CZ sK 24 23 Anniversary

Pred 30. rokmi, 14. septembra 1993, odštartovali najvyššie súťaže v rozdelenom Česku a Slovensku. Pri príležitosti výročia rozdelenia federálnej ligy prinášame seriál mapujúci najlepších slovenských a českých hokejistov v dejinách NHL. V redakčnom rebríčku sa nesústredíme len na góly, asistencie a body, ale aj na historický význam a odkaz, ktorí títo hokejisti zanechali v zámorí i vo svojich rodných krajinách. Pokračujeme trojicou medzi 24. a 22. miestom.

24. Anton Šťastný (v NHL 1980-1989)

Ten tretí, ten najmladší. Keď sa hovorí o legendárnych bratoch Šťastných, tak je Anton takmer vždy spomenutý až na poslednom mieste. V žiadnom prípade si však nezaslúži, aby bol prehliadaný. O jeho kvalitách svedčí aj úctyhodný bodový priemer, aký dosiahol vo svojich 650 odohraných zápasoch v NHL - 0,98!

V úvodných ôsmich sezónach za Quebec Nordiques bolo jeho minimom 25 gólov a 62 bodov. Maximom 39 gólov (v nováčikovskom ročníku) a 92 bodov.

Po úteku z komunistického Československa sa stal spolu so súrodencami Petrom a neskôr aj Mariánom aj ikonou tímu z frankofónnej časti Kanady. Muž s prezývkou Stenly bez problémov zvládal nevďačnú úlohu brániaceho ľavého krídla a okrem toho strieľal veľa gólov. V NHL sa jeho gólový účet zastavil na úctyhodnom čísle 252. Asistencií mal 384.

Vo februári 1981 sa Anton a Peter zapísali do histórie, keď v dueli s Washington Capitals spoločne zaznamenali 16 bodov. Starší brat si pripísal bilanciu spoločne zaznamenali 4+4, mladší 3+5. Nečudo, že im samotný Wayne Gretzky vymyslel prezývku 'Stats-ny Brothers'. "Ľudia od nás v Quebecu čakali veľké veci a my sme ich nechceli sklamať," opísal Peter.

V slovenskom historickom rebríčku je Anton na deviatom mieste medzi strelcami a jedenásty v bodovaní. Kľúčová je však aj jeho priekopnícka úloha, akú mal po nasledujúcej generácie hráčov prichádzajúcich zo strednej a východnej Európy. Za morom ich už nikto nepovažoval za exotické exempláre z hokejovo rozvojových krajín.

Bratia Šťastní nazbierali šestnásť bodov

23. Tomáš Vokoun (v NHL 1996-2013)

Po Dominikovi Hašekovi druhý najlepší český brankár, ktorý kedy za oceánom hájil bránku tímu NHL. Zo 700 zápasov vyťažil 300 výhier, 51 čistých kont, kariérny priemer 2,55 gólu na zápas a úspešnosť 91,7 percenta.

V roku 1994 bol pritom draftovaný až v deviatom kole na 226. mieste Montreal Canadiens, za ktorých 6. februára 1997 absolvoval hrôzostrašnú premiéru proti Philadelphia Flyers. Scvrkla sa na jednu tretinu, počas ktorej Vokoun inkasoval štyri góly zo 14 striel a ďalšia šanca v Kanade už neprišla.

Myšlienky na návrat do Európy rozohnal rozširovací draft, po ktorom sa Vokoun stal hráčom a neskôr aj neotrasiteľnou jednotkou Nashville Predators, za ktorých odchytal osem sezón.

"Rád sa tam vraciam a som trochu nostalgický. Zažil som tam skoro desať rokov a narodili sa tam obe moje deti. Bola to asi najlepšia etapa môjho života. V novom klube sa môžete do histórie zapísať viac ako napríklad v Montreale, kde je storočná tradícia," povedal Vokoun o Nashville v rozhovore pre Sport.cz.

V roku 2007 však bol vymenený do Florida Panthers, kde sa stal jednotkou na nasledujúce štyri sezóny. Potom sa Vokounova kariéra trochu roztrieštila. Rok strávil vo Washington Capitals a záverečnú sezónu odchytal v Pittsburgh Penguins, s ktorými sa dostal až do finále konferencie, čo bol Vokounov najlepší kariérny výsledok v play off.

Okrem dvoch účastí na All-Star Game patrí na zoznam jeho úspechov aj dve zlatá zo svetových šampionátov IIHF (2005, 2010), na ktorých mal kľúčovú zásluhu, ale aj bronz zo zimných olympijských hier v Turíne.

Po konci kariéry sa na Floride začal venovať trénovaniu detských tímov, profesionálny hokej mu už nechýba.

"Človek sa snaží udržiavať, aby mal čo robiť, ale nie aby ho to prerástlo, že by nemal čas na vlastnú rodinu," vysvetľoval Vokoun.

Tomáš Vokoun

22. Michal Pivoňka (v NHL 1986-1999)

Majster sveta z Prahy 1985 ako dvadsaťročný utiekol spoza železnej opony, aby uskutočnil svoj sen zahrať si v NHL. Výrazne riskoval, ale oplatilo sa mu to. Vo Washington Capitals počas 13 sezón stihol 825 zápasov, v ktorých zaznamenal 599 bodov (181+418).

O rozvážneho centra pritom bol za morom záujem už od juniorských rokov. Pivoňka zažiaril hlavne na svetových šampionátoch dvadsaťročných. V All-Star tíme turnaja bol v roku 1985 vo Fínsku, kde Československu uniklo zlato len kvôli horšiemu skóre, aj o rok neskôr pri MS v kanadskom Hamiltone.

Už v roku 1984 si však českú posilu vybrali Capitals na drafte ako 59. v poradí a dali tak odchovancovi Kladna jasne najavo, že sa oňho usilujú. Pivoňka potom využil na útek dovolenku z Juhoslávii. A cez Taliansko zamieril do USA.

"Netušil som, či budem mať na to, aby som hral NHL," obával sa Pivoňka. V Capitals však rýchlo zaplnil miesto, ktoré vzniklo odchodom švédskeho útočníka Bengta Gustafssona. Český center všetkých ohromil snahou hrať nebojácne do tela, ktorú skombinoval s výborným korčuľovaním a skvelými prihrávkami.

Spoločne so Slovákom Petrom Bondrom a Ukrajincom Dmytrom Chrystyčom vytvorili obávanú 'United Nations Line'. Medzi rokmi 1989-1993 mal Pivoňka štyri vynikajúce sezóny, bodové maximum si však nevytvoril až v ročníku 1995-96, keď nazbieral 81 bodov (16+65). V roku 1998 si ešte zahral v play off, v ktorom to Washington dotiahol až do finále proti Detroit Red Wings.

Michal Pivoňka

Príbuzný obsah