1000 zápasov za jeden klub zvládnu len veľké persóny

V celej histórii NHL nenájdete ani šesť desiatok hráčov, ktorí by zvládli odohrať 1000 zápasov za jediný klub. Paradoxne v dobe, keď je to kvôli častým výmenám a razantnému nástupu mladej hokejovej generácie stále zložitejšie, sa na mimoriadnu métu dostali hneď dve významné mená: Brent Seabrook z Chicago Blackhawks a hneď po ňom Alex Ovechkin z Washington Capitals.

Zvládnuť tisíc zápasov celkovo zase až také mimoriadne nie je, Seabrook mal v tomto smere poradové číslo 318, Ovechkin bol 319. Ale cifra 1000 v jednom klube a navyše od začiatku kariéry, to už je iná káva. Obranca Chicaga ju dosiahol ako 49., ruský kapitán Capitals je teda päťdesiaty.
"Veľa hráčov odohralo 1000 zápasov, ale minimum v nich dokázalo nastrieľať 600 gólov," chválil ruského molodca majiteľ Capitals Ted Leonsis.
Aj príklady posledných dvoch nových členov elitného klubu však ukazujú, že každý hráč v ňom je skutočný majster vo svojom odbore, okolo ktorého sa dá stavať tím dekádu a niekedy aj dlhšie. Veď Ovechkina si Washington vybrali už ako jednotku draftu v roku 2004. A Blackhawks získali Seabrooka zo 14. miesta ešte o rok skôr. Obranca bol potom členom základných kostier tímov, ktoré vyhrali Chicagu Stanley Cup v rokoch 2010, 2013 a 2015.

Význam tridsaťtriročného obrancu je ešte očividnejší, keď vedľa neho postavíte ďalšie štyri mená, ktoré sa dočkali tisícky zápasov v drese Blackhawks: Stan Mikita, Bobby Hull, Eric Nesterenko a Bob Murray.
Keď sa k méte 1000 odohraných zápasov v New Jersey Devils blížil Patrik Eliáš, bol z toho viditeľne nervózny. Nakoniec prežil v jednom tíme celú kariéru od roku 1995 do roku 2016 a nedávno sa dočkal pocty, keď bol dres s jeho číslom 26 slávnostne vyvesený pod strop arény Prudential Center.
"Človek si uvedomí, ako ten čas letí," povedal Eliáš, ktorý bol síce párkrát v situácii, že mohol odísť inam, ale vždy zvíťazili vernosť a lojalita ku klubu, v ktorom generálny manažér Lou Lamoriello vládol prísnou rukou.
"Človek si v takýchto chvíľach spomenie na príjemné aj nepríjemné veci," spomenul si Eliáš pri zápasovom jubileu na spory s trénermi Brentom Sutterom a Patom Burnsom. Aj na momenty, keď sa osláv tisícky v jednom drese dočkali jeho kolegovia v Devils Martin Brodeur a Ken Daneyko.
Odohrať tisícku zápasov za jeden klub väčšinou znamená, že vaše meno sa bude dať v dohľadnom čase, podobne ako v prípade Eliáša, vidieť pod strechou na každom zápase. To sa nakoniec prihodilo aj ďalšiemu 'vernému' Čechovi Milanovi Hejdukovi z Colorado Avalanche, ktorý si jubilejný duel pred niekoľkými rokmi navyše osladil gólom. Fanúšikov v Denveri bavil svojím hokejom 15 rokov.

"Vždy sa mi tu páčilo, mal som skvelých spoluhráčov, spoznal som výborných ľudí, priateľov. Nikdy som nemal dôvod odtiaľto odchádzať," vysvetľoval Hejduk pri slávnostnom vyvesení svojho dresu s číslom 23, za čo sa mu v Pepsi Center v Denveri dostalo obrovských ovácií.
V časoch Original Six sa hralo menej zápasov, ale uskutočnilo sa aj oveľa menej trejdov. Hráči ako Gordie Howe a Alex Delvecchio mali svoje pevné miesta v jednom klube. Je aj dosť ťažké si predstaviť, že by si ikona ako napríklad Bobby Clarke zahrala v inom drese ako majú Philadelphia Flyers. Alebo si predstavte Mauricea Richarda, ako odchádza do Toronta.
Niektoré legendy dres menili, ale až v úplnom závere kariéry, keď im chýbala veľká trofej. Ray Bourque odohral za Boston Bruins viac ako 1500 zápasov a potom bol vytrejdovaný do Colorada, aby tam konečne mohol zdvihnúť nad hlavu Stanley Cup.
Na ten mal nakoniec po 1178 zápasoch za Ottawa Senators zálusk aj ich dlhoročný kapitán Daniel Alfredsson, ale vo farbách Detroitu už to šťastie nemal.
Viac o téme: [Prekliatie druhej sezóny? Matthewsova trieda žiari]
Skutočným príkladom klubovej vernosti však bol Shane Doan, ktorý za Winnipeg Jets/Arizona Coyotes odohral 1540 zápasov. Z obľúbeného miesta ho neodviedli ani výhodné ponuky, ani fakt, že za 21 sezón nedosiahol veľké úspechy v play off. Ale nikdy si nevyvzdoroval odchod inam, naopak. V Arizone sa snažil predĺžiť si kariéru ešte aj po štyridsiatke. Manažment Coyotes sa však v tejto sezóne rozhodol vybrať iným smerom.
Trochu iný príbeh tento rok zažil Tomáš Plekanec, ktorý mal v Montreal Canadiens na dosah tisícku, ale bol vymenený do Toronto Maple Leafs.
Je dosť možné, že na Ovechkina sa raz bude vo Washingtone spomínať rovnako ako na Nicklasa Lidstroma či Stevea Yzermana v Detroite. Ruský buldozér v 32 rokoch nejaví veľké známky únavy. Patrí medzi malý počet hráčov, u ktorých si v tejto chvíli veľmi neviete predstaviť, že by mali inú klubovú príslušnosť. Takých borcov, čo zvládli tisícku zápasov bez viditeľných problémov a navyše v jednom klube, ale v nasledujúcich rokoch ešte pribudne.
Nakročené k tomu majú Patrice Bergeron z Bostonu, Seabrookov dlhoročný kolega Duncan Keith, ale aj Jonathan Toews a Patrick Kane, Mikko Koivu z Minnesota Wild, Anze Kopitar z Los Angeles Kings, Sidney Crosby a Evgeni Malkin z Pittsburgh Penguins...
To sú presne tí hráči, okolo ktorých manažéri budujú jadrá tímov. Takí, ktorí majú vlastnosti, aké mali na ľade Mikita, Howe alebo Lidstrom.