodné obavy z horúčav rýchlo vystriedalo nadšenie z prostredia, v ktorom sa hráči ocitli.

"Na pár miestach som si zahral a určite nie na zlých, ale Phoenix bol suverénne najlepší, hlavne keď sme už mali deti. Myslel som si, že by som nevedel žiť niekde v teple, ale slniečko mi naopak každé ráno dodávalo energiu. Keď sme prileteli niekam do Edmontonu alebo do Calgary, kde na konci marca snežilo... Tam je to asi niekedy na samovraždu," uvažoval Vrbata.
Jeho bývalý spoluhráč Hanzal si zase pochvaľoval hodiny strávené na golfe s ikonickým spoluhráčom Shaneom Doanom.
Na hráčov pritom nikdy naplno nedoľahli vyslovene existenčné problémy, ktoré mal klub v minulej dekáde. Bankrot majiteľa Coyotes Jerryho Moyesa donútil NHL, aby prevzala správu nad klubom. Za tri sezóny sa dostal do straty viac ako 80 miliónov dolárov. Kvôli nesplneným limitom návštevnosti navyše prišiel aj o štvrtinu príspevkov zo spoločného fondu NHL.

Okrem toho tu bola aj nevýhodná zmluva s vlastníkom arény, ktorým je mesto Glendale, Coyotes mu platili aj poplatok za každé zaparkované auto pred halou. Stále častejšie sa začalo hovoriť o presťahovaní klubu...
Stále zúfalejšia situácia však prebudila komunitu fanúšikov, ktorá sa za viac ako desať rokov hokeja v Arizone okolo klubu slušne rozvinula. Krízu po dlhom hľadaní vyriešil príchod nového investora a rozbúrená atmosféra sa upokojila.
Hráčov NHL narodených v Arizone je síce stále veľmi málo (Sean Couturier, Matthew Tkachuk), ale v Scottsdale po presídlení z Kalifornie vyrastala napríklad aj jednotka draftu 2016 Auston Matthews.
Ako malý vraj na zápasoch Coyotes okrem Doana obdivoval aj Dannyho Briéra. Keď mal osem rokov, tak dokonca na vlastné oči sledoval úžasný gól Alexa Ovechkina z Washington Capitals, ktorý domáceho brankára prekonal ležiac na chrbte...
Matthews, ktorý od piatich rokov navštevoval hokejový program Arizona Bobcats, je aj najlepším príkladom toho, ako sa tento zimný šport uchytil vo vyprahnutej krajine. Aj toho, ako NHL zapustila korene na miestach, kde ich obyvatelia videli poriadny kus ľadu len v hokejovej hale.