Daňo: Som vďačný za to, čo som v NHL odohral

Aj keď sa primárne venujeme NHL, nezabúdame ani na dianie na opačnej strane Atlantiku. Približne dvakrát za mesiac vám v sezóne 2023-24 prinesieme rozhovor s niektorou osobnosťou pôsobiacou na Slovensku či inde v Európe. Tentoraz sme sa porozprávali s útočníkom Markom Daňom, ktorý hrá za českých majstrov z Třinca.  

Pred rokom sa ako prvý cudzinec stal kráľom strelcov českej extralige. V tejto sezóne to Marko Daňo asi nezopakuje. Slovenský útočník v službách HC Oceláři Třinec je už od novembra mimo hry kvôli zraneniu kolena, ale na záver základnej časti by sa mal vrátiť. Jednou z motivácií odchovanca Trenčína by mohol byť aj svetový šampionát IIHF, ktorý sa tento rok hrá práve v susednom Česku.  

Dvadsaťdeväťročný útočník v NHL zasiahol do šiestich sezón. Začal v Columbus Blue Jackets, ktorí ho v roku 2013 aj draftovali v prvom kole (27. miesto). Pokračoval za Chicago Blackhawks, Winnipeg Jets, Colorado Avalanche a s NHL sa s najväčšou pravdepodobnosťou rozlúčil opäť v drese Columbusu.

Držiteľ bronzovej medaily z olympiády v Pekingu a dvojnásobný šampión českej extraligy v NHL odohral spolu 141 zápasov, v ktorých nazbieral 19 gólov a 26 asistencií. Po odchode zo zámoria sa dohodol s českým Třincom, za ktorý v minulosti nastupoval jeho otec Jozef, bývalý útočník a súčasný asistent trénera vo farmárskom tíme sliezskeho klubu.

Aký bol návrat na miesto, ktoré ste dôverne spoznali už v detstve? Ostali vám v Třinci nejaké väzby?

"Tatino hral v Třinci, ale my sme boli s maminou stále v Trenčíne, odkiaľ pochádzame. Buď sme za ním dochádzali, alebo tatino jazdil domov. Vtedy bolo v mužstve viacero chalanov z Trenčína, takže sa striedali pri šoférovaní. S Ľubom Sekerášom a Braňom Jánošom tvorili partiu a spolu chodili domov. Ja som však do škôlky a do školy chodil v Trenčíne. Ale poznal som v Třinci ešte starý štadión, kde som ako malý behal po kabíne. Keď som prišiel do klubu hrať, tak stará hala už bola zrušená a nebol som sa tam ani pozrieť."

Ako v klube vnímajú odkaz vášho otca?

"Tatino pôsobí vo farmárskom klube vo Frýdku Místku, ako asistent hlavného trénera, takže je stále spätý s klubom. Bývame kúsok od seba. Keď hral minulý rok Třinec v Bratislave Winter Games, tak tam bolo veľa fanúšikov z Třinca a všetci sa s ním chceli fotiť. Takže ho stále spoznávajú a majú dobré spomienky na jeho pôsobenie."

Zamierili ste rovno do víťazného tímu a po príchode zatiaľ zbierate len tituly. Ako to vidíte tento rok?

"Ciele sú opäť tie najvyššie. Verím, že sa nám podarí získať ďalší titul. Spravíme pre to všetko, aby sa úspechy z minulých rokov zopakovali. V prvom rade sa teraz musím dať dokopy zo zranenia. Ale už sa ten návrat blíži a už sa ho neviem dočkať. Verím, že na play off vyladíme formu a budem pre mužstvo prospešný."

Minulý rok ste ako prvý hráč bez českého pasu ovládli tabuľku strelcov českej extraligy. Čo to pre vás znamenalo?

"Pre mňa to bol veľký posun, pretože nikdy v kariére sa mi nepodarilo byť taký produktívny. Minulý rok to vyšlo, ale čerešnička k tomu bola, že sa vyhral titul. Ale bolo príjemné, že som ako prvý Slovák a celkovo prvý cudzinec ovládol kráľa strelcov. Sezóna bola úžasná. Kráľa strelcov asi tento rok už nezvládnem lebo to už nedobehnem, ale verím, že dopomôžem Třincu k titulu a že sa nám to opäť podarí."

Sú víťazné jazdy s Třincom malým zadosťučinením za to, že ste si v NHL nikdy nezahrali play off?

"Bol som vo Winnipegu, keď bolo play off, ale na tie zápasy som nenastúpil. Bol som vtedy zdravý náhradník. Splnilo sa mi to až návrate do Európy. Verím, že zápasov v play off bude pribúdať a verím, že s Třincom ešte získame nejaké tituly."

Třinec je známy obrovskou slovenskou enklávou, v tíme je aktuálne až sedem krajanov. Ozýva sa v kabíne aj slovenská hudba?

"Spoluhráč Milan Doudera, ktorý nám robil dídžeja, pred sezónou odišiel, tak som sa toho ujal ja, až kým som sa nezranil. Takže tam boli aj niektoré slovenské mixy. Ale musím uznať, že aj Milan ich tam vedel zakomponovať a mal celkom dobre playlisty. Ja som sa na to snažil nadviazať. Máme to blízko domov a je nás v mužstve veľa Slovákov, takže slovenská hudba v kabíne nemôže chýbať."

Posledný zápas v NHL ste odohrali v roku 2019. Sledujete ligu aj naďalej? Komu držíte palce?

"Sledujem hlavne tie mužstvá, v ktorých som pôsobil. Ešte tam mám množstvo bývalých spoluhráčov. Teší ma, že sa darí Winnipegu a verím, že budú v tom aj pokračovať. Najviac sledujem ich zápasy. Keďže som už druhý mesiac zranený, tak mám viac času sledovať zápasy NHL."

Dlho ste boli posledným Slovákom draftovaným v prvom kole. Po spoločnom zisku bronzu na OH v Pekingu vás nasledovali Juraj Slafkovský a Šimon Nemec. Tušili ste, že budú tak vysoko? 

"Oni mali k tomu predpoklady, ale že budú prvý a druhý výber draftu, to nečakal asi nikto. Hlavne u Šimona to bolo prekvapenie. Vybojovali si to sami a ukazujú to teraz už obidvaja stabilne v zostavách svojich tímov. Verím, že ich produktivita bude ešte stúpať. Šimon hrá veľkú porciu minút. Juraja trochu pribrzdilo zranenie, ale myslím si, že teraz mu to ide fakt dobre. Možno potrebuje trochu šťastia, aby získaval viac bodov, ale čo čítam a pozerám zápasy, tak hrá veľmi dobre." 

Tento rok sa konajú majstrovstvá sveta IIHF v Českej republike. Veríte, že sa aj napriek svojmu zraneniu prebojujete na šampionát? 

"Mal by som stihnúť poslednú porciu základnej časti a potom play off, takže verím, že budem mať takú formu, aby som sa do reprezentácie dostal. Pauzujem dlho, takže únava na konci sezóny asi nehrozí. Rád by som si sezónu predĺžil, ak by bol o mňa záujem. Verím, že sa mi podarí telo nastaviť tak, aby som bol prínosom pre Třinec a svojimi výkonmi si vybojujem aj miestenku na majstrovstvá sveta. Zažil som už šampionát v Ostrave v roku 2015 a bola tam úžasná atmosféra. Ak bude tá možnosť, rád by som si to zopakoval." 

Vaša kariéra bola ohraničená Columbusom, odohrali ste zaň prvý aj zatiaľ posledný duel v NHL. Aký to bol pocit vrátiť sa po piatich rokoch? 

"Návrat bol príjemný, aj keď sa trochu zmenil trénerský štáb a aj preto moje pôsobenie netrvalo dlho. Po troch zápasoch som putoval späť na farmu. Ale poznal som v klube spoluhráčov, aj všetkých masérov a kustódov. Bol to príjemný návrat do mesta, kde som ten svoj hokejový sen v zámorí začal. Mrzelo ma, že som nenadviazal na to úspešné pôsobenie v prvej sezóne za Columbus, ktorá mi fakt vyšla."

V zámorí ste zasiahli do piatich sezón, najviac ste odohrali 38 duelov za sezónu. Bolo náročné zvládať časté presuny medzi farmou a prvým tímom? 

"Človek nikdy nevedel, čo ho čaká, keďže som mal dvojcestný kontrakt. Fajn to bolo vo Winnipegu, kde bola farma v rovnakom meste, ako hlavné mužstvo. Prvé roky v Columbuse a v Chicagu to bolo o niečo náročnejšie, ale dalo sa to zvládnuť." 

Súčasťou vášho pôsobenia v zámorí boli aj zranenia či dlhšie pobyty na tribúne. Dá sa proti tomu obrniť? 

"V kariére som mal zranenia už predtým, ale moju kariéru v NHL zranenia trochu pribrzdili. Mrzelo ma to, ale hokejový život je taký. Človek sa s tým musí vysporiadať a nejako to prijať. Je to tak, ako to je a človek to už nezmení. Čas, ktorý som strávil v zámorí som si naozaj užil a som za to vďačný. Teraz už mám rozbehnutú kariéru v klube, v ktorom sa mi páči, v meste, ktoré je hokejové a je spojené s našou rodinou." 

Columbus, Chicago, Winnipeg, Colorado a znova Columbus. Na ktorý klub spomínate najradšej a prečo? 

"Všetky tie kluby mali niečo do seba. Columbus bol však prvý a dal mi šancu dostať sa do najlepšej ligy sveta. Tam som mal najvydarenejšiu sezónu. Aj vďaka tomu potom Chicago chcelo, aby som bol v trejde zakomponovaný aj ja a mali o mňa veľký záujem. Columbus ma nechcel pustiť, ale nakoniec bol pre nich ten trejd dôležitý a zaujímavý. Potom však išla moja produktivita dole a možno keby som zotrval v Columbuse, dopadlo by to celé inak, ale to už je len teória. Som vďačný za to, čo som v NHL odohral a mám na to dobré spomienky." 

Minulý rok ste sa stali prvýkrát otcom. Chceli by ste, aby sa syn prvýkrát postavil na korčule práve v Třinci? 

"Verím, že sa mi tu podarí zotrvať čo najdlhšie a potom by boli možno prvé kroky môjho syna tiež na třineckom ľade. Uvidíme, čo ho bude baviť. Bol by som rád, keby to bol hokej, ale ak nie, tak ho budeme podporovať vo všetkom, čo bude chcieť v živote robiť."