Nástrahy veľkomesta nie sú pre každého

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa aj počas tejto sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. Teraz trojica Lukáš Hron, Martin Tomaides a Lukáš Vrkoč diskutuje o tom, či je pre hráčov naozaj výhodné dostať zmluvu na mieste s veľkým hokejovým trhom.

Tomaides: Hrať vo veľkom meste s veľkým hokejovým trhom podľa mňa nie je pre každého. A slabšiu povahu to môže pokojne položiť. Niekto skrátka potrebuje na svoju prácu pohodu, sústredenosť a možnosť koncentrácie. Fanúšik vidí len vystupovanie svojho miláčika na ľade, ale často nemyslí na to, že hráča môžu pokojne rozhodiť neustále podpisové akcie, charitatívne aktivity či to, že sa ani nemôže v pokoji prejsť po meste.
Ten, kto sa vo svetle reflektorov vyžíva, však vo veľkom meste môže ožiť. Potom sa v New York Rangers, Chicago Blackhawks či Toronto Maple Leafs hrá jedna radosť! Vyhrať Stanley Cup ako kapitán Toronta a potom ho vyhrať napríklad ako hráč Arizona Coyotes je veľký rozdiel.

Nesmrteľnosť totiž nie je vždy rovnaká. Keď hráč vyhrá Stanley Cup, jeho legenda ostane vďaka vyrytiu na pohár navždy živá. Ale výhra s veľkým klubom môže byť cestou medzi legendy. Ale je aj bolestivejšia a nie každý ju unesie.
Môžeme len špekulovať ako by to vyzeralo, keby napríklad Aleksander Barkov nehral za Floridu, ale za Montreal Canadiens. Stále by bol jedným z najlepších hráčov ligy? Ako by sa vyrovnával s tým, keby bol každý deň na titulnej strane novín?
Vrkoč: Ja si myslím, že hráči, ktorí dostanú vysokú výplatu, si ju za predchádzajúce výkony alebo aspoň čísla zaslúžia. V tejto súvislosti si vždy spomeniem na českého útočníka Martina Straku, ktorý zažil najlepšie sezóny tesne pred vypršaním vtedajšieho kontraktu.
Druhá vec je, že dotyčný sa s tým všetkým musí vyrovnať. Napríklad Williamovi Nylanderovi sa to minulý rok aj kvôli neskoršiemu nástupu do služby nedarilo. Svoj hokej hral až na majstrovstvách sveta na Slovensku. Nie za Toronto Maple Leafs.
Nechcem tvrdiť, že to bolo tým, že skĺzol do sveta nerestí, určite by som ho neodsudzoval. Ľudia v hlavách niekedy nevedia spracovať ani oveľa menšie výzvy....
Viac o téme: [Šampióni s novým trénerom, to sú vzory Toronta]
Hron: V podstate súhlasím so všetkým, čo ste povedali. Dodám len to, že sú aj hráči, ktorí sa s atmosférou veľkého hokejového trhu nevyrovnajú, ale navonok to vyzerá, že pri predstave tej lukratívnej zmluvy je im to v podstate jedno. Nechcem byť nespravodlivý, ale napadajú mi mená ako Scott Gomez a Chris Drury v Rangers. Ale možno sa mýlim…
V každom prípade sú aj úplne opačné prípady. V súvislosti s Rangers ma asi nikdy neprestane prekvapovať, s akou ľahkosťou sa kedysi stal ich oporou Henrik Lundqvist. Dnes už ho všetci rešpektujú ako skúseného veterána, ale ja si pamätám leto 2005 tesne pred jeho debutom v NHL. A všetky tie pochybnosti, čo tento neznámy Švéd hľadá na Manhattane. Vtedy totiž začínal sezónu ako dvojka za Kevinom Weekesom!
Potom to trvalo len chvíľu, kým sa z neho na nekompromisnej hokejovej adrese stal Kráľ Henrik. Postupne sa uplatnil na ľade aj v šoubiznise. On, Európan draftovaný z 205. miesta. Niekedy je naozaj ťažké dopredu odhadnúť, čo sa v kom skrýva. Ale aj to je na hokeji krásne.