Aj v sezóne 2019-20 vám NHL.com/sk každý utorok prináša pohľad na horúce trendy a dianie v NHL. Od sérií výhier či prehier, cez veľké výkony jednotlivcov až po novinky okolo ligy, s Pulzom NHL budete vždy v rovnakom rytme ako najlepšia hokejová súťaž sveta.

V ďalšom vydaní seriálu sme skúsili odhadnúť, ktorých nových členov prijme Hokejová sieň slávy v roku 2020.
Slávnostný večer, počas ktorého medzi členov Siene slávy v Toronte vstúpil aj bývalý vynikajúci útočník Václav Nedomanský, nemusí byť na nejaký čas posledným odtlačkom česko-slovenskej školy. Medzi vážnych kandidátov na vstup do hokejového panteónu totiž patria aj Marián Hossa a Patrik Eliáš. Dočkajú sa už o rok?
Za oboch hovoria nespochybniteľné čísla a kariéry lemované Stanley Cupmi. Hossa, ktorý odohral svoje posledné zápasy za Chicago v roku 2017, bude mať prvú príležitosť zaradiť sa medzi velikánov, Eliáš je medzi ašpirantami už druhý raz.
Hossa s výnimkou individuálneho ocenenia spĺňa všetky predpoklady na členstvo. 1134 bodov a 525 gólov sú silné argumenty, ku ktorým sa okrem skúsenej a nesmierne účinnej celoplošnej hry pridáva aj päť finálových účastí a tri Stanley Cupy v priebehu šiestich rokov so Chicagom.

Eliášove štatistiky sú síce trochu menej efektné, ale nesmieme zabúdať, že svojich 1025 bodov nazbieral výlučne v drese defenzívne vycvičených New Jersey Devils. V iných tímoch by svoj strelecký aj tvorivý talent asi využil ešte trochu lepšie, ale ako povedal dlhoročný generálny manažér klubu Lou Lamoriello: "Pat bol vždy príkladný Devil."
Eliáš vo svojej vrcholnej forme dvakrát pomohol New Jersey získať Stanley Cup (2000, 2003), ale jeho zásluhy o vzostup podceňovaného klubu sú aj trochu nedocenené. HHOF by to v roku 2020 mohla napraviť.
Podľa mnohých analýz však bude kandidátom číslo jeden iný hráč, ktorý najrešpektovanejšiu hokejovú trofej sveta nikdy nevyhral.

Áno, reč je o neúspešnom finalistovi Stanley Cupu z roku 2004 a bývalom kapitánovi Calgary Flames Jaromeovi Iginlovi. Ale inak je jeho zoznam úspechov ohromujúci. Patrí doň 625 gólov a 1300 bodov, dvakrát kraľoval strelcom základnej časti a v roku 2002 získal aj Lester B. Pearson Award. Okrem úlohy ambasádora sú výnimočné aj jeho medzinárodné úspechy: dvakrát vyhral olympiádu, má zlato z majstrovstiev sveta aj prvenstvo zo Svetového pohára. To vyzerá ako úplne jasná voľba.
Záľuba inauguračnej komisie v legendách Série storočia zo sovietskej éry by sa teraz podobne ako v prípade Nedomanského mohla zamerať na hráča, ktorý už nechcel smerovať k svetlým zajtrajškom pod dohľadom komunistických strážcov. Alexander Mogilnyj je prvý hokejista z bývalého ZSSR, ktorý ušiel zo svojej krajiny, aby mohol hrať v NHL - a očaril ju svojimi 473 gólmi. Nezabudnuteľný je najmä jeho strelecký súboj s Teemu Selännem v sezóne 1992-93. Obaja sa nakoniec zastavili na 76 góloch.
Lenže možností, koho si vybrať, je naozaj veľa.
Čo tak Daniel Alfredsson, bývalý kapitán Ottawa Senators, ktorý zakončil kariéru so 444 gólmi a 1157 bodmi? Iste, jeho meno sa nikdy neocitlo na Stanley Cupe, ale zdobí ho zlato z olympiády a napríklad aj Calder Trophy.
Rod Brind'Amour by kvôli ceremoniálu musel na chvíľu opustiť hráčov Carolina Hurricanes, ktorých minulý rok priviedol až do finále Východnej konferencie. Jeho individuálna kariéra však vôbec nie je na zahodenie. Naopak, charizmatický kouč je v rebríčku možných kandidátov veľmi vysoko. 1184 bodov v 1482 zápasoch a k tomu dve Selke Trophy z rokov 2006 a 2007, keď už mal Brind'Amour viac ako 35 rokov... Osemnásť bodov počas jazdy Hurricanes k poháru je už len decentný dodatok za argumentmi, ktoré hovoria sami za seba.
Viac o téme: [Noví členovia Siene slávy majú veľa spoločného]
Ďalší kandidáti? Jeremy Roenick sa vo svojom najlepšom období mohol porovnávať s Wayneom Gretzkym, viac ako päťsto gólov a bodový priemer 0,892 na zápas pôsobí ako aktívne predplatné medzi tých najlepších z najlepších, lenže americkému útočníkovi chýbajú individuálne ocenenia aj zlaté medaily.
Uvedením Sergeja Zubova asi na chvíľu vychladli nádeje Sergeja Gončara, obrancu, ktorý odohral 1301 duelov a s Pittsburgh Penguins získal Stanley Cup 2009. O tom, či patrí medzi najlepších, by sa dalo polemizovať. Podobne ako napríklad Kevin Lowe, ktorý je síce spomínaný spoločne s veľkými menami edmondonskej éry osemdesiatych rokov, ale v priamej konfrontácii s Gretzkym, Markom Messierom, Paulem Coffeym skrátka zaostáva.
V prípade Theorena Fleuryho by sa asi tábory zástancov a odporcov hádali ešte viac, aj keď 1088 bodov v 1084 zápasoch nedokáže získať hocikto. Rovnako ako odohrať 1540 duelov za jeden klub, čo je pre zmenu méta, na ktorú sa dostal ďalší príklad vernosti klubu Shane Doan. Ten celý hokejový život strávil v jednej organizácii, ktorá sa z Winnipeg Jets zmenila na Phoenix Coyotes a neskôr na Arizona Coyotes.

fleury flames 0322

Málokto by mohol spochybniť, keby sa zvažovalo meno Curtisa Josepha, ktorý vychytal viac výhier (454) ako slávny členovia Siene slávy Terry Sawchuk (445), Jacques Plante (437), Tony Esposito (423) a Grant Fuhr (407). Takže prečo nie Joseph? Odporcovia asi odvetia, že kvôli absencii Vezina Trophy a Stanley Cupu.
Komisia si však pre nás môže pripraviť aj podobné prekvapenie, ako bola tohtoročná inaugurácia Václava Nedomanského. Jeho úloha priekopníka je nesmierne dôležitá, ale hokejová história podobných velikánov vyprofilovala oveľa viac. Sieň slávy však ich význam znásobuje.