Slovenská All-Star 6 spája dejiny s dneškom

V rámci osláv Dňa nezávislosti 17. júla redakcia NHL.com/sk vybrala All-Star šestku zloženú zo slovenských hokejistov v histórii NHL. Pozrite sa na náš výber top brankára, dvoch obrancov a troch útočníkov.

BRANKÁR
Jaroslav Halak
V máji oslávil 36. narodeniny, napriek tomu stále ostáva aktívnym brankárom NHL a na voľnom trhu, kam pravdepodobne zamieri z Boston Bruins, bude žiadaným tovarom ako kvalitný náhradník. Halák má za sebou tri úspešné roky v Bostone a bohatú kariéru, v ktorej nastupoval za päť klubov a dvakrát získal Jennings Trophy pre brankára s najnižším počtom inkasovaných gólov v základnej časti (v roku 2012 spolu s Brianom Elliottom v St. Louis Blues a minulý rok s Tuukkom Raskom v Bostone).
Rodák z Bratislavy prišiel do zámoria už v roku 2004 ako číslo 271 draftu o rok skôr sa cez juniorku v Lewistone v Quebec Major Junior Hockey League dostal do Montreal Canadiens, kde si prvýkrát zachytal v sezóne 2006-07. O niekoľko rokov neskôr sa z neho stala veľká opora, v sezóne 2009-10 stál za senzačnou jazdou podceňovaného tímu do finále Východnej konferencie.

Canadiens sa však rozhodli spoliehať na mladý talent Careyho Pricea a Halák musel odísť. Uchytil sa v St. Louis, kde strávil takmer štyri roky a pomohol tímu stať sa defenzívnou baštou NHL. Po krátkej zastávke vo Washington Capitals, kam ho Blues vymenili v zime 2014 pred uzávierkou prestupov, následne strávil štyri sezóny v New York Islanders. Potom v roku 2018 ako voľný hráč podpísal kontrakt s Bruins.
S Raskom si vyslovene sadli a bol silnou dvojkou, ktorá v sezóne pokojne odchytala 40 duelov a odbremenila tak prvého brankára, ktorý potom oddýchnutý priviedol Bruins do finále Stanley Cupu v roku 2019. Minulý rok, keď Halák zasiahol do 31 zápasov zo 70, mali spoločne hlavnú zásluhu na zisku Presidents' Trophy pre najlepší tím základnej časti. Neskôr Halákov fínsky kolega opustil bublinu v Toronte, takže v play off prevzal zodpovednosť za osud mužstva. To ešte v 1. kole prešlo cez Carolina Hurricanes, ale následne vypadlo v 2. kole s neskoršími šampiónmi Tampa Bay Lighting.
Halák je s 539 zápasmi a 281 výhrami (281-173-62) jasne najlepším slovenským brankárom v histórii NHL, druhý Peter Budaj má o 171 duelov a 188 výhier menej. Najlepší je aj podľa úspešnosti zákrokov (91,6), priemeru inkasovaných gólov (2,48) a v počte čistých kont (52).
Náhradník: Peter Budaj
OBRANCOVIA
Zdeno Chara
Jednoznačne najväčší slovenský bek všetkých čias. A nielen preto, že obor z Trenčína meria 205 centimetrov. Víťaz Stanley Cupu s Boston Bruins z roku 2011 je medzi obrancami jasnou jednotkou z mnohých ďalších dôvodov.
Je jediným slovenským držiteľom Norris Trophy pre najlepšieho obrancu NHL (2008-09). Finalistom prestížnej trofeje bol aj v rokoch 2004, 2008, 2011, 2012 a 2014. Spolu s Petrom Šťastným je jediným Slovákom, ktorý slúžil ako dlhoročný kapitán tímu NHL. A nebol to hocijaký šéf - v roku 2011 získal Mark Messier Leaderhip Award za najlepšie vodcovské schopnosti v lige. Dirigent kabíny Bruins je prvým kapitánom z krajín za niekdajšou železnou oponou, ktorý priviedol svoj tím k Stanley Cupu. A s hodnotou 172,2 km/h je stále aj rekordérom ligy v tvrdosti streľby.

New York Islanders ho pritom v roku 1996 draftovali ako číslo 56 a vo svojej prvej sezóne v NHL za nich v 25 zápasoch zaznamenal jedinú asistenciu. Väčšinu ďalšej sezóny potom strávil na farme v Lowelli. Islanders mu však nakoniec dali poriadnu šancu a Chára ju už nepustil. Po prestupe do Ottawa Senators v roku 2001 sa zapísal medzi hviezdy, k defenzívnym kvalitám pridal aj ofenzívne a stal sa kľúčovým bekom mužstva na oboch stranách ľadu.
Najviac práce však predvádzal v defenzíve. So svojou dlhou hokejkou a rukami sa takmer nedal obísť, postupne aj pritvrdil a pred vlastnou bránkou kraľoval. Postrach mnohých útočníkov nekončil žiadnu sezónu od roku 2007 so záporným hodnotením plus/mínus a celkovo je na čísle +293 (najviac z aktívnych hráčov NHL).
V roku 2013 s Bostonom znova hral finále Stanley Cupu, tentoraz (proti Chicago Blackhawks) v ňom však skončil ako porazený - podobne ako v roku 2019 proti St. Louis.
Minulý rok sa s ním Bruins rozlúčili, ale Chára ani vo veku 44 rokov nechcel skončiť: ako voľný hráč podpísal zmluvu s Capitals, za ktorých odohral 55 zápasov s bilanciou 2+8 a +5 bodmi v plus/mínus. Celkovo má za sebou 1608 duelov NHL s 207 gólmi diabolskými 666 bodmi. Pritom nie je vylúčené, že v budúcej sezóne túto bilanciu ešte vylepší.
Ľubomír Višňovský
Kým Chárovou špecialitou bola hra vo vlastnom pásme, Višňovský bol vyslovene ofenzívne ladený bek. Skvelými prihrávkami rozmaznával útočníkov, v chaose medzi mantinelmi dokázal vidieť hru spôsobom, akým ju ostatní nevideli. Dosť mu pomohol prísnejší meter v NHL, keď ubudlo hákovania a úporného pozičného boja, takže šikovný hokejista mohol naplno predviesť elegantný sklz a vycibrené prihrávky.

Osudom beka z Topoľčian sa stala Kalifornia. Sedem rokov mu to išlo v Los Angeles Kings, ale sezóna 2010-11 v drese Anaheim Ducks urobila zo slovenského beka topstar. Nikto z obrancov NHL v tom roku nenazbieral viac bodov ako Višňovský, ktorý mal na konte 18 gólov a 50 asistencií.
O to väčšie prekvapenie zažil, keď ho Ducks v roku 2012 vytrejdovali do New York Islanders, kde si ho generálny manažér Garth Snow vyhliadol, aby dal dokopy defenzívu perspektívneho tímu. Višňovský trochu vyviedol z miery fanúšikov, keď sa s príletom do New Yorku vôbec neponáhľal, ale medzi omladinou po chvíli pookrial.
Sezónu ako v Anaheime však už nezažil a v roku 2015 sa pre neho kariéra v NHL skončila. Nastúpil počas nej na 883 zápasov, nastrieľal v nich 128 gólov a nazbieral 495 bodov.
Náhradníci: Róbert Švehla, Andrej Sekera
ÚTOČNÍCI
Marián Hossa
Druhý Slovák, ktorý bol pozvaný do Hokejovej siene slávy v Toronte (uvedený by do nej mal byť tento rok v novembri), je okrem Petra Šťastného a Cháru najväčšou hokejovou legendou, ktorá kedy vyrástla pod Tatrami. Hossa mal skvelé individuálne štatistiky, ale najviac oslňoval tým, ako svojim tímom pomáhal k úspechu.
V ôsmich rokoch (2008-2015) sa spolu päťkrát dostal do finále Stanley Cupu, s Chicago Blackhaws ho trikrát získal (2010, 2013 a 2015) a vždy patril medzi kľúčových hráčov víťazov.
Syn bývalého obrancu a trénera Františka Hossu odchádzal do NHL ako veľký talent slovenského hokeja. Senators ho v roku 1997 draftovali v prvom kole ako číslo 12 a nechali ho naskočiť už v 18 rokoch. Vo svojej najlepšej sezóne v drese Senators (2003-04) nazbieral 82 bodov a rok predtým dosiahol svoje strelecké maximum 45 gólov.

V Atlanta Thrashers bol spolu s Iľjom Kovaľčukom najväčším ofenzívnym esom, v ročníku 2006-07 dosiahol na sto bodov. A potom už prišla anabáza s tromi finále za tri roky (Pittsburgh Penguins 2008, Detroit Red Wings 2009 a Chicago 2010), v ktorých uspel až s Blackhawks.
V Chicagu bol Hossa jedným z kľúčových hráčov a stal sa defenzívnym špecialistom. Vo štatistike plus/mínus po odchode z Atlanty vždy končil s kladnými číslami a nakoniec sa usadil na +245. Kariéru predčasne ukončil v roku 2017 kvôli alergii na výstroj. V NHL nastrieľal najviac gólov zo všetkých Slovákov (525) a nazbieral 1134 bodov.
Peter Šťastný
Do roku 1998 boli členom Hokejovej Siene slávy v Toronte len dvaja Európania: legendárny ruský gólman Vladislav Treťjak a švédsky obranca Borje Salming. Tretím v histórii sa stal Peter Šťastný.
V 80. rokoch nazbieral viac bodov ako on len Wayne Gretzky. Stal sa prvým Európanom v histórii ligy, ktorý prekročil tisícbodovú hranicu. Nakoniec sa jeho bilancia zastavila na 977 zápasoch, 450 góloch a 1239 bodoch, čo ho radí na 40. miesto histórie NHL a prvé medzi Slovákmi.

V lete 1980 spoločne s bratom Antonom emigroval na Západ a obaja hneď dostali zmluvu v klube Quebec Nordiques. Už v prvej sezóne Peter oslnil NHL, v 77 zápasoch nazbieral 109 bodov. Ďalší rok dosiahol svoje bodové maximum 139 bodov. V tom čase už mal Peter s Antonom po boku aj najstaršieho súrodenca Mariána, ktorý emigroval o rok neskôr. A všetci traja vytvorili v NHL legendárny bratský útok.
Peter Šťastný bol jeho šéfom. V Quebecu vydržal desať sezón a vo všetkých si udržal priemer minimálne bod na zápas. V roku 1985 získal funkciu kapitána spolu s Mario Maroisom, o rok neskôr už nosil 'céčko' on a stal sa tak prvým dlhodobým európskym kapitánom v histórii ligy.
V roku 1990 sa však Nordiques ocitli v prestavbe a svoju najväčšiu hviezdu vymenili do New Jersey Devils. Tam Šťastný dohral sezónu a strávil ešte ďalšie tri. V lete 1993 podpísal kontrakt so St. Louis Blues, kde však odohral len 17 zápasov a potom sa pripojil k novovznikajúcej slovenskej reprezentácii na olympiáde v Lillehammeri. Vo svojej poslednej sezóne 1994-95 odohral za Blues už len sedem zápasov.
Peter Bondra
Pán strelec a hráč, ktorý vždy využíval mohutné zrýchlenie a bleskovo sa dostával do prečíslení. Ako prvý Slovák prekonal métu 500 gólov a stanovil veľa rekordov Capitals, kde odohral takmer 14 sezón. Kariéru ukončil s 503 gólmi a 892 bodmi v 1081 zápasoch.
Pretože pochádzal z ukrajinského Lucku, neobjavil sa ako mladý v československej reprezentácii, takže nebol na očiach lovcom talentov. Na draft NHL sa teda dostal až v 22 rokoch a Capitals ho v roku 1990 vytiahli až v 8. kole ako číslo 156. Prispôsobivý a pracovitý mladík sa však uchytil hneď v prvej sezóne a v ďalších rokoch sa jeho produktivita zvyšovala: z 56 bodov v ročníku 1991-92 až na 85 v nasledujúcom roku.

Skvelý strelec a bleskový korčuliar žiaril na krídle, využíval výborné zrýchlenie a stabilitu aj parádnu strelu zápästím alebo bekhendom. V sezóne 1995-96 nastrieľal 52 gólov, o rok neskôr siedmimi zásahmi a 12 bodmi v 17 zápasoch pomohol tímu do finále Stanley Cupu, v ktorom Washington nestačil na Detroit.
Bondra sa okrem počtu strelených gólov a nazbieraných bodov postupne stal aj rekordérom Capitals v počte víťazných gólov (73) a presilovkových zásahov (137), kým ho v týchto ukazovateľoch prekonal Alex Ovechkin.
Hviezdny útočník s prezývkou 'Bonzai' vydržal vo Washingtone takmer 14 sezón, v ročníku 2003-04 ho však trápiaci sa klub vymenil do Ottawy. Tam sa jeho cesta spojila s mladým Hossom, s ktorým sa stretol ešte o dva roky neskôr v Atlanta Thrashers. Po odchode z Washingtonu však už na bodové žne nikdy nenadviazal a sezóna 2006-07 v Chicago Blackhawks bola Bondrovou poslednou.
Náhradníci: Pavol Demitra, Žigmund Pálffy, Marián Gáborík