Penguins '92 a Penguins '17. Ktorá edícia je lepšia?

Hokejisti Pittsburgh Penguins budú v poslednej sérii roka obhajovať Stanley Cup a môžu tak nadviazať na slávnu minulosť. Tomu istému klubu sa tento kúsok podaril v roku 1992, keď vyhral titul v NHL druhýkrát za sebou. NHL.com/sk sa preto pred pondelkovým štartom série s Nashville Predators pokúsila o porovnanie oboch veľkých tímov naprieč históriou.

Ako prvé sa samozrejme ponúkajú najväčšie osobnosti oboch mužstiev. Na začiatku 90. rokov v lige kraľoval Mario Lemieux, ktorý preberal pomyselné žezlo najlepšieho hokejistu sveta od Wayna Gretzkyho. V novej ére je podobnou hviezdou Sidney Crosby, ktorý vo veľkých zápasoch znovu a znovu potvrdzuje, že ho môžeme považovať za najlepšieho hráča súčasnosti. Obaja prví centri boli herne trochu iní, ale ich dôležitosť pre tím je podobná - obaja prišli do upadajúceho mužstva a okolo nich sa vybudovalo mužstvo, ktoré sa dostalo až na vrchol.
"V tom, aké veľké osobnosti vtedajší i dnešný tím vedú, sa dá vidieť určitá podobnosť. Ale inak je to ťažké porovnávať. Je tam rozdiel takmer 30 rokov, hokej sa nesmierne zmenil," hovorí Jiří Hrdina, niekdajší český útočník, ktorý bol členom víťazných Penguins v rokoch 1991 a 1992.

Druhým centrom Pittsburghu v tejto ére bol Ron Francis, jeden z najproduktívnejších hokejistov v dejinách NHL, ktorý bol trochu v tieni veľkého kapitána. To isté sa dá povedať o súčasnom druhom centrovi Evgenim Malkinovi, ktorý je ale predsa len viditeľnejší ako Francis - či už pre svoju vysokú postavu, alebo pre štýl hry.
Práve herný štýl zo začiatku 90. rokov a v dnešnom hokeji ale nalinkoval najväčší rozdiel medzi oboma pittsburskými celkami. Pokým vtedajší hokej bol veľmi fyzický a vplyv vlny Európanov sa ešte len zapracovával, dnes stojí predovšetkým na rýchlosti a výbušnosti. Preto malo mužstvo okolo Lemieuxa skôr silové typy, kým dnes má predovšetkým rýchlych a obratných hráčov.
Namiesto drsných švédskych obrov Ulfa a Kjella Samuelssonových pracujú v dnešnej obrane Penguins kreatívni hráči ako Justin Schultz či Trevor Daley. Namiesto tvrďasov Kevina Stevensa a Ricka Toccheta či bitkára Jaya Caufielda lietajú na krídlach 'motorové myši' Carl Hagelin, Connor Sheary, Jake Guentzel...
"Je to dané štýlom hokeja. Za našich čias to bolo veľmi fyzické, dôrazné typy boli v mužstve nevyhnutné. Dnes sú takí hráči v tíme v podstate neplatní," porovnáva Hrdina. "Hokej bol predtým veľmi tesný, často rozhodovala sila v súbojoch. Dnes je to všetko hlavne o korčuľovaní a rýchlosti nôh a rúk."
Rozdiel medzi súčasnou a vtedajšou dobou je možné vysledovať aj vo vyrovnanosti dnešnej NHL. Po zavedení platových stropov v roku 2005 sa ešte žiadnemu tímu nepodarilo vyhrať Stanley Cup dvakrát po sebe, kým v 80. a 90. rokoch to bola vďaka New York Islanders, Edmonton Oilers, Pittsburghu či Detroit Red Wings bežná prax.

"Súčasná NHL je oveľa vyrovnanejšia, kluby nemôžu držať desať pätnásť skvelých hráčov. V minulosti neboli platové stropy, takže koncentrácia hviezd v jednom mužstve bola niekde oveľa vyššia ako dnes. Takže bolo aj častejšie, že sa dal dohromady tím, ktorý nejaký čas dominoval. Dnes je to skôr výnimka," opisuje Hrdina.
Aj preto bola pittsburská dynastia z rokov 1991 a 1992 relatívne lepšia ako dnešný tím. Mala totiž viac hviezd v obrane (okrem iných tam pôsobili aj Paul Coffey alebo Larry Murphy) a káder skúsených borcov v útoku. V drese s tučniakom na hrudi navyše korčuľoval senzačný teenager menom Jaromír Jágr. Podobný mladý talent ako vtedajšie číslo 68 dnešní Penguins určite nemajú. Aj preto môže Pittsburgh z rokov 1991-92 figurovať v hlasovaní NHL.com o najlepší tím všetkých čias veľmi vysoko.
"Tých hviezd tam bolo naozaj veľa. Coffey, Mario, Francis, Stevens, Bryan Trottier, brankár Tom Barrasso..." vymenováva Hrdina. "Skvelý mančaft. Ťažko povedať, či sme boli lepší ako Oilers alebo Islanders v 80. rokoch, ale tá skupina hráčov bola unikátna."
Čo sa týka výsledku, tohtoročný výber by sa ale predsa len mohol tomu legendárnemu z 90. rokov vyrovnať. Crosby, Malkin a spol. hrajú už štvrté finále v kariére (prvé dve zažili v rokoch 2008 a 2009) a ak zvíťazia, budú mať tretí Stanley Cup. Lemieux, Jágr a spol. napriek všetkej tej sile získali 'len' dva.