Skip to main content

Top 20: Najlepším Slovákom histórie NHL je Šťastný, druhý je Hossa

Autor Michael Langr / NHL.com

V tejto unikátnej sérii prináša NHL.com/sk rebríček 20 najlepších slovenských hokejistov v NHL všetkých čias. Nejde v nej o celkové úspechy vrátane reprezentácie, ale o to, čo jednotliví hráči dokázali počas kariéry v National Hockey League.

Tentoraz je na rade najlepšia dvojica. Hráčov z 5. až 3. miesta rebríčku sme vám ponúkli dnes. Päticu od 20. do 16. miesta 5. augusta, 12. augusta nasledovala pätica od 15. do 11. priečky a 19. augusta pätica na 10. až 6. mieste. Zdieľajte tento rebríček na Twitteri a Facebooku a diskutujte o ňom so svojimi priateľmi a ostatnými fanúšikmi.

2. Marián Hossa

(Ottawa Senators, Atlanta Thrashers, Pittsburgh Penguins, Detroit Red Wings, Chicago Blackhawks)

Keď vo štvrtok a v piatok oslavoval v Trenčíne zisk Stanley Cupu, mnohí fanúšikovia si uvedomili, aký unikátny hráč a veľký víťaz je Marián Hossa. Žiadny iný slovenský hokejista nedokázal priviesť najcennejšiu trofej domov trikrát. A k tomu si ešte treba pripočítať ďalšie dve finálové účasti.

Rodák zo Starej Ľubovne našiel svoj raj v klube Chicago Blackhawks. Napriek tomu, že sa tam z ofenzívnej hviezdy stal všestranným útočníkom, ktorého úloha tkvie stále viac aj vo vynikajúcej obrannej činnosti. Vo 'Veternom meste' totiž vyhral tri tituly za posledných šesť rokov a zlomil prekliatie finále.

Jeho zložitá cesta za Stanley Cupom je známa - aby mal šancu vyhrať pohár, prestúpil z priemerného tímu Atlanta Thrashers k favorizovaným Pittsburgh Penguins. Lenže tí v roku 2008 podľahli vo finále Detroit Red Wings. V lete prešiel Hossa do Detroitu, aby vo finále znovu prehral - tentoraz s Pittsburghom. Nepomohlo ani skvostných 26 bodov v 20 zápasoch, ktoré slovenský bombardér nazbieral v play off v drese Penguins, ani 15 bodov v 23 zápasoch play off za Red Wings.

Syn bývalého obrancu a trénera Františka Hossu odchádzal do NHL ako veľký talent slovenského hokeja. Ottawa Senators ho v roku 1997 draftovali v prvom kole ako číslo 12 a nechali ho naskočiť na horúci ľad už v 18 rokoch. V prvom roku však Hossa odohral v NHL len sedem zápasov a vo zvyšku sezóny sa adaptoval na kanadský hokej v juniorke. O rok už bol pripravený a v 60 štartoch dal 15 gólov a na 15 ďalších prihral. Vo svojej najlepšej sezóne v drese Senators (2003-04) nazbieral 82 bodov a rok predtým dosiahol svoje strelecké maximum 45 gólov.

V Atlante bol spolu s ruským snajperom Ilyom Kovalchukom najväčším ofenzívnym esom, v ročníku 2006-07 dosiahol na sto bodov. A potom už prišla spomínaná anabáza s tromi finále za tri roky, v ktorých uspel až v Chicagu 2010.

V celku, ktorý komisár NHL Gary Bettman nazval novodobou dynastiou, je Hossa jedným z kľúčových hráčov. Rovnako dobrý ako v ofenzíve je aj vzadu, hrá skvelo oslabenia. O jeho defenzívnom prínose hovorí počet odobraných pukov súperovi i štatistika plus/mínus: po odchode z Atlanty končil Hossa vždy v kladných číslach a jeho súhrnných +288 je historicky najlepšie číslo zo všetkých Slovákov v NHL.

"Na začiatku kariéry som bol oveľa ofenzívnejšie naladený ako teraz. Až počas ďalších rokov som si začal užívať, že môžem prispieť aj inak než len zbieraním bodov a strieľaním gólov. Došlo k tomu hlavne v Atlante. Tam som si uvedomil, že tím nie je taký ofenzívny, ako bola Ottawa, a zmenil som prístup k hre. Tam som sa naučil brániť," vysvetľoval Hossa.

Potom, ako v poslednej sezóne prekročil (symbolicky v Ottawe, kde začínal) hranicu tisíc bodov v NHL a na konci ju korunoval tretím Stanley Cupem, sa začalo hovoriť o tom, že by sa v budúcnosti mal objaviť v Sieni slávy v Toronte.

"Určite tam patrí. Má cez tisíc bodov, tri Stanley Cupy. Myslím, že so mnou bude súhlasiť množstvo ľudí," tvrdil Marián Gáborík, Hossov kamarát a hviezdny útočník Los Angeles Kings.

"Je to veľmi pravdepodobné. Spôsob, akým bojuje, jeho prínos na oboch stranách ihriska... Neviem, či v lige existuje stabilnejší hokejista než on," súhlasil napríklad chicagský tréner Joel Quenneville.

Ten bude mať Hossu v zostave aj v nasledujúcich rokoch. Napriek tomu, že veku 36 rokov, má slovenský veterán kontrakt s Blackhawks až do roku 2020. Aj to svedčí o tom, ako si klub cení svoje hviezdy.

Hossa tak môže ďalej rozmnožovať svoje úchvatné čísla. V súčasnosti má v štatistikách 1172 zápasov, 480 gólov a 1056 bodov.

1. Peter Šťastný

(Quebec Nordiques, New Jersey Devils, St. Louis Blues)

Do roku 1998 boli členom Siene slávy v Toronte len dvaja Európania: legendárny ruský gólman Vladislav Treťjak a švédsky obranca Borje Salming. Tretím v histórii sa stal Peter Šťastný, doteraz jediný Slovák, ktorý sa dočkal tejto veľkej pocty.

Aj to ukazuje, prečo je prostredný zo slávnej bratskej trojice najlepším slovenským hokejistom, ktorý kedy hral NHL.

V 80. rokoch nazbieral viac bodov než on len Wayne Gretzky. Stal sa prvým Európanom v histórii ligy, ktorý prekročil tisícbodovú hranicu. Nakoniec sa jeho bilancia zastavila na 977 zápasoch, 450 góloch a 1239 bodoch, čo ho radí na 37. miesto histórie NHL. Zároveň je piatym najlepším európskym útočníkom všetkých čias za Jaromírem Jágrom, Teemu Selannem, Jari Kurrim a Matsom Sundinom. Kariéru v NHL ukončil v roku 1995, napriek tomu je naďalej kráľom slovenského hokeja.

Bratislavský rodák bol od mladosti ohromný talent. Už v 20 rokoch získal s reprezentáciou titul majstra sveta IIHF a v najvyššej súťaži nazbieral za Slovan 53 bodov v 44 zápasoch. Ďalšie zlato z MS získal o rok neskôr a udržal si aj ligovú produktivitu. V roku 1979 doviedol svoj materský klub k prvému československému titulu v histórii. Lenže v tom čase už začínal mať po krk život v totalitnom komunistickom štáte a v hlave sa rodil plán na emigráciu.

"(Príčinou) bolo to, že si ma vzali súdruhovia eštebáci a jeden z nich mi povedal - ak nebudeš robiť, ako ti povieme, nikdy nebudeš hrať za reprezentáciu. To ma zasiahlo tak hlboko, že som pochopil, že tu nemám čo robiť," povedal Šťastný denníku SME. "Dozrel som do času, že na Slovensku nemôžem vychovávať rodinu. Manželka bola pritom vo vysokom štádiu tehotenstva. Vychovávať deti v prostredí, v ktorom ich štát učí iným hodnotám ako ja a riskovať, že budú rozpoltené... To som si nemohol a nechcel dovoliť. Rozhodli za mňa. Dnes som im síce nesmierne vďačný, ale to neznamená, že im odpustím to, čo tu robili."

V lete 1980 spoločne s bratom Antonom emigroval na Západ a obaja hneď dostali zmluvu v klube Quebec Nordiques. Hneď v prvej sezóne Peter oslnil NHL, v 77 zápasoch nazbieral 109 bodov. Ďalší rok dosiahol na svoje bodové maximum, 139 bodov v 80 zápasoch, keď nastrieľal 46 gólov (toto číslo sa mu v kariére podarilo zopakovať ešte dvakrát). V tom čase už mal Peter s Antonom po boku aj najstaršieho súrodenca Mariána, ktorý emigroval o rok neskôr. A všetci traja vytvorili v NHL legendárny bratský útok.

Peter Šťastný bol jeho šéfom. Ako center rozdával skvelé prihrávky a tvoril hru, rýchly Marián sa dral po krídle pred bránku a Anton uplatňoval skvelé zakončenie. Peter nebol ani najrýchlejší korčuliar, ani najlepší strelec, zato vedel všetko.

"Nikdy som nebol špičkovým strelcom - bombardérom, najrýchlejším korčuliarom ani železným mužom. Nemal som ruky ako (Mario) Lemieux, nohy ako (Pavel) Bure, ale nemal som ani výrazné slabiny," rozprával Šťastný denníku SME.

V Quebeku vydržal desať sezón a vo všetkých si udržal priemer vyšší než bod na zápas - okrem tej poslednej, v ktorej mal v 62 zápasoch 62 bodov. Miestnych fanúšikov si získal aj tým, že sa naučil po francúzsky. V roku 1985 získal funkciu kapitána spolu s Mario Maroisom, o rok neskôr už nosil 'céčko' sám a stal sa tak prvým dlhodobým európskym kapitánom v ligovej histórii.

V roku 1990 sa však Nordiques ocitli v prestavbe a svoju najväčšiu hviezdu vymenili do New Jersey Devils. Tam Šťastný dohral sezónu a strávil ešte ďalšie tri. S vekom išla jeho produktivita logicky dole, ale ešte v 36 rokoch zakončil ročník 1992-93 s 40 bodmi v 60 štartoch.

V lete 1993 podpísal kontrakt so St. Louis Blues, kde však odohral len 17 zápasov a potom sa pripojil k novovznikajúcej slovenskej reprezentácii na olympiáde v Lillehammeri. Vo svojej poslednej sezóne 1994-95 odohral za Blues už len sedem zápasov.

O pár týždňov pomohol národnému tímu vyhrať skupinu B majstrovstiev sveta a postúpiť medzi elitu, odkiaľ už Slovensko nikdy nevypadlo. Šťastný tak stihol reprezentovať tri štáty a so všetkými uspel: s Československom získal dve zlatá a dve striebra na MS, s Kanadou vyhral Canada Cup v roku 1984 a Slovensko doviedol k šiestemu miestu na olympiáde a k postupu do najvyššej skupiny svetového šampionátu.

Po skončení kariéry sa angažoval v slovenskom hokeji a dodnes je veľkým kritikom pomerov v hokejovom zväze i v celej spoločnosti, ktorá je podľa neho stále zamorená bývalými komunistami a agentmi ŠtB. Aj preto sa stal poslancom Európskeho parlamentu.

Viac než politika ho však svet vníma ako legendu a obrovskú osobnosť európskeho hokeja i NHL. Zo slovenského pohľadu je Šťastný jasným kráľom histórie.

Čítajte viac