Jasnou slovenskou jednotkou dekády je Chára

Kaviareň je miestom oddychu, zamyslení, ale aj debát, polemík a výmen názorov na rôzne témy. Redakcia NHL.com/sk sa aj počas tejto sezóny každú sobotu stretáva v 'Hokejovej kaviarni', kde vybraní autori preberajú jeden z námetov týkajúcich sa vývoja v NHL. Pred koncom roka 2019 sa Marek Burkert, Lukáš Hron a Michael Langr pozreli na najlepších slovenských hráčov uplynulej dekády. Zhodli sa takmer jednohlasne.

Burkert: Najlepší Slováci dekády 2010-2019? Myslím, že túto debatu rovno môžeme zúžiť na tri mená: Marián Gáborík, Marián Hossa, Zdeno Chára. Pri všetkej úcte k výkonom Andreja Sekeru, Michala Handzuša, Tomáša Tatara či Ľubomíra Višňovského...
Gáborík, Hossa a Chára sú pre mňa aj jasní kandidáti na vstup do Hockey Hall of Fame.
Do sledovanej dekády sa zmestí aj Gáboríkova tretia najlepšia strelecká sezóna (2011-12), keď dal za New York Rangers 41 gólov, či fascinujúci pochod k Stanley Cupu v roku 2014 v drese Kings, ktorým v play off pomohol 14 gólmi.
*** ***Viac o téme: [Koivuovi k tisícke zagratuloval aj Gáborík]
Hossa bol v nultých rokoch famózny strelec, ale Chicagu sa pri zisku troch Stanley Cupov osvedčil hlavne ako obojsmerný hráč a v prvej polovici desiatych rokov sa pravidelne objavoval na vysokých priečkach v hlasovaní o Selke Trophy. Asi nikdy nezabudnem na finále Stanley Cupu 2013 proti Bostonu, kde všestranný Hossa výrazne zatienil ťažkopádneho Jaromíra Jágra v drese Bruins.
Na vrchol rebríčka však aj tak zaraďujem Cháru, aj keď svoju jedinú Norris Trophy získal už v roku 2009. O dva roky neskôr bol kľúčovým hráčom pri zisku Stanley Cupu, ale svoje 'posolstvo budúcim generáciám' písal aj s blížiacou sa štyridsiatkou a po nej.

Od roku 2011 sa trikrát umiestnil v najlepšej trojici v hlasovaní o najlepšieho beka. Medzi obrancami celej NHL nazbieral v sledovanom období najviac plusových bodov a ak má niekto nárok na to, aby bol označovaný za hrajúcu legendu, tak je to práve Chára.
Súhlasíte?
Hron:Ja určite! Za seba hovorím, že okrem všetkých možných štatistík a tvrdých čísel pre mňa v takomto porovnávaní hrajú obrovskú úlohu aj osobné príbehy možných adeptov. A z nich je podľa mňa určite najpozoruhodnejší ten Chárov.
Iste, asi sme ho už počuli všetci. Rozprávka O hromotĺkovi, ktorého nechceli ani v Sparte Praha, by asi gradovala tým, že hral posledné finále Stanley Cupu so zlomenou čeľusťou.
Neviem si pomôcť - keby v sebe mali všetci slovenskí hokejisti taký drajv, srdnatosť a neutíchajúcu motiváciu na sebe pracovať, asi by sme namiesto spomínania na staré slávne časy stále mohli zo sveta voziť medaily.
Niekedy si predstavujem, aké je to zdieľať s niektorými hokejistami kabínu ako spoluhráč. A Cháru by som strašne chcel mať ako svojho kapitána. Od neho sa človek určite veľa naučí zo športovej, ale aj z ľudskej stránky.
Aj vďaka tomu, Marek, neurobíme chybu, ak ho dáme najvyššie aj v zozname za poslednú dekádu. Možno v nej už nezískal Norris Trophy alebo na oko až tak nedominoval. Čo všetko však musí urobiť, aby sa aj v 42 rokoch udržal na takejto úrovni! A to má - pri všetkej úcte k Jaromírovi Jágrovi - na rozdiel od českého čísla 68 aj rodinu...

Langr:Nestáva sa často, aby sme sa tu v Hokejovej kaviarni takto jednomyseľne zhodli. Aj ja úplne súhlasím.
Iste, Tomáš Tatar zažíva individuálne skvelé obdobie v Montreal Canadiens a budúca dekáda bude zo slovenského pohľadu možno patriť práve jemu. Navyše je to sympatický chlapec a osobne by som hlasoval zaňho. Ľubomír Višňovský zase vyhral bodovanie obrancov NHL a to je skvelý výkon, ktorý žiadny z jeho krajanov dlho nezopakuje.
Ale Chára, Hossa a Gáborík sú skrátka už teraz slovenské legendy, ktoré by som pokojne zaradil do top päťky celej slovenskej histórie. Pri všetkých sympatiách ku skromnému bojovníkovi a skvelému krídlu je aj pre mňa vo všetkých smeroch jasnou jednotkou Chára.
Hossa bol totiž v posledných desiatich rokoch jedným z mnohých top útočníkov NHL, Chára medzi obrancami patril do absolútnej špičky. A medzi defenzívnymi obrancami bol z dlhodobého pohľadu možno úplne najlepším hráčom poslednej dekády.

Navyše nie je len veľký šampión ako Hossa, ale dokonca šéf šampiónov - ako prvý kapitán narodený (z amerického pohľadu) za železnou oponou priviedol svoj tím k Stanley Cupu, keď v roku 2011 s bostonskými spoluhráčmi v siedmich zápasoch porazil Vancouver Canucks. Okrem toho ešte dvakrát hral vo finále a v tom poslednom, tohtoročnom, ukázal neskutočnú odolnosť a obetavosť - ten príbeh so zlomenou čeľusťou už ani netreba pripomínať.
Určite si pamätáte aj na majstrovstvá sveta IIHF 2012, na ktorých sa podceňovaný slovenský tím pod vedením trenčianskeho obra senzačne dostal až do finále proti Rusku.
Chára je skrátka slovenská jednotka novodobej éry. Hossa je pre mňa číslom 2 a Gáborík číslom 3. Na štvrtú priečku dávam Tatara, ktorý už stihol 544 zápasov a 318 bodov. Päťkou je pre mňa Višňovský, elegantný korčuliar so skvelým prehľadom, ktorého som vždy rád sledoval. A tesne pod čiarou je skromný ťahúň Michal Handzuš, tiež víťaz Stanley Cupu (s Chicagom).
Tak dúfam, že sa tu stretneme aj o 10 sezón a podebatujeme o najlepších Slovákoch 20. rokov. Všetko dobré v novom roku!