Štatistika je nuda? Kdeže, čísla sú 'sexy'

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa aj počas tejto sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. Tentoraz Michael Langr, Lukáš Hron a Martin Tomaides diskutovali o tom, aké čaro v sebe skrývajú na prvý pohľad suchopárne štatistiky.

Langr: Štatistika je nuda? V mnohých prípadoch to platí, ale ja hovorím, že v hokeji nie. Naopak, čísla, ktoré sprevádzajú dianie na ľade, môžu byť dokonca aj 'sexy'. Ponoriť sa do nich je často dosť atraktívna záležitosť.
Aj keď takto povedané to znie zvláštne a uznávam, že v našej debate si budem tento názor musieť obhájiť.
Čo si o tom myslíte?
Tomaides:Musím na rovinu povedať, že štatistiky mám naozaj rád. Nie som vyslovene 'SAT a USAT fanúšik', ale klasické čísla ma vždy veľmi bavili. Asi za to do určitej miery mohla počiatočná fanúšikovská posadnutosť teletextom. To ma vždy priam hypnotizovalo.
Dávno, ešte kým som sa stihol zorientovať v internetových štatistikách (a predtým ako vôbec vznikli), som si viedol číselné zošitky, ktoré som samozrejme aktualizoval každý deň. Góly, prihrávky, hetriky, kto sa o koľko zlepšil… Zaberalo mi to hodiny denne, ale aj tak som sa na to každý deň tešil.
Podobne si užívam, keď si na stránke NHL.com môžem veľa vecí porovnať, najmä z historického hľadiska. Vlastne sa dá povedať, že ma to baví rovnako. Ako ste na tom vy? Podľa mňa ten, koho nebavia čísla, má z NHL aspoň o tretinu menšiu zábavu …
Hron: Tak to sme na tom veľmi podobne, Martin! Ja som tiež mal niekoľko zošitkov. Ešte v prvom ročníku na gympli sme si ich s kamarátmi robili aj pri hraní NHL na počítači. Možno aj kvôli tomu, koľko informácií sme v tom hľadali, mi potom trvalo dva mesiace, kým som s jedným z nich konečne dohodol trejd Andreychuka ku mne do Calgary. Samozrejme sa to dialo v škole na hodinách, takže asi aj preto som mal štvorku z fyziky...
Možno preto, že patrím ku generácii, ktorá sa do NHL zamilovala ešte vo svete bez 'SAT' údajov, mám osobne najradšej porovnávanie tých zdanlivo najjednoduchších štatistík. Pre mňa skrátka vždy bude hviezda ten, kto sa priblíži k stovke nazbieraných bodov. Aj preto si nesmierne vážim to, čo v minulej sezóne dokázal Nikita Kučerov. 128 bodov? To je teda super výkon.
Samozrejme nehľadiac na starých majstrov. 199 bodov Maria Lemieuxa zo sezóny 1988-89 alebo dokonca 215 bodov Waynea Gretzkyho z ročníka 1985-86, to už je absolútne mimo môjho chápania.

Langr: No dobre, tak sa priznám aj ja. Na konci základnej školy som mal množstvo zošitov s výsledkami a štatistikami, dokonca som si vymýšľal vlastný priebeh sezóny, vlastné trejdy medzi klubmi a musel som si tak viesť rôzne zošity: tie so zeleným obalom boli reálne, tie s červeným vyfantazírované. Vrátane finálnych tabuliek základnej časti aj celého priebehu play off so strelcami aj s tými, ktorí im prihrávali.
Dnes si pri tejto spomienke hovorím: Ako je možné, že sme na to všetko mali čas? A o koľko je to dnes oproti tomuto obdobiu na začiatku 90. rokov jednoduchšie, s celým štatistickým strojom na NHL.com, kde si vysortujete prakticky akúkoľvek štatistiku v ľubovoľnom časovom úseku podľa zadania.
Súhlasím s Martinom, že ponoriť sa do štatistiky SAT u hráčov a podobných podrobností až také atraktívne nie je. Ale pre novinárov je to skvelá pomôcka.
Jeden príklad: Nedávno som sledoval niekoľko zápasov Washington Capitals a slovenských a českých hráčov a pripadalo mi, že hrajú naozaj dobre na puku, hoci nezbierajú veľa bodov. Predovšetkým Richard Pánik. Pozrel som sa na štatistiku SAT, ktorá cez tímové strelecké pokusy sleduje prínos hokejistov k držaniu puku pri hre piatich na piatich, a Pánik s Jakubom Vránom na tom boli najlepšie z celého mužstva.

Ako inak chcete porovnávať napríklad defenzívnych obrancov, keď nie prostredníctvom bodov plus/mínus a práve tejto štatistiky. Aj tá má v dnešnom hokeji svoje miesto. Rovnako ako môžete podľa SAT celého tímu zistiť, či sa od neho dá v blízkej budúcnosti očakávať vzostupná, alebo zostupná tendencia - toto je dobrá pomôcka napríklad pre stávkarov.
Ale inak súhlasím, že najzaujímavejšie štatistiky sú tie základné, takmer odveké. A je úžasné, že góly a body sa v NHL merajú od jej vzniku pred viac ako sto rokmi, takže môžeme porovnávať (aj keď vzhľadom na odlišné éry a spôsob hry s prižmúreným okom) aj rôzne epochy. Nehovorte, že ste nesledovali napríklad cestu veterána Jaromíra Jágra na sklonku kariéry NHL, teda kam sa až dostane v bodoch v počte odohraných zápasov, víťazných gólov a v ďalších meraných veličinách.
Tomaides:Dobrá myšlienka. K tým zošítkom sa s chuťou (a o pár rokov neskôr aj k modernejším šanónom) vraciam a skúmam, na ktoré hokejové mená som zabudol. A vlastne len tak uvažujem, kde som bral všetok ten čas a ako to, že ten život vlastne beží tak rýchlo!
Hmm... Aj Lukáš to vníma dosť jednoznačne, vlastne je to predovšetkým o bodoch a góloch. Štatistika plus/mínus síce už trochu stratila kredit a veľa odborníkov ju hodnotí ako nevypovedajúcu, ale napriek tomu sa uvádza hneď za bodmi a trestnými minútami. Pokročilé štatistiky sú ďalej. A ja ich často používam... Teraz však, páni, uvažujem, či sme tu neprišli akurát na to, že sme už naozaj trochu starí?
Langr: Skôr či nie sme trochu šialení... Na niektoré pokročilé štatistiky možno starí sme, ale aj to preženieme, tak všetky tieto porovnávania posúvajú hokej na úroveň jadrovej fyziky. Veď sa podľa nich často riadia mladí manažéri a analytici ako napríklad John Chayka z Arizona Coyotes. Keď odbočím - nakoniec ani taký Moneyball vôbec nebol zlý film.

Napadla mi ešte jedna štatistická disciplína, ktorá je pre mňa veľmi zaujímavá. Je to takzvané era-adjusted stats, teda štatistiky vydelené koeficientom, ktorý prihliada na to, v akej ére hokejista hral s využitím údajov o celkovom počte gólov od toho obdobia.
Pretože napríklad Jágr hral na vrchole storočia, keď vrcholila pasca stredného pásma a držania a hákovanie sa nepískalo, kým hráč nespadol, má podľa tejto štatistiky viac gólov ako v skutočnosti. Takí Wayne Gretzky alebo Peter Šťastný naopak nazbierali svoje góly a asistencie väčšinou v 80. rokoch, keď sa hralo hore-dole, brankári ani zďaleka neboli takí obrnení ani dobrí a úlohou obrany bolo hlavne pomôcť ofenzíve.
Ako by teda vyzeralo 'era-adjusted' historické bodovanie NHL? Jágr by mal 2080 bodov a Gretzky 'len' 2475. To už ani zďaleka nie je taký rozdiel ako medzi reálnymi 2857 verzus 1921. Pre zaujímavosť: Marián Hossa by mal namiesto 1134 reálnych bodov 1257 a Peter Šťastný namiesto 1239 'len' 1001. Takže poradie dvoch najproduktívnejších Slovákov v dejinách by sa otočilo.
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
Hron:Úprimne - keď počujem slovo koeficient, tak si hneď uvedomujem, že okrem fyziky mi na gympli nikdy nešla ani matika. Takže možno preto mám radšej tie jednoduchšie štatistiky...
To s tými era-adjusted stats je v každom prípade veľmi zábavné. My si to možno ani veľmi neuvedomujeme, ale od čias našich zošítkov NHL urobila asi taký skok, ako motorizmus od žigulákov k samoriaditeľným vozom. Nedávno som si z nostalgie púšťal zábery z finále Stanley Cupu 1994 a aj keď si to možno nechceme priznať, dnes je to naozaj trochu iný šport.
Medzi nami, možno mal Ivan Hlinka pravdu a hokej naozaj nie je žiadna veda. Možno mám spomínané pokročilé štatistiky nedávajú definitívnu odpoveď na to, či by napríklad Alexander Ovečkin obstál vedľa Gretzkyho. Možno je to rovnako ako niekoľko ďalších moderných hier s číslami len ďalší spôsob, ako sa baviť hokejom, nič viac. Ale to predsa pre nás, bláznov do všetkého okolo ľadu, nie je až tak málo, nie?