Trejd Šatana z Edmontonu do Buffala bol zaradený medzi desať najhorších prestupov pred uzávierkou
Autor Michael LangrV Edmontone to neradi počúvajú, ale pokiaľ má byť rebríček unáhlených rozhodnutí úplný, nemôže v ňom chýbať spackaný odchod zo sezóny 1996/97. Kanonier Miroslav Satan sa porúčal do Buffala, opačným smerom putovali nevýrazný pešiaci Barrie Moore a Craig Millar. Podľa serveru sportsnet.ca sa jedná o šieste najhoršie manažérske rozhodnutie v modernej ére NHL uzatvorené pod tlakom blížiaceho sa konca prestupového termínu.
Bola to sezóna, v ktorej Oilers očakávali od dvadsaťdvaročného slovenského borca viac, než 17 gólov a 11 asistencií v 64 zápasoch. A tak vtedajší manažér kanadského klubu Glen Sather dostal nie práve najšťastnejší nápad. Za Šatana dostanú od Sabres ľavé krídlo a navyše aj beka.
O aký fatálny omyl išlo, sa ukázalo veľmi skoro. Moore nastúpil za Edmonton len v štyroch zápasoch a zamieril na farmu do Hamiltonu. V NHL následne odohral už len jediný duel, ešte k tomu za Washington Capitals. Medzi Oilers a hamiltonskou farmou v AHL pendloval aj obranca Millar a tiež sa nijako výrazne nepresadil.
Netrpezlivému Satherovi pribudli šediny, keď videl, ako Šatan v Buffale strelecky rozkvitol a stal sa výraznou oporou Šablí. V nasledujúcich siedmich sezónach v drese Sabres boli jeho gólové cifry imponujúce - 22, 40, 33, 29, 37, 26, 29. Rodák z Topoľčian prekonal päťkrát po sebe hranicu šesťdesiatich kanadských bodov.
Šatan nastúpil celkovo v 1050 zápasoch základnej časti NHL a dal v nich 363 gólov. V roku 2009 v drese Pittsburghu Penguins zdvihol nad hlavu aj Stanley Cup.
Šatanov odchod k Niagarským vodopádom však ani z ďaleka nie je najmenej vydareným trejdom uzatvoreným pod časovým tlakom. O priečku vyššie je Brad Richards a jeho odchod z Tampa Bay Lightning do Dallas Stars v roku 2008. Gratulovať si nemohli ani Pittsburgh Penguins, keď v roku 1996 získali Aleka Stojanova, ale opustila ich budúca superstar Markus Näslund.
Na treťom mieste sa umiestnili Los Angeles Kings za nepodarený trejd, v ktorom sa z Kings porúčal Butch Goring a zamieril do New York Islanders. Druhé miesto si vyslúžil opäť Edmonton Oilers, keď v roku 2006 vymenili s Islanders naozaj veľkú rybu. Ryan Smyth si vymenil pôsobisko s Robertom Nilssonom a Ryanom O´Marom.
A pochmúrne fanfáry by mali hrať na znamenie neslávneho prvenstva Hartford Whalers. Najväčším omylom v predvečer konca prestupového termínu bola podľa sportsnet.ca označená výmena, pri ktorej Ron Francis a Ulf Samuelsson odišli do Pittsburgh Penguins. Tučniaci poslali bez výčitiek k Veľrybárom trojicu John Cullen, Jeff Parker, Zarley Zalapski.
Pokračovanie príbehu už poznáte. Francis so Švédom Samuelssonom okamžite pomohli Tučniakom k Stanley Cupu, a aby toho nebolo málo, výraznou mierou sa podieľali aj na obhajobe trofeje v roku 1992.
Na ďalší zisk najcennejšieho hokejového pohára na svete čakal Pittsburgh sedemnásť rokov. To už bol v ich kádri aj Miro Šatan...
Čítajte viac
Bola to sezóna, v ktorej Oilers očakávali od dvadsaťdvaročného slovenského borca viac, než 17 gólov a 11 asistencií v 64 zápasoch. A tak vtedajší manažér kanadského klubu Glen Sather dostal nie práve najšťastnejší nápad. Za Šatana dostanú od Sabres ľavé krídlo a navyše aj beka.
O aký fatálny omyl išlo, sa ukázalo veľmi skoro. Moore nastúpil za Edmonton len v štyroch zápasoch a zamieril na farmu do Hamiltonu. V NHL následne odohral už len jediný duel, ešte k tomu za Washington Capitals. Medzi Oilers a hamiltonskou farmou v AHL pendloval aj obranca Millar a tiež sa nijako výrazne nepresadil.
Netrpezlivému Satherovi pribudli šediny, keď videl, ako Šatan v Buffale strelecky rozkvitol a stal sa výraznou oporou Šablí. V nasledujúcich siedmich sezónach v drese Sabres boli jeho gólové cifry imponujúce - 22, 40, 33, 29, 37, 26, 29. Rodák z Topoľčian prekonal päťkrát po sebe hranicu šesťdesiatich kanadských bodov.
Šatan nastúpil celkovo v 1050 zápasoch základnej časti NHL a dal v nich 363 gólov. V roku 2009 v drese Pittsburghu Penguins zdvihol nad hlavu aj Stanley Cup.
Šatanov odchod k Niagarským vodopádom však ani z ďaleka nie je najmenej vydareným trejdom uzatvoreným pod časovým tlakom. O priečku vyššie je Brad Richards a jeho odchod z Tampa Bay Lightning do Dallas Stars v roku 2008. Gratulovať si nemohli ani Pittsburgh Penguins, keď v roku 1996 získali Aleka Stojanova, ale opustila ich budúca superstar Markus Näslund.
Na treťom mieste sa umiestnili Los Angeles Kings za nepodarený trejd, v ktorom sa z Kings porúčal Butch Goring a zamieril do New York Islanders. Druhé miesto si vyslúžil opäť Edmonton Oilers, keď v roku 2006 vymenili s Islanders naozaj veľkú rybu. Ryan Smyth si vymenil pôsobisko s Robertom Nilssonom a Ryanom O´Marom.
A pochmúrne fanfáry by mali hrať na znamenie neslávneho prvenstva Hartford Whalers. Najväčším omylom v predvečer konca prestupového termínu bola podľa sportsnet.ca označená výmena, pri ktorej Ron Francis a Ulf Samuelsson odišli do Pittsburgh Penguins. Tučniaci poslali bez výčitiek k Veľrybárom trojicu John Cullen, Jeff Parker, Zarley Zalapski.
Pokračovanie príbehu už poznáte. Francis so Švédom Samuelssonom okamžite pomohli Tučniakom k Stanley Cupu, a aby toho nebolo málo, výraznou mierou sa podieľali aj na obhajobe trofeje v roku 1992.
Na ďalší zisk najcennejšieho hokejového pohára na svete čakal Pittsburgh sedemnásť rokov. To už bol v ich kádri aj Miro Šatan...