Vitaj späť! Veterán Williams sa rozbehol

Pozor, aj starý pes ešte môže hrýzť. Súperov o tom dokonale presvedčil tridsaťosemročný Justin Williams, ktorý v noci na stredu dvomi gólmi pomohol tímu Carolina Hurricanes k výhre 4:1 nad Winnipeg Jets.

Bol to jeho druhý zápas po návrate k aktívnej kariére. Ten prvý proti New York Islanders v nedeľu rozhodol pre zmenu premeneným nájazdom.
Tak tomu sa povie posila!
"Skrátka mi teraz všetko vychádza," pochvaľoval si forvard, ktorý v sezóne vynechal tri a pol mesiaca, ale napriek tomu sa okamžite dostal do skvelej formy. "Na ľade sa cítim stále lepšie."

V lete si zmyslel, že si dá od hokeja pauzu, ale definitívny koniec neoznámil. Čo s ním bude? Neistotu rozohnal až po Vianociach, keď s Hurricanes podpísal ročnú zmluvu na 700-tisíc dolárov. Fanúšikovia si od neho veľa sľubovali, veď ešte minulý rok bol s dvadsiatimi tromi gólmi druhým najlepším strelcom mužstva.
A nemýlili sa. Fantastický comeback trojnásobného šampióna Stanley Cupu len potvrdzuje, že keď to niekto má v rukách, môže potrápiť aj oveľa mladších dravcov.
Ani zďaleka nejde o prvý vydarený návrat veterána do bývalého klubu. Odpisovaných 'dôchodcov' už bolo naozaj dosť.
Na príbeh Patricka Marleaua si určite spomeniete. Štyridsaťročný útočník sa v lete po angažmáne v Toronto Maple Leafs vrátil do kabíny San Jose Sharks. Celé to bolo trochu kostrbaté, lebo klub jeho srdca mu najprv novú zmluvu neponúkol. Lenže Sharks v novom ročníku stratili všetky štyri úvodné duely, takže po strelcovi 72 gólov v play off predsa len siahli.
Výsledok? Ihneď sa blysol dvomi zásahmi do siete Chicago Blackhawks, ktoré zaručili premiérové víťazstvo 5:4.
"Je skvelé, že som späť a že zase môžem hrať s touto partiou ľudí," radoval sa dvojnásobný olympijský víťaz.
Po niekoľkých ďalších mesiacoch mu až tak do smiechu nie je - San Jose sa nedarí, od postupu do play off je ďaleko. Marleauova cesta späť sa však v žiadnom prípade nedá nazvať fiaskom, hoci vzhľadom na vek už určite neláme žiadne kanonierske rekordy.
Keď proti Dallas Stars odohral svoj 1700. zápas v NHL, v historických štatistikách súťaže sa posunul na piate miesto. A len tak mimochodom pri tom gólom rozhodol o výhre Sharks 2:1.
"Je to jeden z tých zápasov, na ktoré nikdy v živote nezabudnete," povedal.
Už pred ním mohol podobne povznášajúce pocity zažívať napríklad Roberto Luongo.

Štvorku draftu z roku 1997 viazalo k mužstvu Florida Panthers silné puto. Keď ho klub z juhu USA v roku 2000 získal vďaka odvážnemu trejdu s New York Islanders, od vtedajšieho trénera Terryho Murrayho počul: "S týmto brankárom môžeme vyhrať Stanley Cup!"
S Panthers potom strávil päť rokov, po sezóne 2003-04 bol nominovaný na Vezina Trophy aj Lester B. Pearson Award a získal niekoľko klubových rekordov.
V roku 2006 sa nedohodol na novom kontrakte a odišiel do Vancouver Canucks, ale po ďalších šiestich rokoch bol späť. Potom na Floride zvládol ešte päť a pol sezóny, s 489 výhrami sa v historických štatistikách brankárov vyšvihol na tretie miesto ligy pred Eda Belfoura a v zápasoch bol s 1044 štartmi dokonca druhý za Martinom Brodeurom.
Bez preháňania sa z neho stala legenda a ikona klubu.
"Je úžasné, čo Roberto dosiahol a ako výborne aj vo vyššom veku chytal," chválil ho bývalý tréner Floridy Bob Bougner. "Aj so štyridsiatkou na krku dokázal privádzať tím k víťazstvám."
Už dávno pred ním sa stal symbolom takéhoto úspešného návratu aj Teemu Selänne. V roku 2005 mal fínsky sympaťák už tridsaťpäť a jeho kariéra sa na prvý pohľad blížila k rozpačitému záveru. Za Colorado Avalanche totiž predtým zarábal 5,8 milióna dolárov ročne, ale nazbieral len 32 bodov.
Po ročnej výluke ho len tak na skúšku povolali Anaheim Ducks, u ktorých pôsobil medzi rokmi 1995-2001. A stal sa zázrak. Usmievavý Fín vo svojej prvej sezóne po comebacku nazbieral úchvatných deväťdesiat bodov. O rok neskôr dokonca ešte o štyri viac, počas následnej pamätnej jazdy za Stanley Cupom mu v play off spočítali skvelých pätnásť zápisov.
Jeho spoluhráči najlepšie vyjadrili, aký bol pre tím dôležitý. Jeden z nich, brankár Jean-Sébastien Giguére, prezradil: "To preňho sme to chceli celé vyhrať."
Exkluzívny obsah a všetko podstatné o NHL: sledujte náš [Facebook a Twitter!]
V podobnej úlohe môže byť tentoraz aj Williams. Aj on je v kabíne veľmi populárny. Je považovaný za príkladného lídra, nie náhodou mal nejaký čas na drese kapitánske céčko. Držiteľ Conn Smythe Trophy z roku 2014 má výhodu v tom, že ho rešpektujú mladučké hviezdy ako Sebastian Aho, ale aj harcovníci či samotný tréner Rod Brind'Amour, jeho bývalý spoluhráč.
"Podľa mňa je fantastický hokejista, ktorý na ľade vždy nechá úplne všetko," povedal kouč.
Po dvoch Williamsových zápasoch od víkendového comebacku je to už jasné aj všetkým ostatným. Hurricanes momentálne držia prvú divokú kartu vo Východnej konferencii. V boji o postup sú momentálne pred mužstvami Columbus Blue Jackets, Philadelphia Flyers a Toronto Maple Leafs aj vďaka svojmu čipernému 'penzistovi'.
Mužovi, ktorý rovnako ako Selänne, Marleau alebo Luongo potvrdzuje, že niektoré príslovia by sa nemali brať až tak vážne. Vstúpiť do tej istej rieky sa totiž zjavne môže. Ak ste teda podobný bombardér ako on.