Nedomanský si miesto v Sieni slávy zaslúži

Aj on je členom Siene slávy a má za sebou úžasnú kariéru v NHL, kde medzi rokmi 1956 a 1974 najprv hral za Toronto Maple Leafs, potom za Detroit Red Wings a nakoniec za Montreal Canadiens. Frank Mahovlich s kanadskými tímami spolu šesťkrát vybojoval Stanley Cup: štyrikrát s Maple Leafs a dvakrát s Canadiens.
O to viac bolo šokujúce, keď muž s prezývkou 'Big M' v roku 1974 opustil NHL a podpísal angažmán s Toronto Toros vo World Hockey Association. Letmo to zaregistrovali aj v Československu, kde v tom čase center Václav Nedomanský tiež plánoval dramatickú zmenu vlastnej adresy.
Práve Mahovlich v špeciálnom svedectve pre NHL.com spomína na svojho vtedajšieho spoluhráča 'Big Neda', ktorý bude v pondelok uvedený do Hokejovej siene slávy v Toronte. Tým sa z týchto dvoch opäť stanú kolegovia, pretože Mahovlich je jej členom už od roku 1981.

Začnem tým, že vám o svojom priateľovi 'Nedovi' porozprávam príbeh, ktorý sa netýka hokeja. Niekedy v roku 1976 alebo 77 vtedajší športový novinár Toronto Sun George Gross organizoval tenisové turnaje blízko mestečka Parry Sound, odkiaľ pochádza Bobby Orr.
George, ktorý už v roku 1949 tiež emigroval z Československa, tam pozval aj Neda. A Ned bol skvelý tenista. Ale aj keď proti nemu stál zlý hráč, vždy hral tak, že z toho bol zaujímavý zápas. Taký bol gentleman. Nikdy vás nestrápnil. Hral len tak, aby tesne vyhral.
A teraz jeden krátky príbeh o mojom priateľovi Nedovi ako hokejistovi. Pamätám si, že som mu raz prihral na gól za Toronto Toros vo WHA. Vytiahol som gólmana z bránky, ale Ned bol v lepšej pozícii, takže som mu to dal. Skóroval, potom ku mne prišiel a poďakoval mi. To sa mi nikdy nestalo.

Keď som hral za Detroit Red Wings, prihral som Gordiemu Howeovi na jeho 700. gól v kariére (v roku 1968) - a myslíte si, že mi poďakoval? Možno skrátka dával tak veľa gólov, že mu to ani nenapadlo, takže ma len pobúchal po chrbte. Ale Ned povedal: 'Frank, veľmi ti ďakujem!'.
Myslím si, že prvýkrát sme sa stretli na prípravnom kempe Toros v ontarijskej Oshawe v roku 1974. Pre nás oboch to bola prvá sezóna za Toros a Ned hral centra v našej lajne s Tonym Featherstonom.
V Kanade bol vtedy ledva pár mesiacov, takže veľmi nevedel po anglicky. Ale aj tak sa vždy dokázal celkom dobre zorientovať. Celkom slušne rozumel a nikdy sme nemali problém s komunikáciou. Hokej má nakoniec svoj vlastný jazyk. Používali sme inštinkt: ja som vedel, kam korčuľuje, ako hrá a to stačilo.
O rok neskôr sme mali tréningový kemp vo švédskom Örnsköldsviku, kde bol Ned rovnako ako vo Fínsku nesmierne populárny. Myslím si, že ho tam poznali z medzinárodných turnajov, keď hral za Československo.
Dali sme sa celkom dobre dokopy a vychádzali sme spolu výborne. V Toronte bol vtedy aj jeho krajan Richard Farda a ja som s nimi často chodil do českých reštaurácií. Cítili sa tam trochu ako doma. Na tripoch sme ich spoločne vyhľadávali a väčšinou sme v meste našli jednu alebo dve české krčmy. Niekoľko sme ich mali aj v Toronte.
A bolo jedno, či sme sa tam prejedli, alebo nie - Ned vždy ostal v perfektnej kondícii. Európania mali v tom období všeobecne lepšiu fyzičku ako Kanaďania alebo Američania, pretože oni trénovali na suchu celé leto. A Ned sa dokázal veľmi dobre prispôsobiť menšiemu americkému klzisku.

Ak by vtedy bola iná politická situácia a Ned by prišiel do Ameriky o päť či šesť rokov neskôr, dokázal by ešte oveľa viac. Myslím si, že by bol ešte by ešte dominantnejší hráč ako v skutočnosti. Aj tak - dať 122 gólov v NHL v posledných šiestich sezónach vo vyššom veku (v NHL skončil v 38 rokoch) je naozaj skvelý výkon.
Potom, ako ho v roku 1977 Birmingham Bulls (nástupcovia Toros) vymenili do Red Wings za Stevea Durbana a Davea Hansona, ktorý hral vo filme Slap Shot jedného z Hansonových bratov, sme prišli o veľmi dobrého hráča. Ale vtedajší majiteľ (Bulls) John Bassett Jr. zbieral do klubu tvrdých hráčov. Bolo to naozaj ako v Slap Shote.
V tom čase sa všeobecne hral veľmi drsný hokej. A niektorí súperi to samozrejme skúšali aj na Neda. Ale poviem vám - boli šokovaní z toho, na akého silného chlapa narazili.
Ned bol však hlavne skvelý korčuliar a veľký tvorca hry. Dnešná generácia ho na ľade nevidela, ale dúfam, že fanúšikovia si aj dnes uvedomia, aký bol skvelý športovec. Sme nesmierne radi, že hral tu u nás. Bol veľmi dôležitou postavou pre svoje tímy aj pre celý hokej.

Preto som nadšený, že Ned bude uvedený do Siene slávy. Keď bol v júni zvolený, volal mi a ja som mu zo srdca gratuloval k tejto zaslúženej pocte. Hokeju dal všetko a jeho rodina toho musela veľa obetovať, aby v Amerike uspel. So svojou ženou Mariou máme 18. november zakrúžkovaný v kalendári a urobíme všetko preto, aby sme na jeho vstupnom ceremoniáli boli.
Rovnako dobrý ako na ľade, ak nie ešte lepší, bol Ned ako človek. Naozajstný gentleman. Keby som mal fanúšikom zhrnúť jeho podstatu v jednej vete, povedal by som: Hral hokej presne tak, ako sa má hokej hrať.