Slovenský hokej sa zodvihne, až sa súčasné hviezdy NHL vrátia domov, domnieva sa Paul Stastny
Autor Michael LangrNapriek raketovému štartu tímu Colorado Avalanche, on sám začal sezónu trochu pomalšie, keď po prvých deviatich zápasoch mal na konte jeden gól a štyri asistencie. Počas víkendu však Paul Stastny zabral a zaradil sa späť medzi opory mladého mužstva, ktoré tento rok v októbri oslnilo NHL. V piatok proti Carolina Hurricanes asistoval na gól, v nedeľu proti Winnipeg Jets to zopakoval a navyše vsietil víťazný gól zápasu.
"Vytváram si dosť šancí, v tom nebol problém. Len sa mi nedarilo ich premieňať," povedal americký útočník so slovenskými koreňmi pre NHL.com/sk.
"Hokej je tímová hra a ja som súčasťou nášho úspechu. Aj keď sám neskórujem. Na výsledku máme podiel všetci spolu, nie je dôležité, či dám gól práve ja, alebo niekto iný. Dôležité je, či vyhráme."
A to sa Coloradu darí. Pod novým koučom Patrickom Royom sa mužstvo zmenilo z fackovacieho panáka ligy na senzáciu nového ročníka. Avalanche valcujú NHL ako skutočná lavína, z 11 októbrových zápasov vyhrali desať a nečakane trónia na čele Centrálnej divízie a (o bod a zápas k dobru) na druhom mieste Západnej konferencie aj celej ligy. Aktuálne držia šnúru štyroch víťazstiev: na ľade Buffalo Sabres 4:2, Pittsburgh Penguins 1:0 a potom doma s Carolinou 4:2 a s Winnipegom 3:2.
"Je to zásluhou ako trénera, tak celého tímu. Musím uznať, že Roy je skutočne šikovný kouč a má veľkú zásluhu na tom, ako teraz hráme. Má veľké skúsenosti a vie nám ich odovzdať. Je radosť hrať pod takým trénerom," chváli Stastny bývalého slávneho brankára.
Káder Colorada sa pritom cez leto zase až tak veľmi nezmenil. V klube skončil matador Milan Hejduk, príchody veterána Alexa Tanguaya a nováčika Nathana MacKinnona však počet kvalitných útočníkov rozšírili, takže Avalanche majú k dispozícii tri solídne útoky.
Stastny hráva prvého centra po boku s krídlami Gabrielom Landeskogom a práve Tanguayom, výborne šliape druhá formácia Matta Duchenea a hrozbou je aj tretia lajna s PA Parenteauom a MacKinnonom. Osemnásťročný center a jednotka tohtoročného draftu nazbieral v prvých šiestich zápasoch sedem bodov a spolu s Tomášom Hertlom zo San Jose Sharks bolo jeho meno skloňované najčastejšie zo všetkých nováčikov. Aj keď v posledných piatich zápasoch za sebou nebodoval ani raz.
OTEC POZERÁ V TELEVÍZII
Bývalý slávny útočník československé éry i NHL Peter Šťastný sleduje výkony svojho syna a jeho tímu v novej sezóne zatiaľ len na diaľku. "S otcom som v kontakte veľmi často, ale či priletí sa pozrieť sem, to ešte neviem. On je veľmi zamestnaný, ale v televízii sleduje všetky naše zápasy a na internete informácie o nás," hovorí Paul Stastny, prvý center Colorada.
K sporu svojho otca s ďalšou legendou Jozefom Golonkom, ktorý nedávno hýbal slovenskou hokejovou verejnosťou (Šťastný nazval Golonku komunistom a 'eštébákom', Golonka následne podal žalobu na súd), sa vyjadrovať veľmi nechce. "Niečo som počul, ale nič o tom neviem," krčí ramenami Paul Stastny. "Medzi mnou a pánom Golonkom je veľký vekový rozdiel, takže ako malý som ho veľmi neregistroval. Viem, kto to je, ale to je asi celé."
"Ťažko povedať, kto z tých dvoch je lepší. Obaja sú veľmi dobrí hráči a sezóna je ešte len na začiatku. Hertl už trochu spomalil a pred nami je ešte veľa zápasov. MacKinnon je pre nás veľkou posilou. Veľmi dobre zapadol aj ako človek a na NHL sa skvelo adaptoval," hovorí dvadsaťsedemročný Stastny.
Syn slovenskej hokejovej legendy je jediným ostávajúcim nositeľom slávneho mena v najslávnejšej lige. Starší brat Yan totiž od sezóny 2009-10 pôsobí v nižších súťažiach a v Európe. Obaja súrodenci sú alebo boli reprezentanti USA: Yan hral na majstrovstvách sveta IIHF v rokoch 2005, 2006 a 2011, Paul na rovnakých turnajoch v rokoch 2007, 2012 a 2013. A k tomu na najväčšej medzinárodnej akcii - olympiáde 2010 vo Vancouveri, kde s Američanmi získal striebro.
Olympijský turnaj je pre hviezdu momentálne druhého najlepšieho mužstva NHL pochopiteľne lákadlom aj v tejto sezóne. "Ja však o nominácii nerozhodujem. Teraz je na prvom mieste, aby sme vyhrali čo najviac zápasov v lige, neskôr sa uvidí, čo bude ďalej," neláme si hlavu Paul Stastny, ktorý sa na medzinárodných turnajoch v drese s nápisom USA už trikrát stretol so slovenskou reprezentáciou.
"A vždy sme prehrali," spomína. "Ale je mi to jedno, proti komu by som za Američanov nastúpil. Slovensko mám rád ako krajinu, odkiaľ pochádzajú moji rodičia a príbuzní. Ak by som hral proti slovenskému tímu, tak by to tam sledovali všetci moji príbuzní a známi. Ale inak je to jedno. Hra je hra."
Kým v USA je hokej v posledných rokoch na vzostupe, mládežnícke výbery žiaria na všetkých možných turnajoch a o reprezentácii dospelých sa uvažuje ako o jednom z najväčších favoritov olympijského turnaja v Soči 2014, Slovensko má skôr zostupnú tendenciu - aspoň čo sa týka juniorského hokeja a nových hráčov v NHL. Marko Daňo v prvom kole tohtoročného draftu bol skôr výnimkou, "dvadsiatky" obvykle bojujú skôr o záchranu v elitnej skupine.
"Myslím, že na Slovensku nie je toľko peňazí a pre rodičov a deti ide o veľmi nákladný šport. Preto ubúda mladších hráčov, nie každý si môže dovoliť dať deti na hokej," domnieva sa Stastny, ktorý môže porovnať situáciu v oboch krajinách.
Nádej vidí v generácii súčasných tridsiatnikov, ktorí žiaria v NHL: Zdeno Chára, Marián Hossa, Marián Gáborík... "Až sa títo hráči vrátia na Slovensko, som presvedčený, že neskončia s hokejom a budú sa venovať jeho rozvoju. Postavia napríklad novú arénu v nejakom meste, dajú peniaze do klubu a sami sa možno budú venovať hokejovým kádrom."