"Je absolútny nezmysel si myslieť, že by to bez nich malo ísť lepšie," vyhlásil útočník Alex Wennberg z Columbus Blue Jackets. "Nech si hovorí kto chce, čo chce, veteráni sú v kabíne potrební. Už ich niečo len tak nevyvedie z miery, ich slová majú váhu. Keď prehovoria, oplatí sa ich počúvať. Pre úspech tímu sú nevyhnutní."
Nedajte sa zmiasť. Pred niekoľkými mesiacmi ešte v NHL síce hral aj vtedy štyridsaťpäťročný Jaromír Jágr, lenže inak sa vekový priemer súťaže výrazne znižuje. V sezóne 2006-07 to bolo 28,11 roka, o desať rokov neskôr už 27,24 roka.
Ani tieto čísla pritom úplne nevypovedajú o tom, čo všetko znamená realita v omladenej NHL. Nejde ani tak o to, že by v celej lige neboli starší hráči, ale skôr o to, ako sa v priebehu rokov zmenila ich úloha. Asi nikdy predtým neboli v štatistikách tak vysoko mladíci, ktorí sa ledva naučili holiť. A ich skúsenejší mentori to s presadením sa na ľade nikdy nemali také ťažké.
"Lenže to je len časť pravdy," uviedol dvadsaťštyriročný Wennberg. "Keďže sa NHL stáva stále mladšou spoločnosťou, nazerá do nej stále viac neopozeraných tvárí. Keď im niekto z mužstva môže poradiť a prispieť svojou skúsenosťou, je to obrovské plus."
S tým súhlasí aj dvadsaťtriročný Aleksander Barkov z tímu Florida Panthers. Staršieho mentora mal vedľa seba v každom období svojej kariéry. Počas angažmánu vo fínskom Tampere ním bol Ville Nieminen a za oceánom potom Roberto Luongo, Ed Jovanovski alebo už spomínaný Jágr.
Viac o téme: [Barkov je pripravený viesť Floridu do výšin\]
"Vždy som sa toho od nich mohol veľa naučiť," tvrdil Barkov. "Najviac som asi odkukával od Jágra, predsa len som s ním hral aj v jednej lajne. Vidieť takto zblízka už len to, ako veľmi miluje hokej, čo všetko pre úspech v ňom robí, to ma prinútilo na sebe makať ešte oveľa viac. Aj vďaka stretnutiu s ním si po zápasoch veľa pridávam, pracujem na sebe, aby som bol stále lepší."
Veterán pochopiteľne nikdy nebude taký rýchly ako mladé žihadlo. Ani svižný a pravdepodobne ani produktívny. Lenže všetko sa nedá vyjadriť štatistikami. Úspešný tím sa tvorí aj v momentoch, keď ho fanúšikovia nemajú možnosť sledovať. Na tréningoch, za zavretými dverami kabíny.
"Napríklad ja môžem s úplnou istotou povedať, že nebyť Henrika Zetterberga, Niklasa Kronwalla, Pavla Datsyuka alebo Trevora Daleyho s Mikom Greenom, nikdy by som sa nestal hráčom, akým som dnes," tvrdil Dylan Larkin z Detroit Red Wings. "Chlapi ako oni vás učia množstvo dôležitých vecí na ľade, ale aj mimo neho."
Hráč ostrieľaný mnohými sezónami je niečo ako starší brat. Nováčikovi často môže povedať to isté, čo by mu povedal aj kouč. Lenže trénerova pozícia je skrátka iná, s hokejistom sa nerozpráva na rovnakej úrovni. Zelenáč bude svojho staršieho spoluhráča vždy vnímať trochu odlišne - ako niekoho, kto na rozdiel od kouča vždy stojí na rovnakej strane barikády.
