Sullivan je vo vybranej spoločnosti koučov-šampiónov
Autor David Satriano
Pittsburgh Penguins zdolali v 6. dueli San Jose Sharks 3:1, čím získali svoj štvrtý Stanley Cup v klubovej histórii. A stali sa aj ešte len šiestym tímom v dejinách NHL, ktorý sa dostal na vrchol potom, čo v priebehu sezóny zmenil trénera. Pittsburgh najal Mikea Sullivana v decembri a od prvej chvíle neľutoval: základnú časť tím končil s najlepšou formou v súťaži, čo ho len predurčilo k následnému dvojmesačnému ťaženiu za hokejovým grálom.
Tu je unikátny zoznam nových trénerov-šampiónov:
2016: Pittsburgh Penguins (Mike Sullivan)
Sullivan sa pred sezónou stal koučom celku Wilkes-Barre/Scranton, pridruženého tímu Penguins v American Hockey League. Sullivan, ktorý minulý rok oslavoval triumf v Stanley Cupe ako kouč pre rozvoj hráčskych schopností Chicago Blackhawks, doviedol Wilkes-Barre/Scranton k bilancii 18-5-0-0. Keď Pittsburgh 12. decembra po mizerných výkonoch (15-10-3) vyhodil trénera Mikea Johnstona a na jeho miesto dosadil práve Sullivana, nebol to úplne ideálny štart - Penguins prehrali štyri úvodné duely. Základnú časť ale už skončili so šnúrou 33-16-5, ktorá navyše obsahovala 14 výhier zo záverečných 16 duelov. Penguins najprv zdolali New York Rangers v piatich dueloch, potom v šiestich zápasoch prekonali víťaza Presidents Trophy Washington Capitals a vo finále Východnej konferencie pretlačili úradujúcich konferenčných šampiónov Tampa Bay Lightning v siedmich súbojoch. Ich cestu za štvrtým Stanley Cupom dovŕšilo finále proti Sharks.
2012: Los Angeles Kings (Darryl Sutter)
Kings vyhodili Terryho Murrayho, ktorý v Los Angeles pôsobil štvrtú sezónu, 12. decembra 2011. Murray bol na bilancii 13-12-4 a najprv ho nahradil Jon Stevens (2-2-0), potom však bol 20. decembra do úlohy hlavného kouča inštalovaný Sutter. Vďaka bilancii 25-13-11 zo 49 duelov základnej časti pod Sutterom sa Kings pretlačili do play off z 8. miesta a postupne vyradili tri najlepšie celky konferencie - Vancouver Canucks, St. Louis Blues a Phoenix Coyotes. Nasledovalo finále proti New Jersey Devils, v ktorom Kings po šiestich zápasoch dobyli svoj historicky prvý Stanley Cup. Sutterovo mužstvo vôbec prvýkrát zvládlo to, že v každej zo svojich sérií viedlo 3:0 na zápasy, celkovo malo v play off bilanciu 16-4. Nikto iný navyše predtým pohár nezískal ako 8. nasadený.
2009: Pittsburgh Penguins (Dan Bylsma)
Pittsburgh prepustil Michela Therriena 15. februára; tím mal vtedy bilanciu 27-25-5 a od vyraďovacích bojov ho delilo päťbodové manko. Funkciu získal Bylsma, tréner Wilkes-Barre/Scranton bez akýchkoľvek skúseností s pozíciou hlavného kouča klubu NHL. Základnú časť dokončil s bilanciou 18-3-4, vo vyraďovacích bojoch znela 16-8. Bylsma sa stal 14. trénerom, ktorý dosiahol Stanley Cup vo svojej prvej sezóne – a potom len 2. koučom, ktorý bol po takto úspešnom premiérovom ročníku v priebehu toho nasledujúceho hneď odvolaný (pred ním to bol len Al MacNeil s Montreal Canadiens v roku 1971).
2000: New Jersey Devils (Larry Robinson)
Do konca základnej časti chýbalo len 8 duelov a Robbieho Ftoreka nezachránila ani bilancia 41-20-8-5; 23. marca bol vyhodený. Generálny manažér Lou Lamoriello skrátka nebol spokojný s tým, akým štýlom tím mieri v ústrety play off. Robinson ročník dokončil s bilanciu 4-4-0-0 a Devils, štvorka konferencie, následne v 1. kole vymazali Florida Panthers. New Jersey bolo v predchádzajúcich troch sezónach vždy najlepším tímom Východnej konferencie, no dvakrát vypadlo v 1. a raz v 2. kole. Robinson to zmenil: v šiestich dueloch jeho tím prekonal Toronto Maple Leafs a vo finále konferencie dokázal proti Philadelphia Flyers otočiť aj zo stavu 1:3 na zápasy. Nasledovalo finále proti Dallas Stars a víťazný gól Jasona Arnotta v 2. predĺžení 6. zápasu; New Jersey tak s bilanciou 16-7 pod Robinsonom získali druhý Stanley Cup v klubovej histórii.
1971: Montreal Canadiens (Al MacNeil)
Canadiens sa v predchádzajúcej sezóne vôbec nedostali do play off a ani túto nezačali dobre (11-8-4), na čo Claude Ruel zareagoval rezignáciou po 23 dueloch; nahradil ho MacNeil. Ten doviedol tím na 3. miesto vo Východnej divízii (31-15-9 v 55 zápasoch základnej časti), čo naznačilo následnú jazdu až k Stanley Cupu. Pri nej nováčik v bránke Ken Dryden pomohol vyhrať série proti Boston Bruins a Minnesota North Stars aj tú finálovú s Chicago Blackhawks.
1932: Toronto Maple Leafs (Dick Irvin)
Po štarte sezóny 0-3-2 vyhodili Maple Leafs trénera Arta Duncana a nahradil ho Irvin, ktorý zvyšok ročníka zvládol s bilanciou 23-15. Irvin rok predtým dotiahol do finále Chicago Black Hawks, porážka od Canadiens ho však stála miesto. Maple Leafs sa pod Irvinovým vedením dostali na 2. miesto v Kanadskej divízii, len o štyri body za Canadiens. V 1. kole zdolali Blackhawks, v 2. kole Montreal Maroons a cestu zavŕšili finálovým bojom proti New York Rangers.