Skip to main content

Noví členovia Siene slávy majú veľa spoločného

Nedomanský je oficiálne členom vybranej spoločnosti. S ďalšími novými honorovanými ho spája niekoľko vecí

Autor Michael Langr @NHLsvk / nezávislý šéfautor NHL.com/sk

Nedomanského reč

Nedomanský bol uvedený do Siene slávy

Václav Nedomanský bol uvedený do Siene slávy a pripomenul, že utiekol z východnej Európy, aby si mohol zahrať hokej v Severnej Amerike

  • 14:42 •

Každý pochádza z iného kútu severnej pologule, ale svojím spôsobom majú všetci niečo spoločné. A nielen to, že v pondelok ako noví členovia vstúpili do Hokejovej siene slávy v Toronte.

Hayley Wickenheiserová, Sergej Zubov, Jim Rutherford aj Václav Nedomanský zdieľajú lásku k hokeju, ale aj fakt, že sa v mnohých smeroch stali priekopníkmi a budovateľmi tohto športu.

Nedomanský bol prvým Čechoslovákom, ktorý sa výrazne presadil v NHL. Zubov patril do vlny prvých Rusov, ktorí už v mladom veku odišli do zámoria a stali sa tam hviezdami. Wickenheiserová bola prvou ženou, ktorá hokej v Severnej Amerike masovo preslávila ako hviezda kanadskej reprezentácie. A Rutherford zase mužom, ktorý sa z brankára stal špičkovým generálnym manažérom a vybudoval tímy, ktoré spolu trikrát získali Stanley Cup: Pittsburgh Penguins v rokoch 2016 a 2017 a predtým Carolina Hurricanes v roku 2006 - práve týmto spôsobom výrazne pomohol rozšíriť popularitu hokeja v Caroline, ktorá je skôr južanskou destináciou.

Tohtoročnú triedu nových členov Siene slávy, do ktorej okrem spomínanej štvorice vstúpili ešte Guy Carbonneau a v neprítomnosti aj najúspešnejší tréner v histórii univerzitnej ligy NCAA Jerry York, tak skôr ako rekordy, vysokánske bodové kontá či zbierky individuálnych cien definuje ich status objaviteľov nových ciest.

Počas svojho pondelkového uvedenia touto cestou previedla divákov v Sieni slávy Wickenheiserová, ktorá do veľkej miery spopularizovala ženský hokej v Kanade a priviedla k nemu tisícky nových hráčok.

Tou cestou previedol prítomných aj Nedomanský, ktorý im stručne opísal jednosmerku z komunistického Československa. Slávny český útočník 60. a 70. rokov mal pripravenú reč, ale nakoniec sa od nej odchýlil a zabudol tak na niekoľko ľudí, ktorým chcel poďakovať. Keď dorozprával Carbonneau, posledná z honorovaných Wickenheiserová pozvala Nedomanského späť na pódium, aby svoju reč dokončil.

"Cítim sa ako filmová hviezda, aj keď ňou nie som," zahájil svoju reč.

Tá skromnosť možno nie je na mieste, pretože podľa jeho príbehu by sa dala nakrútiť slušná dráma.

Nedomanský pred 45 rokmi odišiel z Československa za slobodou a zamieril do Toronta. Stal sa prvým hráčom, ktorý utiekol spoza Železnej opony za snom hrať profesionálny hokej v Severnej Amerike. Hral v tímoch Toronto Toros a Bigmingham Bulls vo WHA, potom nastúpil na 421 zápasov NHL za Detroit Red Wings, St. Louis Blues a New York Rangers. V NHL dal aj v pokročilom veku 122 gólov a pripísal si 278 bodov.

"Teraz je ten správny čas poďakovať Kanade ako krajine, ktorá mi dala šancu žiť svoj život tak, ako som ho chcel žiť," vyhlásil v pondelok. Poďakoval Tedovi Lindsayovi, bývalému generálnemu manažérovi Red Wings, že ho priviedol do NHL. Jeho reliéf, ktorý bude vystavený s Sieni slávy, odhalil Frank Mahovlich, ktorý je jej členom už od roku 1981 a hneď od roku 1974 sa stal Nedomanského veľkým priateľom.

"Príchod do Toronta by pre mňa určite nebol taký ľahký, keby sa o mňa od začiatku nestarali môj dlhoročný kamarát Frank Mahovlich so (svojou ženou) Mariou. Neviem, ako sa im to podarilo, pretože som vôbec nevedel po anglicky," opisoval rodák z Hodonína.

Dnes má za sebou 45 rokov života s Severnej Amerike a oveľa lepšiu znalosť angličtiny ako po príchode do Kanady predviedol aj na pondelkovom ceremoniáli, na ktorom ďakoval mnohým ľuďom za to, že mu pomohli vybudovať si nový život v novom domove.  

Väzby na Česko má aj Wickenheiserová, ktorej bývalý partner je tréner hokejových zručností Tomáš Pacina - syn dlhoročnej redaktorskej legendy MF DNES Václava Pacinu. Držiteľka štyroch zlatých olympijských medailí prijala za svojho Tomášovho syna z predchádzajúceho vzťahu Noaha a po rozchode sa oňho s českým partnerom striedavo starajú.

Aj Zubovova cesta za hokejovou slávou súvisela s Českom, lepšie povedané v českých topánkach. "Mal som tri roky, keď mi otec kúpil korčule českej výroby, ktoré sa vtedy u nás v v Rusku nepredávali. Boli mi tak o päť čísel väčšie, ale aj tak to bolo super," porozprával bývalý skvelý obranca.

"Hokej bola prvá vec, ktorú som chcel robiť. Stále som ho hral v našom malom byte a keď som dostal tie korčule, tak ma skrátka postavili na ľad a bolo to jasné," povedal bývalý ruský bek, ktorý získal Stanley Cup s New York Rangers (1994) aj s Dallas Stars (1999) a predtým stihol vyhrať aj olympiádu v roku 1992. Nakoniec v 1068 štartoch za Rangers, Penguins a Stars nazbieral 771 bodov - z ruských obrancov v NHL ich nazbieral viac iba Sergej Gončar (811).

Malá stopa zo stredu Európy je tak otlačená v niekoľkých nových menách, ktoré už patria do Siene slávy. Viac ich však všetkých spája to, čo urobili pre rozširovanie slávy a popularity celého hokeja.

Čítajte viac

NHL používa cookies, web beacons a ďalšie podobné technológie. Používaním webových stránok a ďalších online služieb NHL dávate súhlas s našou Ochranou osobných údajov a s Podmienkami služby, vrátane našej Cookie Policy.