Čo ukázali MS: Slovenské nadšenie, kanadský happy end

Tieto majstrovstvá sveta boli všetko, len nie obyčajné. Šampionát v lotyšskej Rige sa síce hral v bubline, v uzavretom svete bez divákov alebo v záverečnej fáze s ich minimálnym počtom i s nižším počtom veľkých hviezd z NHL ako zvyčajne.

Napriek tomu bol od začiatku do konca zaujímavý.
Od prvého dňa v skupinách sa rodili nečakané výsledky, postupne sa písali story veľkých comebackov, zvratov a prekvapení. Pozrite sa na najväčšie príbehy uplynulých 84. majstrovstiev sveta IIHF.
Kanadská Popoluška sa pretancovala k zlatu
Stačilo málo a Kanada mohla zažiť najväčšiu blamáž v histórii. Aj to málo však pomohlo k tomu, že zámorský tím nakoniec vybojoval zlaté medaily a vyrovnal Rusko (spoločne so ZSSR) s 27 titulmi.

Kanaďania v úvode turnaja prehrali s Lotyšskom, USA aj s Nemeckom a do poslednej chvíle posledného zápasu nebolo jasné, či vôbec postúpia zo skupiny. Po hrozivom úvode síce trikrát vyhrali, ale nakoniec podľahli Fínsku po nájazdoch a museli čakať na výsledok zápasu Nemecko - Lotyšsko. Ak by tieto dva tímy po 60 minútach remizovali, postúpili by ďalej a Kanada by nepostúpila ani do štvrťfinále.
Nemci však vyhrali za tri body, Lotyšsku turnaj ukončili a kanadskej 'Popoluške' naopak ako rozprávkoví holúbkovia pomohli postúpiť 'na bál'.
Tím trénera Gerarda Gallanta tento darček využil najlepšie, ako sa dalo. Vo štvrťfinále zdolal Rusko, v semifinále Američanov a vo finále znova čelil Fínom - aj keď v ňom dvakrát prehrával, priviedol duel do predĺženia a v ňom Nick Paul po kombinácii so spoluhráčom Connorom Brownom z Ottawa Senators rozhodol o nečakanom zlate pre výber, ktorý neoplýval žiadnymi hviezdami NHL.
Kanaďania napriek tomu nakoniec ovládli aj bodovanie turnaja: Brown bol so 16 bodmi (2+14) prvý, Andrew Mangiapane s 11 (7+4) tretí a Adam Henrique s 11 (6+5) štvrtý. Jediný, kto sa medzi nich vkliesnil, bol trinásťbodový americký útočník Conor Garland (6+7).
Slováci nadchli fanúšikov
Slovenskí hokejisti vleteli do šampionátu ako víchrica, ktorá postupne zmietla Bielorusko, Veľkú Britániu a dokonca aj Rusko. Aj keď potom prehrali so Švajčiarmi, Švédmi aj Čechmi, výhra nad Dánskom a ďalší vývoj v skupine A im zaistili postup.

Národný tím vedený trénerom Craigom Ramsayom ako keby postupne strácal dych, začal často inkasovať a štvrťfinále s Američanmi prehral 1:6. ich nápaditá hra a nebojácny ofenzívny hokej však na šampionáte zanechali skvelý dojem a zaistili krajine najlepšie umiestnenie (8.) od roku 2013.
Slováci postúpili do vyraďovacích bojov po ôsmich rokoch. Paradoxne sa im to podarilo v ročníku, keď šampionát odohrali s najmladším tímom v histórii. V kádri nechýbali teenageri Šimon Nemec, Juraj Slavkovský či Samuel Kňažko. Z NHL prišla len jediná posila, útočník Marián Studenič, ktorý tento rok odohral 8 duelov za New Jersey Devils.
Cehlárik sa stal najlepším útočníkom
Slovenský tím pridal k výrazne zlepšeným výkonom a postupu aj jedno individuálne ocenenie navyše. Najlepším útočníkom majstrovstiev sa podľa direktoriátu turnaja stal Peter Cehlárik.
Forvard, ktorý sa niekoľko rokov márne pokúšal natrvalo presadiť do základného kádra Boston Bruins, nakoniec našiel šťastie v Európe. Rozohral sa v švédskom Leksande a na šampionáte v Rige ťahal Slovensko piatimi gólmi a 11 bodmi v ôsmich dueloch.
Dvadsaťpäťročný rodák zo Žiliny sa tak stal ešte len druhým Slovákom v histórii, ktorý získal toto ocenenie. Doteraz bol jeho jediným slovenským držiteľom aktuálny generálny manažér reprezentácie Miroslav Šatan, ktorý ho získal v roku 2000 na striebornom šampionáte v ruskom Petrohrade.
Vystúpenie Čechov vzbudilo rozpaky
Kým Kanada sa z počiatočnej biedy odrazila k triumfálnemu ťaženiu, českej reprezentácii sa nič také nepodarilo. Tím sa po prehre s Ruskom a Švajčiarskom síce zlepšil, po predĺžení zdolal Bielorusko a hlavne otočil duel proti Švédom z 0:2 na 4:2, lenže tento moment nedokázal využiť tak ako Gallantovo mužstvo.
Po 'povinnej' výhre nad Veľkou Britániou Česi porazili Dánsko 2:1 až po nájazdoch a rozstrieľali sa až v zápase proti Slovensku (7:3), v ktorom už išlo len o prestíž. Aj keď neberieme do úvahy individuálne chyby, ktoré tím stáli prvé zápasy, v celkom turnaji bola nedostatočná hlavne ofenzíva - tento problém naplno odhalilo štvrťfinále proti dobre organizovaným Fínom, ktorým Česi nedokázali dať ani jeden gól.

V obrane dlhodobo vyčnieval len Filip Hronek a v útoku produktívny Dominik Kubalik, ale aj krídlo Chicago Blackhawks bolo s bilanciou 3+3 v bodovaní turnaja až 24. Ani posily z NHL nedokázali tím v dôležitých momentoch (s výnimkou zápasu proti Švédom) strhnúť. Snaha nechýbala, ale chýbala finálna prihrávka, lepšia a častejšia streľba a vôľa presadiť sa v priestore pred bránkou, kde kraľovali dôsledné obranné bloky súpera.
Outsideri hrali výborne
Hádam žiadne iné MS v modernej ére a možno ani v celej histórii nepriniesli toľko prekvapujúcich výsledkov ako tohtoročné. Začalo sa to prvý deň výhrou Lotyšov 2:0 nad Kanadou, pokračovalo prehrou Fínov s Kazachstanom (1:2 po nájazdoch) a Švédov s Dánskom (3:4) i s Bieloruskom (0:1), Rusov so Slovákmi a Kanadou s Nemcami (v oboch prípadoch 1:3)...
Veľa papierovo slabších tímov vďaka tomu bojovalo o postup zo skupín do posledného dňa a napríklad Kazachstan či Lotyšsko k nemu boli veľmi blízko. Šok zažili Švédi, ktorí sa prvýkrát od zavedenia play off v roku 1992 nedostali do štvrťfinále. Aj veľkí outsideri (s jedinou výnimkou Talianska) nakoniec vybojovali body - Veľká Británia mala štyri a v skupine A skončila siedma pred Bieloruskom.
Britský útočník Liam Kirk bol dokonca spolu s Kanaďanom Mangiapanem so siedmimi gólmi najlepším strelcom MS a dostal sa aj do All-Star šestky šampionátu! Aj toto môže tradicionalistom znieť ako sci-fi, ale aj to bola realita tohtoročných majstrovstiev.
Rusku nepomohli ani last minute posily
Rusi (za trest po dopingových deliktoch v ich športe hrajúci pod hlavičkou olympijského výboru) napriek porážke so Slovenskom pôsobili veľmi sľubným dojmom. Skupinu A nakoniec vyhrali a postupne ich posilňovali hráči vyradení z play off NHL: najprv Dmitry Orlov (Washington Capitals), potom Vladimir Tarasenko (St. Louis Blues) a brankár Sergei Bobrovsky (Florida Panthers).
Ani to však nakoniec nepomohlo. Medailové nádeje tímu, ktorý mal byť najväčším favoritom na zlato z Rigy, hneď vo štvrťfinále uťala Kanada, ktorej sa naopak vôbec neverilo. Rusko, ktoré je olympijským víťazom z roku 2018, tak napriek pravidelným injekciám hráčov z NHL čaká na titul od roku 2014.
Boyle dojal bronzovým comebackom

Spojené štáty sa v posledných rokoch stali intenzívnym zberateľom medailí. Američania majú z ôsmich šampionátov od roku 2013 štyrikrát bronz. Ten štvrtý pridali tento rok, keď v skupine predviedli veľmi slušný výkon, vo štvrťfinále rozbili Slovákov 6:1 a nestačili až v semifinále na Kanadu (2:4). V dueli o tretie miesto však našli motiváciu a rozstrieľali Nemecko tiež 6:1.
Na stupeň víťazov ich ako kapitán priviedol dlhoročný útočník NHL Brian Boyle. Jeho príbeh je priam dojímavý: pred rokmi prekonal rakovinu, po minuloročnom pôsobení vo Florida Panthers bol tento rok bez angažmánu, ale napriek tomu dostal v 36 rokoch šancu a prvýkrát reprezentoval USA.
"Bola to ťažká cesta, ale stálo to za to," povedal Boyle s medailou na krku. "Že som patril do tohto mužstva, bude jednou z mojich najkrajších spomienok v kariére. Som naozaj vďačný, že ma sem pozvali a som hrdý na to, že patrím do tejto partie."
O rok vo Fínsku
Fíni, ktorí tento rok obhajovali titul z Bratislavy 2019 a z posledných dvoch MS majú zlato a striebro, budú hostiť budúci šampionát. MS 2022 sa budú hrať od 21. mája do 6. júna v Helsinkách a Tampere.
Slovensko na nich v skupine A (Helsinki) vyzvú úradujúcich šampiónov z Kanady, Rusko, Nemecko, Švajčiarsko, Dánsko, Kazachstan a Taliansko. Česko bude patriť do nabitej skupiny B (Tampere) spolu s domácim tímom, s USA, Švédskom, Lotyšskom, Nórskom, Bieloruskom a Veľkou Britániou.
Účastníci budú rovnakí ako tento rok, keď sa kvôli pravidlám súvisiacim s pandémiou koronavírusu z elitnej šestnástky výnimočne nezostupovalo.